V stredu na šiestej hodinke:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (41,4-14)
Toto hovorí Pán: „Ja, Jahve, prvý a ten istý som i posledný. Ostrovy vidia a boja sa, končiny zeme sa trasú, blížia sa a prichádzajú. Navzájom si pomáhajú, navzájom si volajú: „Rezko!“ Majster posmeľuje zlatníka, ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom, hovorí o liatine: „Dobrá je“ a upevní ju klinmi, že sa nepohne. Ty však, Izrael, sluha môj, Jakub, ktorého som vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho priateľa, teba som chopil od končín zeme, z jej okrajov som ťa povolal a riekol som ti: „Ty si môj sluha, teba som vyvolil a nezavrhol.“ Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou. Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech všetci, čo sa zlostia na teba, budú ako nič a zahynú tí, čo sa pravotia s tebou. Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú; budú ako nič a ako márnosť tí, čo broja proti tebe. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa, ja ti pomáham.“ Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham“ – hovorí Pán –, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
V stredu na liturgii vopredposvätených darov:
Čítanie z knihy Genezis (17,1 – 9)
Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!
Čítanie z Knihy prísloví (15,20 – 16,9)
Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou. Bláznovstvo je nerozumnému (človekovi) potechou, rozvážny muž však mieri rovno (kam mu treba) ísť. Vychodia nazmar plány, keď niet porady, daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov. Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst a slovo v pravý čas – oj akéže je dobré! Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pán zborí dom pyšných (ľudí), ale medzu vdovy upevní. Podliakove plány sa príkria Pánovi, lež čisté reči sú mu príjemné. Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. (O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého, lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. Pán je ďaleko od bezbožných, modlitbu spravodlivých však vyslýcha. Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, (rado) sa pristavuje medzi múdrymi. Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora. Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď (dáva) Pán na jazyk. Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky. Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery. Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy. Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom. Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka, pomerí aj jeho nepriateľov s ním. Lepšie (mať málo spravodlivým (spôsobom), ako veľké dôchodky a nespravodlivo. Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.