Hlavicka

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa.

Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi;

priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších.

Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Ornament Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať.

Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.”

Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.”

Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.