Návrat 40 - 20.3. 20.3.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 37,33 - 38,6

Vďaka mnohým negatívnym či už skúsenostiam alebo okolnostiam, ktoré nás v živote neraz prekvapia môžeme nadobudnúť dojem, že sme vo svojich problémoch a nezdaroch sami. Sami a bezradní v našom prežívaní skutočnosti, ktorá sa odráža práve od nášho vnútorého stavu. Ľudsky je to samozrejme pochopiteľné, ale nás presahuje to, čo ani zďaleka nie je ľudské. Nás na naše veľké šťastie presahuje prítomnosť Boha v životoch ľudí okolo nás a v neposlednom rade aj v tom našom. Dôkazom toho je aj to, že Boh v dnešnom čítaní z proroka Izaiáša hovorí o meste Jeruzalem, že ho bude chrániť kvôli sebe a kráľovi Dávidovi, ktorého volá svojim služobníkom.

Ale čo je mesto Jeruzalem v porovnaní s dušou človeka alebo človekom samotným? Sú to synonymá, ktoré sú si rovné, ktoré znamenajú dôležitosť človeka ako takého pre nebeského Otca. V pokročilom čase sv. pôstu si potrebujeme uvedomiť, že v našom či už pôstnom alebo inom dobrom úsilí nie sme sami. Určite sme vyčerpaní z našej duchovnej snahy ak sme sa do času sv. 40-tnice pustili s Božím Duchom a s túžbou zmeniť svoje zmýšľanie na čo najviac Kristovo zmýšľanie. V tejto našej snahe sa nám možno aj veľakrát stane, že zlyháme (nedosiahol som to, čo som si na začiatku zaumienil, čo som si vytýčil). Ale toto nás nemá odrádzať od zmeny, ktorú na sebe potrebujeme vykonať

S nami chce byť náš dobrý Boh, aby sme vedeli čo a ako máme robiť. Bez tohto Ducha nemá ľudské úsilie žiaden zmysel, preto k nám Boh hovorí rôznymi spôsobmi tak, ako hovoril aj k Ezechiášovi. Dozvedel sa smutnú správu, že skoná a preto sa pustil do úprimnej modlitby, ktorou pripomenul nielen Bohu, ale aj sebe aké dôležité je kráčať s Bohom v každom čase a každej chvíli ľudského života. Toto je aj Božia výzva pre nás do ďalších dní, ktoré sú pred nami. Byť pamätliví na Božiu dobrotu voči nám a ak to bude potrebné, tak aj plakať nad svojim duchovným stavom, ktorý chceme meniť. Ak bude naša modlitba úprimná ako tá Ezechiášova, Boh nad nami neostane ticho, ale vykoná to, čo je potrebné podľa svojej dobroty a vôle.

o. Vladimír Hübler