Návrat 40 - 17.3. 17.3.
V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.
Iz 29 ,13 - 23
Zaiste mnohí máme skúsenosť, že po zoznámení sa s úplne novým človekom, sme si nezapamätali jeho meno na prvýkrát. Dôvody tohto nezapamätania sú rôzne. Napríklad sme sa sústredili viac na to, ako ten človek vyzerá, ako rozpráva, čo má na sebe oblečené. Alebo sme našu pozornosť sústredili na ľudí okolo neho a nie na meno, ktorým sa nám dotyčný predstavil. Koľkokrát sme chceli niečo ako rodičia povedať svojim deťom a očakávali sme, že nás budú počúvať, pretože sme sa snažili vyjadriť a zvýrazniť vážnosť našich slov. Avšak naše slová sa uší „pozorných poslucháčov“ ani len nedotkli. Prorok Izaiáš ide ešte ďalej a všíma si vážnejší nedostatok, ktorý sa tentokrát netýka počúvajúceho alebo rozprávajúceho, ale nášho vzťahu s Pánom. V trinástom verši hovorí tieto slová: „Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom,..“. V tomto prípade teda nejde o to, žeby bol ľud chvíľkovo nepozorný, alebo sa strácal vo svojich myšlienkach. Boží ľud je vo viere pozvaný do milujúceho vzťahu so svojím živým Stvoriteľom a nie k naučenému formalizmu. Chváliť Boha perami bez účasti srdca preto nie je modlitba, ktorá by nás k Bohu privádzala. V katechizme pre mladých je modlitba opísaná ako veľká brána ku viere. Ten, kto sa modlí, už nežije viac zo seba, pre seba a z vlastných síl. Vie, že jestvuje Boh, s ktorým sa môže rozprávať a čoraz viac sa mu zverovať. Modlitba je človeku taká blízka ako dýchanie, jedlo či láska. Modlitba očisťuje, umožňuje zdolávať pokušeniu a posilňuje v slabosti. Odníma strach, znásobuje sily, upevňuje vytrvalosť, prináša šťastie. Prorokove slová napomenutia sa týkajú aj nás, ak sa modlíme len perami, ale naše srdce je od Boha vzdialené, pretože sami seba oberáme o Šťastie, ktorým je on Sám.
o. Peter Pacák