Ornament Ornament <![endif]-->

Pánovi.

Kňaz: Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme. Ľud: Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

9. katizma

Žalm 64

Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione; * tebe treba plniť sľuby v Jeruzaleme. – Ty vypočúvaš modlitby, * k tebe má prísť každý človek, keď ho ťaží hriech. – A hoci nad nami víťazia naše neprávosti, * ty nám ich odpúšťaš. – Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe, * prebývať bude v tvojich sieňach. – Naplní nás blahobyt tvojho domu * a svätosť tvojho chrámu. – Obdivuhodne spravodlivo nás vyslyšíš, Bože, naša spása, * nádej všetkých končín zeme i ďalekého mora. – Vrchy upevňuješ svojou mocou, * opásaný silou. – Tíšiš hukot mora, hukot jeho vĺn * aj nepokoje národov. – Tí, čo obývajú zemské končiny, chvejú sa bázňou pred tvojimi znameniami, * radosťou napĺňaš končiny východu i západu. – Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu, * zveľaďuješ jej bohatstvo. – Božia rieka je plná vody; * ľuďom pripravuješ zrno. Takto sa staráš o zem: – zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy, * skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny. – Rok korunuješ svojou dobrotou, * kade prejdeš, všade je hojnosť. – Pašienky, púšte vlaha zarosí * a pahorky sa opášu plesaním. – Čriedami oviec sa lúky pokryjú a zrnom budú oplývať doliny; * ozývať sa budú jasotom a spevom.

Žalm 65

Jasaj Bohu, celá zem; * hrajte a spievajte na slávu jeho mena, vzdávajte mu chválu. – Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. * Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia. – Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, * nech ospevuje tvoje meno.” – Poďte a pozrite na Božie diela; * úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom. – More premieňa na suchú zem, rieku možno prejsť suchou nohou; * preto sa tešíme z neho. – Svojou mocou panuje naveky, očami pozoruje národy; * aby sa buriči nevypínali. – Velebte, národy, nášho Boha * a rozhlasujte jeho chválu; – on dal život našej duši * a chráni naše nohy pred pádom. – Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, * pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro. – Voviedol si nás do osídla, * na plecia si nám naložil súženia. – Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; prešli sme cez oheň a cez vodu, * ale napokon si nám dal pookriať. – Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, * splním ti sľuby, – ktoré ti zložili moje pery * a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení. – Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, * obetujem ti býčky a kozliatka. – Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, * vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil. – Moje ústa ho vzývali * a môj jazyk velebil. – Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, * Pán by ma nevyslyšal. – Ale Boh ma vyslyšal, * všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby. – Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu * a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Žalm 66

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; * a tvoja tvár nech žiari nad nami, – aby sa tvoja cesta stala známou na zemi * a tvoja spása medzi všetkými národmi. – Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy. – Nech sa tešia a jasajú národy, * že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi. – Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy. – Zem vydala svoj plod; * nech nás požehná Boh, náš Boh; – nech nás Boh požehná * a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 67

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, * spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. – Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; * ako sa vosk roztápa ohňom, – tak spred Božej tváre miznú hriešnici. * Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou a v radosti sa veseliť. – Spievajte Bohu a jeho meno Žalmom velebte. * Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán. – Plesajte pred ním; on je otec sirôt a záchranca vdov, * on je Boh vo svojom svätom príbytku. – On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, * väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej. – Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu * a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla. – Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, * pred tvárou Boha Izraela. – Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď * a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu. – Prebývajú v nej tvoje tvory, * pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože. – Pán vyslovuje slovo; * nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť: – „Utekajú králi, utekajú s vojskami * a korisť delí krásavica domu. – Kým ste vy spali uprostred košiara, * striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom. – Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, * snehom sa zabelel Selmon.” – Vrch bášanský je vrch Boží, * pohorie Bášanu má veľa štítov. – Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? * Veď Boh tam bude bývať naveky. – Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: * Pán tiahne zo Sinaja do svätyne. – Do výšav si vystúpil, * so sebou si vzal zajatcov, – ľudí si prijal do daru, * aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči. – Nech je velebený Pán deň čo deň; * nesie nás Boh, naša spása. – Náš Boh je Boh spásy, * on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. – Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom * aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch. – I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, * vyvediem ich z morských hlbín, – aby sa tvoja noha zmáčala v krvi * a aby jazyky tvojich psov dostali podiel z nepriateľov.” – Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, * ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne. – Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti * a uprostred dievčatá bijúce na bubny. – Na zhromaždeniach Boha velebte, * velebte Pána, potomci Izraela.” – Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, * kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho. – Prejav, Bože, svoju moc, * upevni, Bože, čo si v nás vykonal.– Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme * králi prinášajú dary. – Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, * čriedu býkov s teľcami národov; – nech sa ti s prútmi striebra pokoria. * Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. – Z Egypta prídu veľmoži, * Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu. – Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, * na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu, – čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; * hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas. – Uznajte Božiu moc. * Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky. – Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. * Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 68

Zachráň ma, Bože, * lebo voda mi vystúpila až po krk. – V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, * dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval. – Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. * Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. – Viac než mám vlasov na hlave, * je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. – Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, * sú to nepriatelia klamárski; – musel som vrátiť, * čo som neulúpil. – Bože, ty poznáš moju pochabosť * a moje poklesky nie sú ti skryté. – Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, * Pane, Bože zástupov. – Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, * čo ťa hľadajú, Bože Izraela. – Pre teba znášam potupu * a hanba mi pokrýva tvár. – Svojim bratom som sa stal cudzincom * a synom svojej matky neznámym. – Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, * padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. – V pôstoch som si dušu vyplakal, * no aj to mi bolo na potupu. – I vrecovinu som si obliekol * a príslovečným som sa stal. – Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, * a pri víne pospevujú o mne pijani. – Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe * v tomto čase milosti. – Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, * pre svoju vernosť mi pomôž. – Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, * a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd. – Nech ma nezatopí príval vôd, * nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák. Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; * pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa. – Neodvracaj tvár od svojho služobníka, * veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš. – Príď ku mne a zachráň ma, * so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď. – Ty poznáš moju potupu, * moju hanbu i moje zneuctenie. – Ty vidíš všetkých, * čo ma sužujú. – Potupa mi zlomila srdce * a ochabol som. – Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, * no takého som nestretol; – čakal som, že dakto ma poteší, * ale taký sa nenašiel. – Do jedla mi dali žlče, * a keď som bol smädný, napojili ma octom. – Nech sa im ich stôl stane nástrahou, * odplatou a pohoršením. – Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, * a nech v bedrách oslabnú navždy. – Vylej na nich svoje rozhorčenie, * nech ich zachváti páľava tvojho hnevu. – Nech spustne ich táborisko * a v ich stanoch nech nemá kto bývať. – Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, * a množia bolesti tomu, koho si zranil. – K ich neprávosti pridaj neprávosť, * nech nevojdú do tvojej spravodlivosti. – Nech sú vytretí z knihy žijúcich * a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými. – Som úbožiak, plný bolesti; * tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne. – Piesňou chcem Božie meno osláviť * a velebiť ho chválospevmi. – A Pánovi to bude milšie, * ako keby som obetoval býka, – ako keby som obetoval junca, * ktorému rastú rožky a ratice. – Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; * hľadajte Boha a srdce vám oživne. – Lebo Pán vypočuje chudobných * a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. – Nech ho chvália nebesia i zem, * moria a všetko, čo sa hýbe v nich. – Lebo Boh zachráni Siona, vybuduje mestá Júdove; * usadia sa tam a budú ich majetkom. – A zdedia ho potomci jeho služobníkov * a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Žalm 69

Bože, príď mi na pomoc; * Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať. – Nech sa hanbia a červenajú tí, * čo mi číhajú na život. – Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. – Nech ustúpia a zapýria sa tí, * čo mi hovoria: „Tak mu treba.” – No nech jasajú a radujú sa z teba tí, čo ťa hľadajú, * a nech ustavične volajú: „Nech je zvelebený Boh” tí, čo tvoju spásu milujú. – No ja som úbožiak a bedár; * Bože, ponáhľaj sa ku mne. – Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, * Pane, nemeškaj.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe:, 2. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(2. hlas, podoben Jéhda ot dréva:) Nebeské svetlá si netrúfli svietiť * a zatemnili sa, keď videli zapadnúť tvoj jas na kríži, Slovo. * Zem sa triasla a kamene sa rozpadali, * ozdoba chrámu sa roztrhla v prostriedku, * hroby sa otvorili a mŕtvi vstávali, * podsvetie vydalo všetkých, * ktorí dolu prebývali, * zlí duchovia boli porazení ** a smrť sa pre všetkých stala len akoby snom.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Keď ťa zločinec dobrých mravov * uzrel ako vinohrad prinášajúci plody, Kriste, * stal sa tento zločinec lepším vďaka svojej šikovnosti, * keď si ukradol odpustenie dávnych prehrešení * nádherným no slabým hlasom. * Ponáhľajme sa, aby sme ho napodobnili. * Aj my k tebe voláme: ** Spomeň si aj na nás, Milovník človeka.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

Ako hviezda na nebesiach * skutočne žiari v Cirkvi tvoj božský Kríž, Kriste. * Spaľuje zlých duchov, * veriacich osvecuje a zahanbuje tváre tých, čo ťa ukrižovali. * Ním si praotcov vyviedol z otroctva, * stromom, ktorý bol predobrazom kríža * a na púšti si im dal jesť med, ** ktorý vychádzal zo skaly.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

(8. hlas, podoben Čtó vý narečém:) Majúc život rovný anjelom * skrze zbavenie sa vášní * ukázal si sa ako Božia nádoba. * Preto ťa, múdry, * (Boh) v dôstojnosti ustanovil za božského svätiteľa pre ľud * a za stĺp a oporu viery, Tychón, * učiniac tak, že sa tvoje stádo ** pasie pri vodách správneho slávenia, posvätený.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Ukázal si sa ako najmúdrejší pastier duchovného stáda, * naplnený božským rozumom * a nábožne si ho sýtil na pastvine učenia pravdy. * Preto teraz uctievame tvoj svätý sviatok, * oslavujúc mocným hlasom Pána, ktorý ťa oslávil, * bohomúdry Tychón, najblaženejší, ** pros, aby boli naše duše spasené.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Boh ťa preslávil divmi, * lebo on vždy privedie k sláve tých, čo ho oslavujú. * V čase tvojej ctihodnej a božskej pamiatky, múdry, * javíš sa ako zrelé hrozno * tým, čo ospevujú tvoj preslávny div: * keď majú veriaci na ňom účasť * prijímajú posvätenie i úžitok ** tí, čo ťa dôstojne oslavujú.

Sláva i teraz, 8. hlas, podoben Čtó vý narečém

Keď Ovečka uzrela Baránka, * ako je dobrovoľne s rozprestretými rukami na dreve kríža, * matersky volala k nemu * s bolesťou a plačom: * Syn môj, čo je to za zvláštny pohľad? * Ty ako Pán všetkým dávaš život, * ako to že umieraš, veľmi trpezlivý, * ty, ktorý pozemským vzkriesenie darúvaš? * Oslavujem, Bože môj, ** tvoje poníženie, ktoré je nesmierne.

Premúdrosť, stojme úctivo!

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým!

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 1. hlas

Tvoja milosť, Pane, bude ma sprevádzať * po všetky dni môjho života.

Verš: Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Pasie ma na zelených pasienkach.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 2. hlas

Kriste Spasiteľu, zachráň ma mocou Kríža, * veď ty si zachránil Petra na mori ** a zmiluj sa nado mnou, Bože.

Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Ukrižuj ho, volali tí, * ktorí boli neustále zahrňovaní jeho darmi. * Vrahovia spravodlivých žiadali pre dobrodincu údel zlodeja. * Ty si však mlčal, Kriste, trpiac ich surovosť, ** chcel si pre nás trpieť a zachrániť nás ako milujúci človeka.

Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Zástupy mučeníkov sa postavili na odpor svojim mučiteľom hovoriac: * My sme vojaci Kráľa mocností, * a hoci nás budete páliť ohňom alebo mučiť, ** nevzdáme sa sily Trojice.

Sláva i teraz, 2. hlas

Mnohé bolesti si pretrpela pri ukrižovaní svojho Syna a Boha, Prečistá. * S nárekom a stonaním si volala: * Beda mi, dieťa moje premilé! * Veď ty trpíš nespravodlivo, * túžiac zachrániť na zemi narodených počnúc Adamom. * Preto sa k tebe s vierou modlíme, prečistá Panna: ** Daj, nech je k nám milosrdný.

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. A****men.

Tropár, 1. hlas

Ukázal si sa ako obyvateľ púšte a ako anjel v tele * i čudotvorca, bohonosný náš otec Tychón. * Skrze pôst, bdenie a modlitbu si prijal nebeské dary. * Uzdravuješ (telá) chorých aj duše tých, * čo sa k tebe s vierou utiekajú. * Sláva tomu, čo ťa obdaril silou, * sláva tomu, čo ťa ozdobil vencom, ** sláva tomu, čo skrze teba všetkých uzdravuje.

Sláva i teraz, 1. hlas

Ty, Prečistá, si naša ochrana. * Tvoje modlitby zbavujú nás zlého. * Kríž tvojho Syna je nám pevnou záštitou. ** Preto ťa všetci zbožne velebíme.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe zbor spieva: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného kríža, na prosby svätých slávnych a všechválnych apoštolov, nášho otca svätého Tychóna Divotvorcu, amatuntského biskupa, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. P**ane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.Ornament