Jeréj: Blahoslovén Bóh náš, vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv. (ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )
I mý: Amíň.
Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.
Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.
Psalóm 53
Bóže, vo ímja Tvojé spasí mjá, * i v síľi Tvojéj sudí mí.
Bóže, uslýši molítvu mojú, * vnuší hlahóly úst mojích.
Jáko čuždíji vostáša na mjá i krípcyji vzyskáša dúšu mojú, * i ne predložíša Bóha préd sobóju.
Sé bo Bóh pomohájet mí, * i Hospóď Zastúpnik duší mojéj.
Otvratít zlája vrahóm mojím, * ístinoju Tvojéju potrebí ích.
Vóleju požrú Tebí, * Ispovímsja ímeni Tvojemú, Hóspodi,
jáko bláho, jáko ot vsjákija pečáli izbávil mjá jesí, * i na vrahí mojá vozzrí óko mojé.
Psalóm 54
Vnuší, Bóže, molítvu mojú * i ne prézri molénija mojehó.
Vonmí mí i uslýši mjá: * vozskorbích pečáliju mojéju i smjatóchsja.
Ot hlása vrážija i ot stužénija hríšniča, * jáko ukloníša na mjá bezzakónije i vo hňívi vraždováchu mí.
Sérdce mojé smjatésja vo mňí * i bojázň smérti napadé na mjá.
Strách i trépet prijíde na mjá * i pokrý mjá ťmá.
I rích: któ dást mí kriľí, jáko holubíňi * i poleščú, i počíjú
Sé udalíchsja bíhaja * i vodvoríchsja v pustýni.
Čájach Bóha, spasájuščaho mjá * ot malodúšija i ot búri.
Potopí, Hóspodi, i razďilí jazýki ích: * jáko víďich bezzakónije i prerikánije vo hráďi.
Dném i nóščiju obýdet i po sťinám jehó. * Bezzakónije i trúd posreďí jehó i neprávda.
I ne oskuďí * ot stóhn jehó lichvá i lésť.
Jáko ášče by vráh ponosíl mí, preterpíl bých úbo, * i ášče bý nenavíďaj mjá na mjá veleríčeval, ukrýl bých sjá ot nehó.
Tý že, čelovíče ravnodúšne, * vladýko mój i znájemyj mój,
íže kúpno naslaždálsja jesí so mnóju brášen, * v domú Bóžiji chodíchom jedinomyšlénijem.
Da prijídet že smérť na ňá, i da snídut vo ád žívi, * jáko lukávstvo v žilíščach ích, posreďí ích.
Áz k Bóhu vozzvách, * i Hospóď uslýša mjá.
Véčer i zaútra, i polúdne povím, * i vozviščú, i uslýšit hlás mój.
Izbávit mírom dúšu mojú ot približájuščichsja mňí, * jáko vo mnózi bjáchu so mnóju.
Uslýšit Bóh i smirít já, Sýj préžde vík. * Ňísť bo ím izminénija, jáko ne ubojášasja Bóha.
Prostré rúku svojú na vozdajánije, * oskverníša zavít Jehó.
Razďilíšasja ot hňíva licá Jehó, i priblížišasja serdcá ích, * umjáknuša slovesá ích páče jeléja, i tá súť stríly.
Vozvérzi na Hóspoda pečáľ tvojú, i Tój ťá prepitájet, * ne dást vo vík molvý právedniku.
Tý že, Bóže, nizvedéši ích vo studenéc istľínija, * múžije krovéj i ľstí ne prepolovját dnéj svoích. Áz že, Hóspodi, upováju na Ťá.
Psalóm 90
Živýj v pómošči Výšňaho, * v króvi Bóha Nebésnaho vodvorítsja.
Rečét Hóspodevi: zastúpnik mój jesí i pribížišče mojé, * Bóh mój, i upováju na Nehó.
Jáko Tój izbávit ťá ot síti lóvči, * i ot slovesé mjatéžna,
pleščmá Svojíma osinít ťá, i pod kriľi Jehó naďíješisja: * orúžijem obýdet ťá ístina Jehó.
Ne ubojíšisja ot strácha noščnáho, * ot strilý leťáščija vo dní,
ot véšči vo ťmí prechoďášija, * ot srjášča, i bísa polúdennaho.
Padét ot strány tvojejá týsjašča, * i ťmá odesnúju tebé, k tebí že ne priblížitsja,
obáče očíma tvojíma smótriši, * i vozdajánije hríšnikov úzriši.
Jáko Tý, Hóspodi, upovánije mojé, * Výšňaho položíl jesí pribížišče Tvojé.
Ne priídet k tebé zló, * i rána ne priblížitsja ťilesí tvojemú,
jáko Ánhelom Svoím zapovísť o tebí, * sochraníti ťá vo vséch putéch tvojích.
Na rukách vózmut ťá, * da ne kohdá pretknéši o kámeň nóhu tvojú,
na áspida i vasilíska nastúpiši, * i poperéši ľvá i zmíja.
Jáko na Mjá upová, i izbávľu í: * pokrýju í, jáko pozná ímja Mojé.
Vozzovét ko Mňí, i uslýšu jehó: * s ním jésm v skórbi, izmú jehó, i proslávľu jehó,
dolhotóju dnéj ispólňu jehó, * i javľú jemú spasénije Mojé.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva, i nýňi:
Psalóm Davídu, k Holiáthu, 143
Blahoslovén Hóspoď Bóh mój, * naučájaj rúci mojí na opolčénije, pérsty mojá na bráň.
Mílosť mojá i pribížišče mojé, * Zastúpnik mój i Izbávitel mój,
Zaščítiteľ mój, i na Nehó upovách: * povinújaj ľúdi mojá pod mjá.
Hóspodi, čtó jésť čelovík, jáko poználsja jesí jemú? * Ili sýn čelovíč, jáko vmiňáješi jehó?
Čelovík sujeťí upodóbisja: * dníje jehó jáko síň prechóďat.
Hóspodi, prikloní nebesá *, i snídi, kosnísja horám, i vozdymjátsja.
Blesní mólniju, i razženéši já, * poslí stríly Tvojá, i smjatéši já.
Poslí rukú Tvojú s vysotý, izmí mjá i izbávi mjá ot vód mnóhich, * iz rukí synóv čúždich,
íchže ustá hlahólaša sujetú, * i desníca ích, desníca neprávdy.
Bóže, písň nóvu vospojú Tebí, * vo psaltíri desjatostrúnňim pojú Tebí,
dajúščemu spasénije carém, * izbavľájušemu Davída, rabá Svojehó, ot mečá ľúta.
Izbávi mjá, i izmí mjá iz rukí synóv čúždich, * íchže ustá hlahólaša sujetú, i desníca ích, desníca neprávdy.
Ichže synove ich jako novosaždenija vodružennaja v junosti svojej. * Dščeri ich udobreny, preukrašeny, jako podobije chrama.
Chranilišča ich ispolnena, otryhajuščaja ot seho v sije, ovcy ich mnohoplodny, * množaščyjasja vo ischodiščach svoich, volove ich tolsti.
Nísť padenija oplotu, nižé prochoda,* nižé voplja v stohnach ich.
Ublažiša ľúdi, ímže sija súť. * Blažéni ľúdije, ímže Hóspoď Bóh ích.
Chvalá Davídu 144
Voznesú ťá, Bóže mój, carjú mój, * i blahoslovľú ímja tvojé vo vík i vík víka.
Na vsják déň blahoslovľú ťá, * i voschvaľú ímja tvojé vo vík i vo vík víka.
Vélij Hóspoď i chválen ziló, * i velíčiju jehó ňísť koncá.
Ród i ród voschváľat ďíla tvojá, * i sílu tvojú vozvisťát.
Velikoľípije slávy svjatýni tvojejá vozhlahóľut, * i čudesá tvojá povíďat.
I sílu strášnych tvojích rekút, * i velíčije tvojé povíďať.
Pámjať mnóžestva bláhosti tvojejá otrýhnut * i právdoju tvojéju vozrádujutsja.
Ščédr i mílostiv Hóspoď, * dolhoterpilív i mnohomílostiv.
Bláh Hóspoď vsjáčeskim, * i ščdróty jehó na vsích ďíľich jehó.
Da ispovíďatsja tebí Hóspodi vsjá ďilá tvojá, * i prepodóbnyji tvojí da blahoslovját ťá.
Slávu cárstvija tvojehó rekút * i sílu tvojú vozhlahóľut.
Skazáti sýnovom čelovíčeskim sílu tvojú * i slávu velikoľípija cárstvija tvojehó.
Cárstvo tvojé cárstvo vsích vikóv, * i vladýčestvo tvojé vo vsjákom róďi i róďi.
Víren Hóspoď vo vsích slovesích svojích * i prepodóben vo vsích ďíľich svojích.
Utverždájet Hóspoď vsjá nizpádajuščyja * i vozstavľájet vsjá nizvéržennyja.
Óči vsích na ťá upovájut, * i tý dajéši ím píšču vo blahovrémenniji.
Otverzáješi tý rúku tvojú * i ispoľňáješi vsjáko živótno blahovolénija.
Práveden Hóspoď vo vsích putéch svojích * i prepodóben vo vsích ďiľích svojích.
Blíz Hóspoď vsím prizyvájuščym jehó, * vsím prizyvájuščym jehó vo ístiňi.
Vóľu bojáščychsja jehó sotvorít, * i molítvu ích uslýšit, i spasét já.
Chranít Hóspoď vsjá ľúbjaščyja jehó, * i vsjá hríšniki potrebít.
Chvalú Hóspodňu vozhlahóľut ustá mojá: * i da blahoslovít vsjáka plóť ímja svjatóje jehó vo vík i vo vík víka.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Allilúja, Ahhéa i Zachariji, 145
Chvalí duše mojá, Hóspoda: * voschvaľu Hóspoda v živoťí mojém, pojú Bóhu mojemú dóndeže jésm.
Ne naďíjtesja na kňázi, * na sýny čelovíčeskija, v níchže ňísť spasénija.
Izýdet dúch jehó, i vozvratítsja v zémľu svojú: * v tój déň pohíbnut vsjá pomyšlénija jehó.
Blažén, jemúže Bóh Jákovľ pomóščník jehó, * upovánije jehó na Hóspoda Bóha svojehó:
Sotvóršaho nébo i zémľu, móre i vsjá jáže v ních: * Chraňáščaho ístinu v vík:
Tvorjáščaho súd obídimym, dajúščaho píšču álčuščym. * Hóspoď rišít okovánnyja:
Hóspoď umudrjájet sľipcý, * Hóspoď vozvódit nizvéržennyja, Hóspoď ľúbit právedniki.
Hóspoď chranít prišéľcy, síra í vdovú prijímet: * i púť hríšnych pohubít.
Vocarítsja Hóspoď vo vík, * Bóh tvój, Sijóne, v ród i ród.
Allilúja, 146
Chvalíte Hóspoda, jáko bláh psalóm. * Bóhovi nášemu da usladítsja chvalénije.
Zíždaj Jerusalíma Hóspoď, * razsíjanija Izráileva soberét.
Isciľájaj sokrušénnyja sérdcem * i objazújaj sokrušénija ích.
Isčitájaj mnóžestvo zvízd * i vsím ím ímena naricájaj.
Vélij Hóspoď náš, i vélija kríposť Jehó, * i rázuma Jehó ňísť čislá,
Prijémľaj krótkija Hóspoď, * smirjájaj že hríšniki do zemlí.
Načníte Hóspodevi vo ispovídaniji, * pójte Bóhovi nášemu v húslech.
Oďivájuščemu nébo óblaki, uhotovľájuščemu zemlí dóžď, * prozjabájuščemu na horách travú i zlák na slúžbu čelovíkom,
dajúščemu skotóm píšču ích, * i ptencém vránovym prizyvájuščym Jehó.
Ne v síľi kónsťij voschóščet, * nižé v lýsťich múžeskich blahovolít.
Blahovolít Hóspoď v bojáščichsja Jehó * i vo upovájuščich na mílosť Jehó.
Allilúja, Ahhéa i Zachariji, 147
Pochvalí, Jerusalíme, Hóspoda, * chvalí Bóha Tvojehó, Sijóne,
jáko ukripí verejí vrát Tvojích, * blahosloví sýny tvojá v tebí.
Polahájaj preďíly Tvojá mír,* i túka pšeníčna nasyščájaj ťá.
Posylájaj slóvo Svojé zemlí, * do skórosti tečét slóvo Jehó,
dajúščaho sňíh Svój, jáko vólnu, * mhlú, jáko pépel, posypájuščaho,
metájuščaho hóloť Svój, jáko chľíby: * protívu licá mráza Jehó któ postojít?
Póslet slóvo Svojé, i istájet já, * dchnét dúch Jehó, i potekút vódy.
Vozviščájaj slóvo Svojé Jákovu, * opravdánija i suďbý Svojá Izráilevi.
Ne sotvorí táko vsjákomu jazýku, * i suďbý Svojá ne javí ím.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Allilúja, Ahhéa i Zachariji, 148
Chvalíte Hospoda s nebes, * chvalite jeho vo vyšnich.
Chvalíte jehó vsí Ánheli jehó, * chvalíte jehó vsjá síly jehó,
Chvalíte jehó sólnce i luná, * chvalíte jehó vsjá zvízdy i svít.
Chvalíte jehó nebesá nebés, * i vodá jáže prevýše nebés.
Da voschváľat ímja Hóspodne: jáko tój rečé i býša, * tój poveľí i sozdášasja.
Postávi já vo vík i vo vík víka, * poveľínije položí i ne mímo idét.
Chvalíte Hóspoda ot zemlí * zmijéve i vsjá bézdny.
Óhň, hrád, sňíh, hóloť, dúch búren, * tvorjáščaja slóvo jehó.
Hóry i vsí chólmi, * dréva plodonósna i vsí kédry.
Zvírije i vsí skóti, * hádi i ptícy pernáty.
Cáriji zémstiji i vsí ľúdije, * kňázi i vsí sudijí zémstiji.
Júnoši i ďívy, * stárcy s júnotami,
da voschváľat ímja Hóspodne, jáko voznesésja ímja tohó jedínaho: * ispovídanije jehó na zemlí i na nebesí.
I voznesét róh ľudéj svojích: písň vsím prepodóbnym jehó, * synovóm Izrailevym, ľúdem približjuščymsja jemu.
Allilúja, 149
Vospójte Hospodévi písň nóvu, * chvalénije jehó v cérkvi prepodóbnych.
Da vozveselítsja Izráiľ o sotvoršém jehó, * i sýnove Sijóni vozrádujutsja o carí svojém.
Da voschváľat ímja jehó v líci, * v tympáňi i psaltíri da pojút jemú.
Jáko blahovolít Hóspoď v ľúdech svojích, * i voznesét krótkija vo spasénije.
Voschváľatsja prepodóbniji vo slávi, * i vozrádujutsja na ložách svojích.
Voznošénija Bóžija v hortáni ích, *i meči obojúdu ostrý v rukách ích.
Sotvoríti otmščénije v jazýcich, * obličénija v ľúdech.
Svjazáti carí ích púty, * i slávnyja ích ručnými okóvy žeľíznymi.
Sotvoríti v ních súd napísan, * sláva sijá búdet vsím prepodóbnym jehó.
Allilúja, 150
Chvalíte Bóha vo svjatých jehó, * chvalíte jehó v utverždéniji síly jehó.
Chvalíte jehó na sílach jehó, * chvalíte jehó po mnóžestvu velíčestvija jehó.
Chvalíte jehó v hlási trúbňim, * chvalíte jehó v psaltíri i húsľich.
Chvalíte jehó v tympáňi i líci, * chvalíte jehó v strúnach i orháňi.
Chvalíte jehó v kymváľich dobrohlásnych, chvalíte jehó v kymváľich vosklicánija, * vsjákoje dychánije da chvalít Hóspoda.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Tropár, hlás 2.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
Stích 1: Vnuší, Bóže, molítvu mojú, i ne prézri molénija mojehó.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
Stích 2: Áz k Bóhu vozzvách, i Hóspoď uslýša mjá.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
K sim že stichóm pripivájem: Íže v šestýj déň: vés do koncá, i poklaňájemsja po jedínoždy.
Sláva, i nýňi, Bohoródičen:
Jáko ne ímamy derznovénija za premnóhija hrichí náša: * ty íže ot tebé róždšahosja molí, Bohoródice Ďívo: * mnóho bo móžet molénije máterneje ko blahosérdiju Vladýki. * Ne prézrí hríšnych moľbý, vsečístaja, * jáko mílostiv jésť í spastí mohíj, * íže i stradáti o nás izvólivyj.
Prokímen, psalóm 133, hlás 4: Blahoslovít ťá Hospóď ot Sijóna, sotvorívyj nébo i zémľu.
Stích: Sé nýňi blahoslovíte Hóspoda vsí rabí Hospódni.
proróčestva jezekíileva čténije.
[Hlavá 2, st. 3- 10, hlavá 3, st. 1-3.] Rečé Hospóď ko mňí: sýne čelovíč, posľú ťa áz k dómu Izráilevu, ohorčevájuščym mjá, íže ohorčíša mjá, sámi i otcý ích otverhóšasja mené do dnéšňaho dné. I sýnove žestokolíčniji, i tverdoserdéčniji: áz posľú ťa k ťím, i rečéši k ním: táko hlahólet Adonaí Hospóď. Ášče úbo uslýšat ilí ubojátsja: zané dóm ohorčevájaj jésť, i poznájut, jáko prorók jesí tý posreďí ích. I tý sýne čelovíč, da ne ubojíšisja ích, ni užasájsja ot licá ích: zané razsvirípijut i obídut ťá ókrest, posredí bo skorpíjev tý živéši: slovés ích ne ubójsja, i ot licá ích ne užasájsja, zané dóm ohorčevájaj jésť. I vozhlahóleši slovesá mojá k ním: ášče úbo uslýšat, ilí ubojátsja, zané dóm prohňívajaj jésť. I tý sýne čelovíč poslúšaj hlahóľuščaho k tebí, ne búdi ohorčevájaj, jákože dóm preohorčevájaj: otvérzi ustá tvojá, i sňížď, jáže áz dajú tebí. I víďich, i sé ruká prostérta ko mňí, i v néj svítok knížnyj. I razví jehó predo mnóju, i v tóm písana býša prédňaja i zádňaja: i vpísano bjáše v ném rydánije, i žálosť, i hóre. I rečé ko mňí: sýne čelovíč, sňížď svítok séj, i idí, i rcý synóm Izráilevym. I otverzóch ustá mojá, i napitá mjá svítkom sím. I rečé ko mňí: sýne čelovíč, ustá tvojá sňiďát, i črévo tvojé nasýtitsja svítka sehó dánnaho tebí: i sňidóch jehó, i býsť vo usťích mojích jáko méd sládok.
Prokímen, psalóm 134, hlás 6: Bojáščijisja Hóspoda, blahoslovíte Hóspoda.
Stích: Chvalíte ímja Hospódne, chvalíte rabí Hóspoda.
Skóro da predvarját ný ščedróty Tvojá, Hóspodi, jáko obniščáchom ziló. Pomozí nám, Bóže Spáse náš, slávy rádi ímene Tvojehó, Hóspodi, izbávi nás, i očísti hríchí náša, ímene rádi tvojehó.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Kondák, hlás 4. Podóben: Voznesýjsja: Páče bludnícy bláže, bezzakónnovav, sléz túčy nikákože tebí prinesóch: no molčánijem moľásja pripádaju tí, ľubóviju oblobyzája prečísťiji tvojí nózi, jáko da ostavlénije mňí jáko Vladýka podási dolhóv, zovúšču tí Spáse: ot skvérnych ďíl mojích izbávi mjá.
Hóspodi, pomíluj. (40x)
Íže na vsjákoje vrémja i na vsjákij čás, na nebesí i na zemlí poklaňájemyj i slávimyj, Bóže blahíj, dolhoterpilívyj i mnohomílostivyj, právednyja ľubjáj, i hríšnyja mílujaj, vsjá zovýj ko spaséniju, obiščánija rádi búduščich bláh: sám, Hóspodi, primí í náša v čás séj molítvy, i isprávi živót náš k zápovidem Tvojím, dúšy náša osvjatí i ťilesá očísti, pomyšlénija isprávi, rázum ucilomúdri i istrézvi, i izbávi nás ot vsjákija skórbi, zól i boľíznej, i ohradí nás svjatými ánhely Tvojími, jáko da opolčénijem ích sobľudájemi i nastavľájemi, dostíhnem v jedínstvo víry, i v rázum neprikosnovénnyja Tvojejá slávy: jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amíň.
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez sravnénija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.
Ímenem Hóspodnim blahosloví ótče.
Jeréj: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás.
(ášče že ňísť jeréja moľáščasja, hlahólem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )
Lík: Amiň.
Molitva sv. Jefrema:
Jerej: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Poklon dozemnyj.
Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Poklon dozemnyj.
Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
12 malych poklónov, hlahóľušče na kíjždo poklón:
Bóže, mílostiv búdi mňi hríšnomu.
Bóže, očísti hrichí moja i pomíluj mjá.
Bez čislá sohriších, Hóspodi, prostí mjá.
i páki: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
Táže:
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hospodi pomíluj. (12x)
Posém molítvu sijú:
Bóže i Hóspodi síl, i vsejá tvári soďíteľu, íže za milosérdije neizrečénnyja mílosti tvojejá, jedinoródnaho Sýna tvojehó, Hóspoda nášeho Isúsa Christá, nizposlávyj na spasénije róda nášeho: i čestným jehó krestóm, rukopisánije hrích nášich rasterzávyj, í pobidívyj ťím načála, i vlásti tmý: sám Vladýko čelovikoľúbče, prijmí i nás hríšnych blahodárstvennyja sijá í molébnyja molítvy, i izbávi nás ot vsjákaho vsehubíteľnaho, i mráčnaho hrichopadénija, í vsích ozlóbiti nás íščuščich vídimych í nevídimych vráh, prihvozdí stráchu tvojemú plóti náša, í ne ukloní serdéc nášich v slovesá ilí pomyšlénija lukávstvija, no ľubóviju tvojéju ujazví dúšy náša, da k tebí vsehdá vzirájušče, i jéže ot tebé svítom nastavľájemi, tebé nepristúpnaho i prisnosúščnaho zrjášče svíta, neprestánnoje tebí ispovídanije, í blahodarénije vozsylájem, beznačáľnomu Otcú, so jedinoródnym tvojím Sýnom, i vsesvjatým i blahím, i životvorjáščim tvojím Dúchom, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.
Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj. (3x) Blahosloví.
Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojejá Mátere, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich i vsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.
Lík: Amíň.
Ášče mírjan molítsja, hlahólet tókmo: Čestňíjšuju Cheruvím: Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj (3x) Hóspodi, blahosloví. Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. Amíň.