Jeréj: Blahoslovén Bóh náš, vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv. (ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )
I mý: Amíň.
Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.
Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.
Psalóm 53
Bóže, vo ímja Tvojé spasí mjá, * i v síľi Tvojéj sudí mí.
Bóže, uslýši molítvu mojú, * vnuší hlahóly úst mojích.
Jáko čuždíji vostáša na mjá i krípcyji vzyskáša dúšu mojú, * i ne predložíša Bóha préd sobóju.
Sé bo Bóh pomohájet mí, * i Hospóď Zastúpnik duší mojéj.
Otvratít zlája vrahóm mojím, * ístinoju Tvojéju potrebí ích.
Vóleju požrú Tebí, * Ispovímsja ímeni Tvojemú, Hóspodi,
jáko bláho, jáko ot vsjákija pečáli izbávil mjá jesí, * i na vrahí mojá vozzrí óko mojé.
Psalóm 54
Vnuší, Bóže, molítvu mojú * i ne prézri molénija mojehó.
Vonmí mí i uslýši mjá: * vozskorbích pečáliju mojéju i smjatóchsja.
Ot hlása vrážija i ot stužénija hríšniča, * jáko ukloníša na mjá bezzakónije i vo hňívi vraždováchu mí.
Sérdce mojé smjatésja vo mňí * i bojázň smérti napadé na mjá.
Strách i trépet prijíde na mjá * i pokrý mjá ťmá.
I rích: któ dást mí kriľí, jáko holubíňi * i poleščú, i počíjú
Sé udalíchsja bíhaja * i vodvoríchsja v pustýni.
Čájach Bóha, spasájuščaho mjá * ot malodúšija i ot búri.
Potopí, Hóspodi, i razďilí jazýki ích: * jáko víďich bezzakónije i prerikánije vo hráďi.
Dném i nóščiju obýdet i po sťinám jehó. * Bezzakónije i trúd posreďí jehó i neprávda.
I ne oskuďí * ot stóhn jehó lichvá i lésť.
Jáko ášče by vráh ponosíl mí, preterpíl bých úbo, * i ášče bý nenavíďaj mjá na mjá veleríčeval, ukrýl bých sjá ot nehó.
Tý že, čelovíče ravnodúšne, * vladýko mój i znájemyj mój,
íže kúpno naslaždálsja jesí so mnóju brášen, * v domú Bóžiji chodíchom jedinomyšlénijem.
Da prijídet že smérť na ňá, i da snídut vo ád žívi, * jáko lukávstvo v žilíščach ích, posreďí ích.
Áz k Bóhu vozzvách, * i Hospóď uslýša mjá.
Véčer i zaútra, i polúdne povím, * i vozviščú, i uslýšit hlás mój.
Izbávit mírom dúšu mojú ot približájuščichsja mňí, * jáko vo mnózi bjáchu so mnóju.
Uslýšit Bóh i smirít já, Sýj préžde vík. * Ňísť bo ím izminénija, jáko ne ubojášasja Bóha.
Prostré rúku svojú na vozdajánije, * oskverníša zavít Jehó.
Razďilíšasja ot hňíva licá Jehó, i priblížišasja serdcá ích, * umjáknuša slovesá ích páče jeléja, i tá súť stríly.
Vozvérzi na Hóspoda pečáľ tvojú, i Tój ťá prepitájet, * ne dást vo vík molvý právedniku.
Tý že, Bóže, nizvedéši ích vo studenéc istľínija, * múžije krovéj i ľstí ne prepolovját dnéj svoích. Áz že, Hóspodi, upováju na Ťá.
Psalóm 90
Živýj v pómošči Výšňaho, * v króvi Bóha Nebésnaho vodvorítsja.
Rečét Hóspodevi: zastúpnik mój jesí i pribížišče mojé, * Bóh mój, i upováju na Nehó.
Jáko Tój izbávit ťá ot síti lóvči, * i ot slovesé mjatéžna,
pleščmá Svojíma osinít ťá, i pod kriľi Jehó naďíješisja: * orúžijem obýdet ťá ístina Jehó.
Ne ubojíšisja ot strácha noščnáho, * ot strilý leťáščija vo dní,
ot véšči vo ťmí prechoďášija, * ot srjášča, i bísa polúdennaho.
Padét ot strány tvojejá týsjašča, * i ťmá odesnúju tebé, k tebí že ne priblížitsja,
obáče očíma tvojíma smótriši, * i vozdajánije hríšnikov úzriši.
Jáko Tý, Hóspodi, upovánije mojé, * Výšňaho položíl jesí pribížišče Tvojé.
Ne priídet k tebé zló, * i rána ne priblížitsja ťilesí tvojemú,
jáko Ánhelom Svoím zapovísť o tebí, * sochraníti ťá vo vséch putéch tvojích.
Na rukách vózmut ťá, * da ne kohdá pretknéši o kámeň nóhu tvojú,
na áspida i vasilíska nastúpiši, * i poperéši ľvá i zmíja.
Jáko na Mjá upová, i izbávľu í: * pokrýju í, jáko pozná ímja Mojé.
Vozzovét ko Mňí, i uslýšu jehó: * s ním jésm v skórbi, izmú jehó, i proslávľu jehó,
dolhotóju dnéj ispólňu jehó, * i javľú jemú spasénije Mojé.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva, i nýňi:
Psalóm písni v déň subbótnyj, 91
Bláho jésť ispovídatisja Hóspodevi, * i píti ímeni Tvojemú, Výšnij:
vozviščáti zaútra mílosť Tvojú * i ístinu Tvojú na vsjáku nóšč,
v desjatostrúnňim psaltíri * s písniju v húslech.
Jáko vozveselíl mjá jesí, Hóspodi, v tvoréniji Tvojém, * i v ďíľich rukú Tvojéju vozrádujusja.
Jáko vozvelíčišasja ďilá Tvojá, Hóspodi, * ziló uhlubíšasja pomyšlénija Tvojá.
Múž bezúmen ne poznájet, * i nerazúmiv ne razúmijet sích.
Vnehdá prozjabóša hríšnicy jáko travá, i pronikóša vsí ďílajuščiji bezzakónije: * jáko da potrebjátsja vo vík víka.
Tý že Výšnij * vo vík, Hóspodi.
Jáko sé vrazí Tvoí, Hóspodi, jáko sé vrazí Tvojí pohíbnut, * i razýdutsja vsí ďílajuščiji bezzakónije.
I voznesétsja jáko jedinoróha róh mój, * i stárosť mojá v jeléji mastíťi.
I vozzrí óko mojé na vrahí mojá, * i vostajúščyja na mjá lukávnujuščyja uslýšit úcho mojé.
Právednik jáko fíniks procvitét, * jáko kédr, íže v Liváňi, umnóžitsja.
Nasaždéni v domú Hospódni, * vo dvórich Bóha nášeho procvitút,
Ješčé umnóžatsja v stárosti mastíťi, * i blahoprijémľušče búdut.
Da vozvisťát, jáko práv Hospóď Bóh náš, * i ňísť neprávdy v Ném.
V déň predsubbótnyj, vnehdá naselísja zemľá, chvalá písni Davídu, 92
Hospóď vocarísja, v ľipotu oblečésja: * oblečésja Hospóď v sílu i prepojásasja,
íbo utverdí vsélennuju, * jáže ne podvížitsja.
Hotóv Prestól Tvój ottóľi: * ot víka Tý jesí.
Vozdvihóša ríki, Hóspodi, * vozdvihóša ríki hlásy svojá;
vózmut ríki sotrénija svojá, ot hlásov vód mnóhich. * Dívny vysotý morskíja, díven v vysókich Hospóď.
Sviďínija Tvojá uvírišasja ziló, * dómu Tvojemú podobájet svjatýňa, Hóspodi, v dolhotú dníj.
Psalóm Davídu, v četvértyj subbóty, 93
Bóh otmščénij Hospóď, * Boh otmščénij ne obinúlsja jésť.
Voznesísja suďáj zemlí, * vozdážď vozdajánije hórdym.
Dokóľi hríšnicy, Hóspodi, * dokóľi hríšnicy voschváľatsjá?
Proviščájut i vozhlahóľut neprávdu, * vozhlahóľut vsí ďílajuščiji bezzakónije?
Ľúdi Tvojá, Hóspodi, * smiríša i dostojánije Tvojé ozlóbiša;
vdovícu i síra umoríša * i prišéľca ubíša,
i ríša: ne úzrit Hospóď, * nižé urazumíjet Bóh Jákovľ.
Razumíjte že bezúmniji v ľúdech * i búiji ňikohda umudrítesja.
Nasaždéj úcho, ne slýšit lí? * Ilí sozdávyj óko, ne smatrjáet lí?
Nakazújaj jazýki, ne obličít lí, * učáj čelovíka rázumú?
Hospóď vísť pomyšlénija čelovíčeskaja, * jáko súť sújetna.
Blažén čelovík, jehóže ášče nakážeši, Hóspodi, * i ot zakóna Tvojehó naučíši jehó,
ukrotíti jehó ot dnéj ľútych, * dóndeže izrýjetsja hríšnomu jáma.
Jáko ne otrínet Hospóď ľudéj Svojích, * i dostojánija Svojehó ne ostávit,
dóndeže právda obratítsja na súd, * i deržáščijisja jejá vsí práviji sérdcem.
Któ vostánet mí na lukávnujuščyjá? * Ilí któ spredstánet mí na ďílauščyja bezzakónije?
Ášče ne Hospóď pomóhl bý mí, * vmáľi vselílasja bý vo ád dušá mojá.
Ášče hlahólach, podvížesja nohá mojá, * mílosť Tvojá, Hóspodi, pomoháše mí.
Po mnóžestvu boľíznej mojích v sérdci mojém, * uťišénija Tvojá vozveselíša dúšu mojú.
Da ne pribúdet Tebí prestól bezzakónija, * sozidájaj trúd na poveľínije.
Ulovját na dúšu právedniču, * i króv nepovínnuju osúďat.
I býsť mňí Hospóď v pribížišče, * i Bóh mój v pómošč upovánija mojehó.
I vozdást ím Hospóď bezzakónije ích * i po lukávstviju ích pohubít já Hospóď Bóh.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Chvalá písni Davídu, ne nadpísan u jevréj, 94
Prijdíte, vozrádujemsja Hóspodevi, * vosklíknem Bóhu, spasíteľu nášemu:
predvarím licé Jehó vo ispovídaniji, * i vo psalmích vosklíknem Jemú.
Jáko Bóh vélij Hospóď, * i Cár vélij po vséj zemlí,
jáko v rucí Jehó vsí koncý zemlí, * i vysotý hór Tohó súť.
Jáko Tohó jésť móre, i Tój sotvorí jé, * i súšu rúci Jehó sozdásťi.
Priidíte, poklonímsja i pripadém Jemú, * i vospláčemsja pred Hóspodem sotvóršim nás:
jáko Tój jésť Bóh náš, i mý ľúdije pážiti Jehó, i óvcy rukí Jehó. * Dnés ášče hlás Jehó uslýšite,
ne ožestočíte serdéc vášich, jáko v prohňívaniji, * po dní iskušénija v pustýni,
vóňže iskusíša Mjá otcý váši, * iskusíša Mjá, i víďiša ďilá Mojá.
Četýredesjať ľít nehodovách róda tohó, i rích, * prísno zabluždájut sérdcem, tíi že ne poznáša putéj Mojích,
jáko kľáchsja vo hňívi Mojém, * ášče vnídut v pokój Mój.
Chvalá písni Davídu, vnehdá dóm sozidášesja po pľinéniji, ne nadpísan u jevréj, 95
Vospójte Hóspodevi písň nóvu, * vospójte Hóspodevi vsjá zemľá,
vospójte Hóspodevi, blahoslovíte ímja Jehó, * blahovistíte déň ot dné spasénije Jehó.
Vozvistíte vo jazýcich slávu Jehó, * vo vsích ľúdech čudesá Jehó.
Jáko vélij Hospóď i chválen ziló, * strášen jésť nad vsími bóhi.
Jáko vsí bózi jazýk bísove: * Hospóď že nebésa sotvorí.
Ispovídanije i krasotá pred Ním, * svjatýňa i velikoľípije vo svjatíľi Jehó.
Prinesíte Hóspodevi otéčestvija jazýk, * prinesíte Hóspodevi slávu i čésť.
Prinesíte Hóspodevi slávu ímeni Jehó, * vozmíte žértvy, i vchodíte vo dvorý Jehó.
Poklonítesja Hóspodevi vo dvorí svjaťím Jehó, * da podvížitsja ot licá Jehó vsjá zemľá.
Rcýte vo jazýcich, jáko Hospóď vocarísja, íbo isprávi vselénnuju, * jáže ne podvížitsja: súdit ľúdem právostiju.
Da vozveseľátsja nebesá, i rádujetsja zemľá, * da podvížitsja móre i ispolnénije jehó.
Vozrádujutsja poľá, i vsjá jáže na ních: * tohdá vozrádujutsja vsjá drevá dubrávnaja
ot licá Hospódňa, jáko hrjadét, jáko hrjadét sudíti zemlí, * sudíti vselénňij v právdu, i ľúdem ístinoju Svojéju.
Psalóm Davídu, jehdá zemľá jehó ustrojášesja, ne nadpísan u jevréj, 96
Hospóď vocarísja, da rádujetsja zemľá, * da veseľátsja óstrovi mnózi.
Óblak i mrák ókrest Jehó, * právda i suďbá ispravlénije Prestóla Jehó.
Óhň pred Ním predídet, * i popalít ókrest vrahí Jehó.
Osvitíša mólnija Jehó vselénnuju: * víďi, i podvížesja zemľá.
Hóry jáko vósk rastájaša ot licá Hospódňa, * ot licá Hóspoda vsejá zemlí.
Vozvistíša nebesá právdu Jehó, * i víďiša vsí ľúdije slávu Jehó.
Da postyďátsja vsí kláňajuščijisja istukánnym, chvaľáščijisja o ídoľich svojích; * poklonítesja Jemú vsí Ánheli Jehó.
Slýša i vozveselísja Sijón, i vozrádovašasja dščéri Judéjskija, * sudéb radí Tvojích, Hóspodi,
jáko Tý Hospóď výšnij nad vséju zemléju, * ziló prevoznéslsja jesí nad vsími bóhi.
Ľúbjaščiji Hóspoda, nenavídite zlája, chranít Hospóď dúšy prepodóbnych Svojích, * iz rukí hríšniči izbávit já.
Svít vozsijá právedniku, * i právym sérdcem vesélije.
Veselítesja, právedniji, o Hóspoďi * i ispovídajte pámjať Svjatýni Jehó.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Psalóm Davídu, 97
Vospójte Hóspodevi písň nóvu, jáko dívna sotvorí Hospóď: * spasé Jehó desníca Jehó, i mýšca svjatája Jehó.
Skazá Hospóď spasénije Svojé, * pred jazýki otkrý právdu Svojú.
Pomjanú mílosť Svojú Jákovu, i ístinu Svojú dómu Izráilevu, * víďiša vsí koncý zemlí spasénije Bóha nášeho.
Vosklíknite Bóhovi vsjá zemľá, * vospójte, i rádujtesja, i pójte.
Pójte Hóspodevi v húslech, * v húslech i hlási psalómsťi.
V trubách kóvanych i hlásom trubý róžany vostrubíte * pred Carém Hóspodem.
Da podvížitsja móre i ispolnénije jehó, * vselénnaja i vsí živúščiji na néj.
Ríki vospléščut rukóju vkúpi, * hóry vozrádujutsja
ot licá Hospódňa, jáko hrjadét, jáko ídet sudíti zemlí, * sudíti vselénňij v právdu, i ľúdem právostiju.
Psalóm Davídu, 98
Hospóď vocarísja, da hňívajutsja ľúdije: * Siďáj na Cheruvímich, da podvížitsja zemľá.
Hospóď v Sióňi velík, * i vysók jésť nad vsími ľuďmí.
Da ispovíďatsja ímeni Tvojemú velíkomu, * jáko strášno i svjáto jésť.
I čésť caréva súd ľúbit; Tý uhotóval jesí pravotý, * súd i právdu vo Jákovi Tý sotvoríl jesí.
Voznosíte Hóspoda Bóha nášeho, * i poklaňájtesja podnóžiju nohú Jehó, jáko svjáto jésť.
Moiséj i Aarón vo jeréjich Jehó, * i Samújil v prizyvájuščich ímja Jehó:
prizyváchu Hóspoda, * i Tój poslúšaše ích.
V stolpí óblačňi hlahólaše k ním: jáko chraňáchu sviďínija Jehó * i poveľínija Jehó, jáže dadé ím.
Hóspodi Bóže náš, Tý poslúšal jesí ích: * Bóže, tý mílostiv byvál jesí ím, i mščája na vsjá načinánija ích.
Voznosíte Hóspoda Bóha nášeho, i poklaňájtesja v horí svjaťíj Jehó, * jáko Svját Hospóď Bóh náš.
Psalóm Davídu, vo ispovédanije, 99
Vosklíknite Bóhovi vsjá zemľá, * rabótajte Hóspodevi v veséliji, vnídite pred Ním v rádosti.
Uvídite, jáko Hospóď tój jésť Bóh náš: * Tój sotvorí nás, a ne mý,
mý že ľúdije Jehó * i óvcy pážiti Jehó.
Vnídite vo vratá Jehó vo ispovídaniji, vo dvorý Jehó v pínijich: * ispovídajtesja Jemú, chvalíte ímja Jehó.
Jáko bláh Hospóď, vo vík mílosť Jehó, * i dáže do róda i róda ístina Jehó.
Psalóm Davídu, 100
Mílosť i súd * vospojú Tebí, Hóspodi.
Pojú i razumíju v putí neporóčňie, * kohdá priídeši ko mňí?
Prechoždách v nezlóbiji sérdca mojehó * posreďí dómu mojehó.
Ne predlahách pred očíma mojíma véšč zakonoprestúpnuju: * tvorjáščyja prestuplénije voznenavíďich.
Ne priľpé mňí sérdce stroptívo, * ukloňájuščahosja ot mené lukávaho ne poznách.
Oklevetájuščaho táj ískrenňaho svojehó, sehó izhoňách: * hórdym ókom, i nesýtym sérdcem, s sím ne jaďách.
Óči mojí na vírnyja zemlí, posaždáti já so mnóju: * choďáj po putí neporóčnu, séj mí služáše.
Ne živjáše posreďí dómu mojehó tvorjáj hordýňu, * hlahóľaj neprávednaja, ne ispravľáše pred očíma mojíma.
Vo útrija izbivách vsjá hríšnyja zemlí, * jéže potrebíti ot hráda Hospódňa vsjá ďílajuščyja bezzakónije.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Tropár, hlás 2.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
Stích 1: Vnuší, Bóže, molítvu mojú, i ne prézri molénija mojehó.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
Stích 2: Áz k Bóhu vozzvách, i Hóspoď uslýša mjá.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
K sim že stichóm pripivájem: Íže v šestýj déň: vés do koncá, i poklaňájemsja po jedínoždy.
Sláva, i nýňi, Bohoródičen:
Jáko ne ímamy derznovénija za premnóhija hrichí náša: * ty íže ot tebé róždšahosja molí, Bohoródice Ďívo: * mnóho bo móžet molénije máterneje ko blahosérdiju Vladýki. * Ne prézrí hríšnych moľbý, vsečístaja, * jáko mílostiv jésť í spastí mohíj, * íže i stradáti o nás izvólivyj.
tropár proróčestva, hlás 1: Bezmírno sohrišájuščym, bohátno prostí Spáse, i spodóbi nás neosuždénno poklonítisja tvojemú svjatómu voskreséniju, molítvami prečístyja tvojejá Mátere, jedíne mnohomílostive.
Sláva, i nýňi, tójže: Bezmírno sohrišájuščym, bohátno prostí Spáse, i spodóbi nás neosuždénno poklonítisja tvojemú svjatómu voskreséniju, molítvami prečístyja tvojejá Mátere, jedíne mnohomílostive.
Prokímen, psalóm 129. Hlás 6: Jáko u Hóspoda mílosť, i mnóhoje u nehó izbavlénije.
Stích: Iz hlubiný vozzvách k tebí Hóspodi, Hóspodi uslýši hlás mój.
proróčestva Jezekíileva čténije.
[Hlavá 1, st 21-28. hl. 2, st. 1.] Vnehdá iďáchu [živótnaja], iďáchu [i kolésa], i vnehdá stojáti ím, stojáchu [i kolésa s ními]: i jehdá vozdvizáchusja ot zemlí, vozdvizáchusja s ními [i kolésa], jáko dúch žízni bjáše v kolesích. I podóbije nad hlavóju živótnych jáko tvérď, jáko viďínije kristálla, prostértoje nad krílami ích svýše. I pod tvérdiju kríla ích prostérta, parjášče drúh ko drúhu, komúždo dvá sprjažéna, prikryvájušče ťilesá ích. I slýšach hlás kríl ích, vnehdá parjáchu, jáko hlás vód mnóhich, jáko hlás Bóha Saddaí: i vnehdá chodíti ím, hlás slóva jáko hlás polká: i vnehdá stojáti ím, počiváchu kríla ích. I sé hlás prevýše tvérdi súščija nad hlavóju ích, vnehdá stojáti ím, nizpuskáchusja kríla ích. I nad tvérdiju, jáže nad hlavóju ích, jáko viďínije kámene sapfíra, podóbije prestóla na ném, i na podóbiji prestóla podóbije jákože víd čelovíč sverchú. I víďich jáko viďínije iléktra, jáko viďínije ohňá vnútr jehó ókrest ot viďínija črésl i výše, i ot viďínija črésl dáže do dólu víďich viďínije ohňá, i svít jehó ókrest. Jáko viďínije duhí, jehdá jésť na óblacich v déň dožďá, táko stojánije svíta ókrest. Sijé viďínije podóbije slávy Hospódni.
Prokímen, psalóm 130, hlás 4: Da upovájet Izrájiľ na Hóspoda ot nýňi i do víka.
Stích: Hóspodi, ne voznesésja sérdce mojé, nižé voznesósťisja óči mojí.
Skóro da predvarját ný ščedróty Tvojá, Hóspodi, jáko obniščáchom ziló. Pomozí nám, Bóže Spáse náš, slávy rádi ímene Tvojehó, Hóspodi, izbávi nás, i očísti hríchí náša, ímene rádi tvojehó.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Kondák, hlás 2. Podóben: Výšnich iščjá: Čás dušé koncá pomýslivši, i posičénija smokóvnicy ubojávšisja, dánnyj tebí talánt trudoľúbno ďílaj okajánnaja bódrstvujušči i zovúšči: da ne prebúdem vňí čertóha Christóva.
Hóspodi, pomíluj. (40x)
Íže na vsjákoje vrémja i na vsjákij čás, na nebesí i na zemlí poklaňájemyj i slávimyj, Bóže blahíj, dolhoterpilívyj i mnohomílostivyj, právednyja ľubjáj, i hríšnyja mílujaj, vsjá zovýj ko spaséniju, obiščánija rádi búduščich bláh: sám, Hóspodi, primí í náša v čás séj molítvy, i isprávi živót náš k zápovidem Tvojím, dúšy náša osvjatí i ťilesá očísti, pomyšlénija isprávi, rázum ucilomúdri i istrézvi, i izbávi nás ot vsjákija skórbi, zól i boľíznej, i ohradí nás svjatými ánhely Tvojími, jáko da opolčénijem ích sobľudájemi i nastavľájemi, dostíhnem v jedínstvo víry, i v rázum neprikosnovénnyja Tvojejá slávy: jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amíň.
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez sravnénija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.
Ímenem Hóspodnim blahosloví ótče.
Jeréj: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás.
(ášče že ňísť jeréja moľáščasja, hlahólem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )
Lík: Amiň.
Molitva sv. Jefrema:
Jerej: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Poklon dozemnyj.
Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Poklon dozemnyj.
Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
12 malych poklónov, hlahóľušče na kíjždo poklón:
Bóže, mílostiv búdi mňi hríšnomu.
Bóže, očísti hrichí moja i pomíluj mjá.
Bez čislá sohriších, Hóspodi, prostí mjá.
i páki: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
Táže:
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hospodi pomíluj. (12x)
Posém molítvu sijú:
Bóže i Hóspodi síl, i vsejá tvári soďíteľu, íže za milosérdije neizrečénnyja mílosti tvojejá, jedinoródnaho Sýna tvojehó, Hóspoda nášeho Isúsa Christá, nizposlávyj na spasénije róda nášeho: i čestným jehó krestóm, rukopisánije hrích nášich rasterzávyj, í pobidívyj ťím načála, i vlásti tmý: sám Vladýko čelovikoľúbče, prijmí i nás hríšnych blahodárstvennyja sijá í molébnyja molítvy, i izbávi nás ot vsjákaho vsehubíteľnaho, i mráčnaho hrichopadénija, í vsích ozlóbiti nás íščuščich vídimych í nevídimych vráh, prihvozdí stráchu tvojemú plóti náša, í ne ukloní serdéc nášich v slovesá ilí pomyšlénija lukávstvija, no ľubóviju tvojéju ujazví dúšy náša, da k tebí vsehdá vzirájušče, i jéže ot tebé svítom nastavľájemi, tebé nepristúpnaho i prisnosúščnaho zrjášče svíta, neprestánnoje tebí ispovídanije, í blahodarénije vozsylájem, beznačáľnomu Otcú, so jedinoródnym tvojím Sýnom, i vsesvjatým i blahím, i životvorjáščim tvojím Dúchom, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.
Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj. (3x) Blahosloví.
Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojejá Mátere, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich i vsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.
Lík: Amíň.
Ášče mírjan molítsja, hlahólet tókmo: Čestňíjšuju Cheruvím: Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj (3x) Hóspodi, blahosloví. Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. Amíň.