Ornament

Ornament

Jeréj: Blahoslovén Bóh náš, vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv. (ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )

I mý: Amíň.

Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.

Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Amíň.

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.

Psalóm 103.

Blahosloví dušé mojá Hóspoda, * Hóspodi Bóže moj, vozvelíčilsja jesí ziló. - Vo ispovídanije i vo veleľípotu obleklsja jesí, * oďijájsja svítom jako rízoju. - Prostirájaj nébo jako kóžu, * pokryvájaj vodámi prevýspreňaja svojá. - Polahájaj óblaki na voschoždénije svojé, * choďáj na krylú vítreňu. - Tvorjáj ánheli svojá dúchi, * i sluhí svojá plámeň óhnennyj. - Osnovájaj zémľu na tvérdi jejá, * ne preklonítsja vo vík víka. - Bézdna, jako ríza oďijánije jejá, * na horách stánut vódy. - Ot zapreščénija tvojehó pobíhnut, * ot hlása hróma tvojehó ubojátsja. - Voschóďat hóry, i nischóďat poľá v místo, * jéže osnovál jesí im. - Preďíl položíl jesí jehóže ne préjdut, * nižé obraťátsja pokrýti zémľu. - Posylájaj istóčniki v débrich, * posreďí hór prójdut vódy. - Napajájut vsja zvíri sélnyja, * ždút onáhri v žáždu svojú. - Na tich ptícy nebésnyja privitájut, * ot sredý kámenija daďát hlás. - Napajáj hóri ot prevýsprennych svojích, * ot plodá ďíl tvojích nasýtitsja zemľá. - Prozjabájaj travú skotóm, * i zlák na slúžbu čelovíkom. - Izvestí chľíb ot zemlí, * i vinó veselít sérdce čelovíka. - Umástiti licé jeléjem, * i chľíb sérdce čelovíka ukripít. - Nasýťatsja drevá poľskaja, kédri livánstiji íchže jesí nasadíl, * támo ptícy vozhňizďátsja - Jerodíjevo žilíšče predvodíteľstvujet ími, * hóry vysókija jelénem, kámeň pribížišče zájacem. - Sotvoríl jesí lúnu vo vremená, * sólnce pozná západ svój. - Položíl jesí ťmu i bysť nóšč, * v néjže prójdut vsi zvírije dubrávniji. - Skýmni rykájuščiji voschítiti, * i vzyskáti ot Bóha píšču sebí. - Vozsijá sólnce i sobrášasja, * i v lóžach svojích ľáhut. - Izýdet čelovík na ďílo svojé, * i na ďílanije svojé do véčera. - Jáko vozvelíčišasja ďilá tvojá Hóspodi, vsja premúdrostiju sotvoríl jesí, * ispólnisja zemľá tvári tvojejá. - Sijé móre velíkoje i prostránnoje, * támo hádi íchže ňísť čislá. - Živótnaja málaja s velíkimi, * támo korablí preplávajut. - Zmíj sej, jehóže sozdál jesí ruhátisja jemú, * vsja k tebí čájut, dáti píšču ím vo blahó vrémja. - Dávšu tebí ím soberút, * otvérzšu tebí rúku vsjáčeskaja ispólňatsja bláhosti. - Otvráščšu že tebí licé vozmjatútsja, * otímeši duch ích i isčéznut, i v pérsť svojú vozvraťátsja. - Pósleši dúcha tvojehó i sozíždutsja, * i obnovíši licé zemlí. - Búdi sláva Hospódňa vo víki, * vozveselítsja Hóspoď o ďíľich svojích. - Prizirajáj na zémľu i tvorjáj ju trajstísja, * prikasajájsja horám i dymjátsja. - Vospojú Hospodévi v živoťí mojém, * pojú Bóhu mojemú dóndeže jesm. - Da usladítsja jemú besidá mojá, * áz že vozveseľúsja o Hóspoďi. - Da isčéznut hríšnicy ot zemlí i bezzakónicy, jákože ne býti im, * blahosloví duše mojá Hóspoda. - Sólnce pozná západ svoj, * položíl jesí ťmu i bysť nóšč. - Jáko vozvelíčišasja ďilá tvojá Hóspodi, * vsja premúdrostiju sotvoríl jesí.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Jeréj že čtét svitílničnyja molítvy.

Molítva pérvaja.

Hóspodi ščédryj i mílostivyj, dolhoterpilíve i mnohomílostive, vnuší molítvu nášu, i vonmí hlásu molénija nášeho, sotvorí s námi známenije vo bláho, nastávi nás na púť Tvoj, jéže chodíti vo ístinňi Tvojéj. Vozveselí serdcá náša, vo jéže bojátisja ímene Tvojehó svjatáho: zané vélij jesí Tý, i tvorjáj čudesá, Tý jesí Bóh jedín, i ňísť podóben Tebí v bozích, Hóspodi: sílen v mílosti, i bláh v kríposti, vo jéže pomoháti, i uťišáti, i spasáti vsjá upovájuščyja vo ímja svjatóje Tvojé.

Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva vtorája.

Hóspodi, da ne járostiju Tvojéju obličíši nás, nižé hňívom Tvojím nakážeši nás, no sotvorí s námi po mílosti Tvojéj, vračú i iscilíteľu dúš nášich. Nastávi nás ko pristánišču choťínija Tvojehó: prosvití óči serdéc nášich v poznánie Tvojejá ístiny: i dáruj nám próčeje nastojáščaho dné mírnoje i bezhríšnoje, i vsé vrémja životá nášeho, molítvami svjatýja Bohoródicy, i vsích svjatých.

Jáko Tvojá deržáva, i Tvojé jésť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá, i Sýna, i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva trétija.

Hóspodi, Bóže náš, pomjaní nás hríšnych i nepotrébnych ráb Tvojích, vnehdá prizyváti nám svjatóje poklaňájemoje ímja Tvojé, i ne posramí nás ot čájanija mílosti Tvojejá: no dáruj nám, Hóspodi, vsjá jáže ko spaséniju prošénija, i spodóbi nás ľubíti, i bojátisja Tebé ot vsehó sérdca nášeho, i tvoríti vo vsích vóľu Tvojú.

Jáko bláh i čelovikoľúbec Bóh jesí, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva četvértaja.

Nemólčnymi písňmi, i neprestánnymi slavoslovléňmi ot svjatých síl vospivájemyj, ispólni ustá náša chvalénija Tvojehó, jéže podáti velíčestvije ímeni Tvojemú svjatómu: i dážď nám učástije, i nasľídije so vsími bojáščimisja Tebé ístinnoju, i chraňáščimi zápovidi Tvojá, molítvami svjatýja Bohoródicy, i vsích svjatých Tvojích.

Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň. Amen.

Molítva pjátaja.

Blahoslovén jesí, Hóspodi Bóže vsederžíteľu, svídyj úm čelovíčeskij, svídyj íchže trébujem, mnóho mnóžaje páče néželi prósim, ilí razumivájem. Sám, čelovikoľúbče carjú, vo vsém blahíj, udovlí nás mnóžestvom ščedrót Tvojích, jéže nepostýdnoju sóvistiju prizyváti svjatóje ímja Tvojé: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho, i smotrénijem Tvojím vsé jéže ko póľzi nášej ustrój.

Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva šestája.

Hóspodi, Hóspodi, prečístoju Tvojéju dlániju soderžáj vsjáčeskaja, dolhoterpjáj na vsích nás, i kájajsja o zlóbach nášich, pomjaní ščedróty Tvojá, i mílosť Tvojú, posití ny Tvojéju bláhostiju, i dážď nám izbižáti i próčeje nastojáščaho dné, Tvojéju blahodátiju, ot razlíčnych kóznej lukávaho, i nenavítnu žízň nášu sobľudí blahodátiju vsesvjatáho Tvojehó Dúcha.

Mílostiju i čelovikoľúbijem jedinoródnaho Tvojehó Sýna, s nímže blahoslovén jesí, so vsesvjatým i blahím i životvorjáščim Tvojím Dúchom, nýňi i prísno, i vo víi vikóv, amíň.

Molítva sedmája.

Bóže velíkij i dívnyj, neizrečénnoju bláhostiju i bohátym prómyslom upravľájaj vsjáčeskaja, i mirskája nám blahája darovávyj: i sporučívyj nám obiščánnoje cárstvo, darovánnymi nám blahími: sotvorívyj ný i dné mimošédšuju čásť ot vsjákaho uklonítisja zlá: dáruj nám i próčeje neporóčno soveršíti pred svjatóju slávoju Tvojéju, píti Ťá jedínaho blaháho i čelovikoľubívaho Bóha nášeho.

Jáko Tý jesí Bóh náš, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva osmája.

Bóže velíkij i výšnij, jedín imijáj bezsmértije, vo svíťi živýj nepristúpňim, vsjú tvár premúdrostiju sozdávyj, razďilívyj meždú svítom i meždú ťmóju, i sólnce položívyj vo óblasť dné, lunú že i zvízdy vo óblasť nóšči: spodóbivyj nás hríšnych i v nastojáščij čás predvaríti licé Tvojé vo ispovídaniji, i večérneje Tebí slavoslóvije prinestí: sám, čelovikoľúbče, isprávi molítvu nášu jáko kadílo pred Tobóju, i priimí jú v voňú blahouchánija: podážď že nám nastojáščij véčer, i prichoďáščuju nóšč mírnu: oblecý ny orúžijem svíta: izbávi ný ot strácha noščnáho, i vsjákija véšči vo ťmí prechoďáščija: i dážď són, jehóže vo upokojénije némošči nášej darovál jesí, vsjákaho mečtánija dijávoľa svobóden. Jéj, Vladýko blahích podáteľu, da i na lóžach nášich umiľájuščesja, pominájem v noščí ímja Tvojé, i poučénijem Tvojích zápovidej prosviščájemi, v rádosti dušévňij vostánem ko slavoslóviju Tvojejá bláhosti: molítvy i molénija Tvojemú blahoutróbiju prinosjášče, o nášich sohrišénijich, i vsích ľudéj Tvojích, jáže, molítvami svjatýja Bohoródicy, mílostiju posití.

Jáko bláh i čelovikoľúbec Bóh jesí, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (12x) Sláva, i nýňi: )

Mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

O svýšňim míri, i spaséniji dúš nášich, Hóspodu pomólimsja.

O míri vsehó míra, blahostojániji svjatých Bóžijich cerkvéj, i sojedinéniji vsích, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťím chrámi sém, i s víroju, blahohovínijem, i stráchom bóžijim vchoďáščich v óň, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťíjšem vselénsťim Archijeréji nášem (ímja rek), Pápi Rímsťim, Hóspodu pomólimsja.

O preosvjaščénňijšem Archijepískopi i Mitropolíťi nášem Kýr (ímja rék), i o bohoľubívim Jepískopi nášem Kýr (ímja rék), čéstňim presvýterstvi, vo Chrisťí dijákonstvi, o vsém príčťi i ľúdech, Hóspodu pomólimsja.

O bohochranímim naróďi nášem, o prederžáščich vlastéch nášich, i o vsém vójinstvi, Hóspodu pomólimsja.

O hráďi sém (ilí O vési séj, ilí O svjaťíj obíteli séj ), vsjákom hráďi, straňí, i víroju živúščich v ních, Hóspodu pomólimsja.

O blahorastvoréniji vozdúchov, o izobíliji plodóv zemných, i vrémeňich mírnych, Hóspodu pomólimsja.

O plávajuščich, putešéstvujuščich, nedúhujuščich, strážduščich, pľinénnych, i o spaséniji ích, Hóspodu pomólimsja.

O izbávitisja nám ot vsjákija skórbi, hňíva i núždy, Hóspodu pomólimsja.

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Ornament

Allilúia, 134

Chvalíte ímja Hóspodne, * chvalíte, rabí Hóspoda:

Stojáščiji vo chrámi Hóspodni, * vo dvórich dómu Bóha nášeho.

Chvalíte Hóspoda, jáko Bláh Hóspoď, * pójte ímeni Jehó, jáko dobró:

Jáko Jákova izbrá sebí Hóspoď, * Izráiľa v dostojánije Sebí.

Jáko áz poznách, jáko Vélij Hóspoď, * i Hóspoď náš nad vsími bóhi.

Vsjá, jelíka voschoťí Hóspoď, * sotvorí na nebesí i na zemlí, v morjách i vo vsích bézdnach.

Vozvoďá óblaki ot posľídnich zemlí, * mólniji v dóžď sotvorí, izvoďáj vítry ot sokróvišč Svojích.

Iže porazí pérvency Jehípetskija, * ot čelovíka do skotá.

Poslá známenija i čudesá posreďí Tebé, Jehípte, * na faraóna i na vsjá rabý jehó.

Iže porazí jazýki mnóhi i izbí carí krípki: * Sijóna, carjá Amorréjska, i Oha, carjá Vasánska, i vsjá cárstvija Chanaánska,

i dadé zemľu ích dostojánije, * dostojánije Izráiľu, ľúdem Svojím.

Hóspodi, ímja Tvojé v vík * i pámjať Tvojá v ród i ród:

jáko sudíti ímať Hóspoď ľúdem Svojím, * i o rabích Svojích umólitsja.

Ídoli jazýk, srebró i zláto, * ďíla rúk čelovíčeskich.

Ustá ímut, i ne vozlahóľut, óči ímut, i ne úzrjat, * úši ímut, i ne uslýšat, nižé bo jésť dúch vo usťích ích.

Podóbni ím da búdut tvorjáščiji já, * i vsí naďíjuščijisja na ňá.

Dóme Izrájilev, blahoslovíte Hóspoda, dóme Aaróň, blahoslovíte Hóspoda,* dóme Levíjin, blahoslovíte Hóspoda.

Bojáščijisja Hóspoda, blahoslovíte Hóspoda. * Blahoslovén Hóspoď ot Sijóna, živýj vo Jerusalími.

Ornament

Allilúia 135

Ispovídajtesja Hóspodevi, jáko bláh, * jáko v vík mílosť Jehó.

Ispovídajtesja Bóhu bohóv, * jáko v vík mílosť Jehó.

Ispovídajtesja Hóspodevi hóspodej, * jáko v vík mílosť Jehó.

Sotvóršemu čudesá vélija jedínomu, * jáko v vík mílosť Jehó.

Sotvóršemu nebesá rázumom, * jáko v vík mílosť Jehó.

Utverdívšemu zémľu na vodách, * jáko v vík mílosť Jehó.

Sotvóršemu svitíla vélija jedínomu, * jáko v vík mílosť Jehó.

Sólnce vo óblasť dné, * jáko v vík mílosť Jehó.

Lunú i zvízdy vo óblasť nošči, * jáko v vík mílosť Jehó.

Porazívšemu Jehípta s pérvency jehó, * jáko v vík mílosť Jehó,

i izvédšemu Izrájilja ot sredý ích, * jáko v vík mílosť Jehó.

Rukóju krípkoju i mýšceju vysókoju, * jáko v vík mílosť Jehó.

Razďíľšemu Čermnóje móre v razďilenija, * jáko v vík mílosť Jehó.

I provédšemu Izrájiľa posreďí jehó, * jáko v vík mílosť Jehó.

I istrjásšemu faraóna i sílu jehó v móre Čermnóje, * jáko v vík mílosť Jehó.

Provédšemu ľudi Svojá v pustýni, * jáko v vík mílosť Jehó.

Porazívšemu carí vélija, * jáko v vík mílosť Jehó,

i ubívšemu carí krípkija, * jáko v vík mílosť Jehó:

Sijóna, carjá Amorréjska, * jáko v vík mílosť Jehó,

i Oha, carjá Vasánska, * jáko v vík mílosť Jehó.

I dávšemu zémľu ích dostojánije, * jáko v vík mílosť Jehó.

Dostojánije Izrajiľu, rabú Svojemú, * jáko v vík mílosť Jehó.

Jáko vo smiréniji nášem pomjanú ný Hóspoď, * jáko v vík mílosť Jehó.

I izbávil ný jésť ot vrahóv nášich, * jáko v vík mílosť Jehó.

Dajáj píšču vsjákoj plóti, * jáko v vík mílosť Jehó.

Ispovídajtesja Bóhu Nebésnomu, * jáko v vík mílosť Jehó.

Ornament

Davídu jeremíjem, 136

Na rikách Vavilónskich, támo sidóchom i plákachom, * vnehdá pomjanúti nám Sijóna.

Na vérbijich posreďí jehó * obísichom orhány náša.

Jáko támo voprosíša ný pľínšiji nás o slovesích písnej, i védšiji nás o píniji: * vospójte nám ot písnej Sijónskich.

Káko vospojém písň Hóspodňu * na zemlí čuždéj?

Ášče zabúdu tebé, Jerusalíme, * zabvéna búdi desníca mojá.

Priľpní jazýk mój hortáni mojemú, ášče ne pomjanú tebé, * ášče ne predložú Jerusalima, jáko v načáľi vesélija mojehó.

Pomjaní, Hóspodi, sýny Jedómskija, v déň jerusalímľ hlahoľúščyja: * istoščájte, istoščájte do osnovánij jehó.

Dščí Vavilóňa okajánnaja, blažén iže vozdást tebí vozdajánije tvojé, * jéže vozdalá jesí nám.

Blažén íže ímet * i razbijét mladéncy tvojá o kámeň.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalom Davídu, Ahhéa i Zacháriji, 137

Ispovímsja Tebí, Hóspodi, vsím sérdcem mojím, i pred Ánhely vospojú Tebí, * jáko uslýšal jesí vsjá hlahóly úst mojích.

Pokloňúsja ko chrámu svjatómu Tvojemú i ispovímsja ímeni Tvojemú o mílosti Tvojéj i ístiňi Tvojéj, * jáko vozvelíčil jesí nad vsím ímja Tvojé svjatóje.

Vóňže ášče déň prizovú Ťá, skóro uslýši mjá: * umnóžiši mjá v duší mojéj síloju Tvojéju.

Da ispovíďatsja Tebí, Hóspodi, vsí cárije zémstiji, * jáko uslýšaša vsjá hlahóly úst Tvojích,

i da vospojút v putéch Hóspodnich, * jáko vélija sláva Hóspodňa,

jáko Vysók Hóspoď, i smirénnyja prizirájet, * i vysókaja izdaléča vísť.

Ášče pojdú posreďí skórbi, živíši mjá, * na hňív vráh mojích prostérl jesí rúku Tvojú, i spasé mjá desníca Tvojá.

Hóspoď vozdást za mjá. * Hóspodi, mílosť Tvojá vo vík, ďíl rukú Tvojéju ne prézri.

Ornament

V konéc Davídu, psalóm Zachárijin, v razsíjanij, 138

Hóspodi, iskusíl mjá jesí i poznál mjá jesí. * Tý poznál jesí sidánije mojé i vostánije mojé.

Tý razumíl jesí pomyšlénija mojá izdaléča: * stezjú mojú i úže mojé Tý jesí izsľídoval, i vsjá putí mojá províďil jesí.

Jáko ňísť ľstí v jazýci mojém: * sé, Hóspodi, Tý poznál jesí.

Vsjá posľídňaja i drévňaja: * Tý sozdál jesí mjá, i položíl jesí na mňí rúku Tvojú.

Udivísja rázum Tvój ot mené, * utverdísja, ne vozmohú k nemú.

Kámo pojdú ot Dúcha Tvojehó? * I ot licá Tvojehó kámo bižú?

Ášče vzýdu na nébo, Tý támo jesí, * ášče snídu vo ád, támo jesí.

Ášče vozmú kriľí mojí ráno * i vseľúsja v posľídnich mórja:

i támo bo ruká Tvojá nastávit mjá * i uderžít mjá desníca Tvojá.

I rích: jedá tmá poperét mjá, * i nóšč prosviščénije v sládosti mojéj?

Jáko tmá ne pomračítsja ot Tebé, * i nóšč, jáko déň, prosvitítsja, jáko tmá jejá, táko i svít jejá.

Jáko Tý sozdál jesí utróby mojá, * vosprijál mjá jesí iz čréva mátere mojejá.

Ispovímsja Tebí, jáko strášno udivílsja jesí: * čúdna ďilá Tvojá, i dušá mojá znájet ziló.

Ne utaísja kósť mojá ot Tebé, * júže sotvoríl jesí v tájňi, i sostáv mój v preispódnich zemlí.

Nesoďílannoje mojé víďisťi óči Tvojí, * i v knízi Tvojéj vsí napišútsja, vo dnéch sozíždutsja i niktóže v ních.

Mňí že zeló čéstni býša drúzi Tvojí, Bóže, * ziló utverdíšasja vladýčestvija ích.

Izočtú ích, i páče peská umnožátsja; * vostách, i jéšče jésm s Tobóju.

Ášče izbíješi hríšniki, Bóže, * múžije krovéj, uklonítesja ot mené.

Jáko revnívi jesté v pomyšlénijich, * priímut v sujetú hrády Tvojá.

Ne nenavíďaščyja li Ťá, Hóspodi, voznenavíďich,* i o vrazích Tvojích istajách?

Soveršénnoju nénavistiju voznenavíďich já, * vo vráhi býša mí.

Iskusí mjá, Bóže, i uvížď sérdce mojé, * isťaží mjá i razumíj stezí mojá.

I vížď, ášče púť bezzakónija vo mňí, * i nastávi mjá na púť víčen.

Ornament

V konéc, psalóm Davídu, 139

Izmí mjá, Hóspodi, ot čelovíka lukáva, * ot múža neprávedna izbávi mjá,

íže pomyslíša neprávdu v sérdci, * vés déň opolčáchu bráni,

izostríša jazýk svój, jako zmijín, * jád áspidov pod ustnámi ích.

Sochraní mjá, Hóspodi, iz rúki hríšniči, * ot čelovík neprávednych izmí mja, íže pomyslíša zapjáti stopý mojá.

Skrýša hórdiji síť mňí, * i úžy prepjáša síť noháma mojíma.

Pri stezí soblázny * položíša mí.

Rích Hóspodevi: Bóh mój jesí Tý, * vnuší, Hóspodi, hlás molénija mojehó.

Hóspodi, Hóspodi, sílo spasénija mojehó, * osiníl jesí nad hlavóju mojéju v déň bráni.

Ne predážď mené, Hóspodi, ot želánija mojehó hríšniku: * pomyslíša na mjá, ne ostávi mené, da ne kohdá voznesútsja.

Hlavá okružénija ích, * trúd ústen ích pokrýet já.

Padút na ních úhlija óhnennaja, * nizložíši ja v strastéch, i ne postoját.

Múž jazýčen ne isprávitsja na zemlí: * múža neprávedna zlája ulovját vo istľínije.

Poznách, jáko sotvorít Hóspoď súd níščym, * i mésť ubóhim.

Obáče pravédniji ispovíďatsja ímeni Tvojemú, * i vseľátsja práviji s licém Tvojím.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm Davídu, 140

Hóspodi, vozvách k tebí uslýši mja: * vonmí hlásu molénija mojehó, vnehdá vozváti mi k tebí.

Da isprávitsja molítva mojá jáko kadílo préd tobóju: * vozďijánije rukú mojéju, žértva večérňaja,

Položí Hóspodi chranénije ustóm mojím, * i dvér ohraždénija o ustnách mojích.

Ne ukloní sérdca mojehó v slovesá lukávstvija, * nepščeváti viný o hrisích.

So čelovíki ďílajuščimi bezzakónije, * i ne sočtúsja s izbránnymi ích.

Nakážet mjá právednik mílostiju, i obličít mjá, * jeléj že hríšnaho da ne namástit hlavý mojejá: jáko jéšče molítva mojá v blahovolénijich ích.

Požérty býša pri kámeni sudijí ích: * uslýšatsja hlahóly mojá jáko vozmohóša.

Jáko tólšča zemlí prosídesja na zemlí, * rastočíšasja kósti ích pri áďi.

Jáko k tebí Hóspodi, Hóspodi óči mojí, * na ťá upovách, ne otimí dušu mojú.

Sochraní mjá ot síti, júže sostáviši mí, * i ot soblázn ďílajuščich bezzakónije.

Pádut vo mréžu svojú hríšnicy, * jedín jésm áz dóndeže prejdú.

Ornament

Rázuma Davídu, vnehdá býti jemú vo vértpi moľáščemusja, 141

Hlásom mojím k Hóspodu vozzvách, * hlasóm mojím ko Hóspodu pomolíchsja.

Prolíju préd ním molénije mojé, * pečáľ mojú préd ním vozviščú.

Vnehdá isčezáti ot mené dúchu mojemú, * i tý poznal jesí stezí mojá.

Na putí sém po nemúže choždách, * skrýša síť mňí.

Smotrjách odesnúju i vozhľadách, * i ne bí znájaj mené.

Pohíbe bíhstvo ot mené, * i ňísť vzyskajáj dúšu mojú.

Vozzvách k tebí Hóspodi rích: * tý jesí upovánije mojé, čásť mojá jesí na zemlí žívych.

Voňmí moléniju mojemú, * jáko smiríchsja ziló.

Izbávi mjá ot hoňáščich mjá, * jáko ukripíšasja páče mené.

Izvedí iz temnícy dúšu mojú,ispovídatisja ímeni tvojemú. * Mené ždút právednicy, dóndeže vozdási mňi.

Ornament

Psalom Davídu, jehdá hoňáše jehó Avessalóm, sýn jehó, 142

Hóspodi uslýši molítvu mojú, vnuší molénije mojé vo ístiňi tvojéj, * uslýši mjá v právďi tvojéj.

I ne vnídi v súd s rabóm tvojím, * jáko ne opravdítsja préd tobóju vsják živýj.

Jáko pohná vráh dúšu mojú, * smiríl jésť v zémľu živót mój:

Posadíl mjá jésť v témnych, * jáko mértvyja víka.

I uný vo mňí dúch mój: * vo mňí smjatésja sérdce mojé.

Pomjanúch dní drévnija: poučíchsja vo vsích ďíľich tvojích, * v tvorénijich rukú tvojéju poučáchsja.

Vozďích k tebí rúci mojí, * dušá mojá jáko zémľa bezvódnaja tebí.

Skóro uslýši mjá, Hóspodi, * isčezé dúch mój.

Ne otvratí licá tvojehó ot mené, * i upodóbľusja nizchoďáščym v róv.

Slýšanu sotvorí mňí zaútra mílosť tvojú, * jáko na ťá upovách.

Skaží mňí, Hóspodi, púť, v óň že pojdú, * jáko k tebí vzjách dúšu mojú.

Izmí mjá ot vráh mojích, Hóspodi, * k tebí pribihóch.

Naučí mjá tvoríti vóľu tvojú, jáko tý jesí Bóh mój: * dúch tvój blahíj nastávit mjá na zémľu právu.

Imene tvojehó rádi, Hóspodi, živíši mjá * právdoju tvojéju izvedéši ot pečáli dúšu mojú.

I mílostiju tvojéju potrebíši vrahí mojá, i pohubíši vsjá stužájuščyja duší mojéj, * jáko áz ráb tvój jésm.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Ornament

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi: )

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko Tvojá deržáva, i Tvojé jésť cárstvo i síla, i sláva Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Hóspodi, vozzvách: hlás 8.

Psalóm 140.

Hóspodi, vozvách k tebí uslýši mja, * uslýši mja Hóspodi. * Hóspodi, vozvách k tebí uslýši mja, * voňmí hlásu molénija mojehó, * vnehdá vozváti mi k tebí, uslýši mja, Hóspodi.**

Da isprávitsja molítva mojá * jáko kadílo préd tobóju: * vozďijánije rukú mojéju, * žértva večérňaja, uslýší mjá Hóspodi.**

Položí Hóspodi chranénije ustóm mojím, * i dvér ohraždénija o ustnách mojích. - Ne ukloní sérdca mojehó v slovesá lukávstvija, * nepščeváti viný o hrisích. - So čelovíki ďílajuščimi bezzakónije, * i ne sočtúsja s izbránnymi ích. - Nakážet mjá právednik mílostiju, i obličít mjá, * jeléj že hríšnaho da ne namástit hlavý mojejá. - Jáko jéšče i molítva mojá v blahovolénijich ích, * požérty býša pri kámeni sudijí ích. - Uslýšatsja hlahóly mojá jáko vozmohóša: * jáko tólšča zemlí prosídesja na zemlí, rastočíšasja kósti ích pri áďi. - Jáko k tebí Hóspodi, Hóspodi óči mojí, * na ťá upovách, ne otimí dušu mojú. - Sochraní mjá ot síti, júže sostáviša mí, * i ot soblázn ďílajuščich bezzakónije. - Pádut vo mréžu svojú hríšnicy, * jedín jésm áz dóndeže prejdú.

Psalóm 141.

Hlásom mojím k Hóspodu vozzvách, * hlasóm mojím ko Hóspodu pomolíchsja. - Prolíju préd ním molénije mojé, * pečáľ mojú préd ním vozviščú. - Vnehdá isčezáti ot mené dúchu mojemú, * i tý poznal jesí stezí mojá. - Na putí sém po nemúže choždách, * skrýša síť mňí. - Smotrjách odesnúju i vozhľadách, * i ne bí znájaj mené. - Pohíbe bíhstvo ot mené, * i ňísť vzyskajáj duší mojejá. - Vozzvách k tebí Hóspodi rích: * tý jesí upovánije mojé, čásť mojá jesí na zemlí žívych. - Voňmí moléniju mojemú, * jáko smiríchsja ziló. - Izbávi mjá ot hoňáščich mjá, * jáko ukripíšasja páče mené.

Stích 10: Izvedí iz temnícy dúšu mojú, ispovídatisja ímeni tvojemú.

Stích 9: Mené ždút právednicy, dóndeže vozdási mňi.

Stích 8: Iz hlubiný vozvách k tebí Hóspodi, Hóspodi uslýši hlas moj.

Stích 7: Da búdut úši tvojí vnémľušči hlásu molénija mojehó.

Podóbny hospodína Jósifa,

Stích 6: Ašče bezzakónija nazriši Hóspodi, Hóspodi kto postojít, jáko u tebé očiščénije jesť.

hlás 8: Podóben: Čtó vy narečém: Brášno ľubóv tvorjášče, vozderžánijem strásti uderžím vírniji, i Bóhu nás rádi voznésšemusja na kresťí, i kopijém probódšemusja v rébra, požíti blahouhódno vedémsja, da píšči nasladímsja víčnyja i lúčšija, slávjašče Spása dúš nášich.

Stích 5: Imené rádi tvojehó poterpích ťa Hóspodi, poterpí dušá mojá vo slóvo tvojé, upová dušá mojá na Hóspoda.

Podóben: Drévom drévle smérť obritóchom, nýňi že páki žízň drévom krestnym: strastéj úbo stremlénija umertvím vírniji, i dostíhnuti spasíteľnoje voskresénije vsích blahoďíteľa mólim, ďijáňmi božéstvennymi sijájušče, i dobroďíteľmi ukrašájemi, slávjašče Spása dúš nášich.

Ína stichíra podóbna, hospodína Theódora,

Stích 4: Ot stráži útrenija do nóšči, ot stráži útrénija da upovájet Isrájiľ na Hóspoda.

hlás 2. Podóben: Páče umá blahích: Ž~~ivonósnyj tvój krest pochvaľájem Hóspodi, i nás rádi svjaščénnaja plóti tvojejá stradánija: kopijé že, zakolénija, posmijánija, oplevánija, bijénija i zaušénija s bahrjaníceju, i vinéc ternopleténnyj, ímiže ot kľátvy vsjá izbáviv spásl jesí ný. Ťímže mólim ťá, postóv vrémja mírno skončáti podážď nám.

Stích 3: Jáko u Hóspoda mílosť i mnóhoje u ného izbavlénije, i toj izbávit isrájiľa ot vsich bezzakónij jehó.

hlás 4. Podóben: Zvánnyj svýše: Svjaščénstva odéždeju ukrášen, * Bóhu služíl jesí jákože ánhel, * véščnoju nás rádi plótiju jávľšemusja * žrjáj, Vasílije velikoimeníte. * otňúduže jáko ovčá soveršénnoje zaklálsja jesí, * i čístaja žértva býl jesí, * i prinéslsja jesí nýňi * v hórnij žértvennik. * Ťímže ťá rádostnymi hlásy * prísno ublažájem, vopijúšče tí: * molí neprestánno, * spastísja dušám nášym.

Stích 2: Chvalíte Hóspoda vsi jazýcy, pochvalíte jehó vsi ľúdije.

Otjáťij bývši kóži, * sudóm neprávednym, * boľízni preterpíl jesí, * vzirája ko končíňi neboľíznenňij, slávne, * i k póčestem stradávšym uhotóvannym, * ohném že obostrjájem jáko žeľízo, nebokovánen býl jesí, vseblažénne, méč, * vsjá posikája vrážija polkí. * Ťímže ťá počitájet dnés * vsják blahočestívych jazýk rádujuščisja, * stradáľče doblemúdrenne, * dostoslávne Vasílije.

Stích 1: Jáko utverdísja mílosť jehó na nás, i ístina Hospódňa prebyvájet vo vík.

Ukrášen ránami Božéstvennymi, * ot hráda vo hrád svjázan tékl jesí, * svjazújaj mučíteľa, * i tvojích stóp šéstvije ispravľája: * i ábije v kesaríjskij hrád všéd, * v tóm konéc blažénnyj prijál jesí, * i ko hrádu nebésnomu * vincenósec vozšél jesí, * i Bóhu carjú * nýňi predstoíši. * Jehóže molí * spastí i prosvitíti dúšy náša.

Sláva, i nýňi, Krestobohoródičen. Podóben tójže:

Ne rydáj mené, Máti, * zrjášči na drévi povíšena * tvojehó Sýna i Bóha, * na vodách povísivšaho zémľu neoderžímo, * i vsjú tvár sozdávšaho: * íbo voskresnú, i proslávľusja, * i ádova cárstvija sokrušú krípostiju, * i pohubľú tohó sílu, * i júzniki izbávľu ot zloďíjstva jehó, * jáko blahoutróben, * i Otcú mojemú privedú, * jáko čelovikoľúbec.

Diákon: Premúdrosť, prósti.

Lík: Svíte tíchij, * svjatýja slávy, * bezsmértnaho Otcá nebésnaho, * svjatáho blažénnaho, * Iisúse Christé: * Prišédše sólnca na západ, * víďivše svít večérnij, * pojém Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha Bóha. * Dostójin jesí * vo vsja vremená, * pít býti * hlásy prepodóbnými, * Sýne Bóžij, * živót dajáj vsemú míru, * jehóže rádi * vés mír slávit ťa.

Diákon: Vónmim.

Jeréj: Mír vsím.

Diákon: Premúdrosť, vónmim.

Prokímen, psalóm 89, hlás 4: Hóspodi, pribížišče býl jesí nám v ród i ród.

Stích: Préžde dáže horám ne býti, i sozdátisja zemlí, i vselénňij vselénnij, i ot víka i do víka Tý jesí.

Bytijá čténije.

[Hlavá 15, st. 1-15.] Býsť slóvo Hospódne ko Avrámu vo viďíniji nóščiju, hlahóľa: ne bójsja Avráme: áz zaščiščáju ťá, mzdá tvojá mnóha búdet ziló. Hlahóla že Avrám: Vladýko Hóspodi, čtó mi dási? Áz že otpuščájusja bezčáden: sýn že masék domočádicy mojejá, séj damásk Jelijézer. I rečé Avrám: ponéže mňí ne dál jesí símene, domočádec že mój nasľídnik mój búdet. I ábije hlás Hospódeň býsť k nemú, hlahóľuščij: ne búdet séj nasľídnik tvój, no íže izýdet iz tebé, tój búdet nasľídnik tebí. Izvedé že jehó vón, i rečé jemú: vozzrí na nébo, i izočtí zvízdy, ášče vozmóžeši isčestí já. I rečé: táko búdet símja tvojé. I vírova Avrám Bóhu, i vminísja jemú v právdu. Rečé že k nemú: áz jésm] Bóh izvedýj ťá ot straný chaldéjskija, jáko dáti tebí zémľu sijú nasľídstvovati. I rečé: Vladýko Hóspodi, po česomú urazumíju, jáko nasľíditi jú ímam? Rečé že k nemú: vozmí mňí júnicu triľítnu, i kózu triľítnu, i ovná triľítna, i hórlicu, i hólubja. Vzjá že ón vsjá sijá, i razďilí já na póly, i položí já protivolíčna jedína k druhómu, ptíc že ne razďilí. Sleťíša že ptícy na ťilesá rasťísanaja ích: i síde blízu ích Avrám. Zachoďášču že sólncu, úžas napadé na Avráma, i sé strách témen vélij napadé náň. I rečéno býsť ko Avrámu: vídyj uvísi, jáko preséľno búdet símja tvojé v zemlí ne svojéj, i porabóťat já, i ozlóbjat já, i smirját já ľít četýresta. Jazýku že, jemúže porabótajut, suždú áz: po sích že izýdut símo so imínijem mnóhim. Tý že otídeši ko otcém tvojím v míri, prepitán v stárosti dóbrij.

Prokímen, psalóm 90, hlás 4: Živýj v pómošči výšňaho, v króvi Bóha nebésnaho vodvorítsja.

Stích: Rečét Hóspodevi: zastúpnik mój jesí.

Prítčej čténije.

[Hlavá 15, st. 7-19] Ustňí múdrych svjazújutsja čúvstvom: serdcá že bezúmnych ne tvérda. Žértvy nečestívych mérzosť Hóspodevi: obíty že pravochoďáščich prijátny jemú. Mérzosť Hóspodevi putijé nečestívych: hoňáščyja že právdu ľúbit. Nakazánije nezlóbivaho poznavájetsja ot mimochoďáščich: Nenavíďaščiji že obličénija skončavájutsja srámno. Ád, i páhuba jávna pred Hóspodem: káko ne i serdcá čelovíkov? Ne vozľúbit nenakázannyj obličájuščich jehó, s múdrymi že ne pobesídujet. Sérdcu veseľáščusja, licé cvitét: v pečáľich že súšču, sítujet. Sérdce právo íščet čúvstva: ustá že nenakázannych urazumíjut zlája. Na vsjáko vrémja óči zlých prijémľut zlája: dóbriji že bezmóľvstvujut prísno. Lúčše častíca málaja so stráchom Hospódnim, néželi sokróvišča vélija bez bojázni. Lúčše učreždénije ot zélij s ľubóviju i blahodátiju, néželi predstavlénije teľcév so vraždóju. Múž járyj ustrojájet bráni: dolhoterpilívyj že i búduščuju ukroščájet. Terpilívyj múž uhasít sudý: nečestívyj že vozdvizájet páče. Putijé prázdnych póstlani térnijem: múžestvennych že uhláždeni.

Spodóbi, Hóspodi:

Spodóbi, Hóspodi, vo véčer sej, * bez hrichá sochranitísja nám. - Blahoslovén jesí, Hóspodi, Bóže otéc nášich, * i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amíň. - Búdi, Hóspodi, mílosť tvojá na nas, * jákože upováchom na ťa. - Blahoslovén jesí, Hóspodi, * naučí nas opravdánijem tvojím. - Blahoslovén jesí, Vladýko, * vrazúmi nas opravdánijem tvojím. - Blahoslovén jesí, Svjatýj, * prosvití nás opravdániji tvojími. - Hóspodi, mílosť tvojá vo vik, * ďíl rukú tvojéju ne prezri. - Tebí podobájet chvalá, * tebí podobájet pínije. - Tebí sláva podobájet * Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu. - Nýňi i prísno, * i vo víki vikóv, amíň.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (12x)

Sláva, i nýňi: )

Diákon: Ispólnim večerňuju molítvu nášu Hóspodevi.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Zastupí, spasí, pomíluj i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Véčera vsehó soveršénna, svjáta, mírna i bezhríšna, u Hóspoda prósim.

Lík: Podáj, Hóspodi. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Ánhela mírna, vírna nastávnika, chraníteľa dúš i ťilés nášich, u Hóspoda prósim.

Proščénija i ostavlénija hrichóv, i prehrišénij nášich, u Hóspoda prósim.

Dóbrych i poléznych dušám nášym, i míra mírovi, u Hóspoda prósim.

Próčeje vrémja životá nášeho v míri i pokajániji skončáti, u Hóspoda prósim.

Christijánskija končíny životá nášeho, bezboľíznenny, nepostýdny, mírny, i dóbraho otvíta na strášňim sudíšči Christóvi, prósim.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, samí sebé, i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko bláh i čelovikoľúbec Bóh jesí, i tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Jeréj: Mír vsím

Lík: I dúchovi tvojemú.

Diákon: Hlavý váša Hóspodevi prikloníte.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Molítva hlavopriklonénija: Hóspodi Bóže naš, priklonívyj nebesá i sošédyj na spasénije róda čelovíčeskaho, prízri na rabý Tvojá, i na dostojánije Tvojé. Tebí bo strášnomu i čelovikoľúbcu sudijí, Tvojí rabí podkloníša hlavý, svojá pokoriša výja, ne ot čelovík ožidájušče pómošči, no Tvojejá naďíjuščesja mílosti, i Tvojehó čájušče spasénija: jáže sochraní na vsjákoje vrémja, i po nastojáščem véčeri, i v prichoďáščuju nošč, ot vsjákaho vrahá, ot vsjákaho protívnaho ďíjstva diávoľskaho, i ot pomyšlénij sújetnych, i vospominánij lukávych.

Jeréj: Búdi deržáva cárstvija Tvojehó blahoslovéna i preproslávlena, Otcá i Sýna, i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Na stichóvňi samohlásny,

hlás 5, jedínoždy: Popolznúvsja ot právaho putí tvojehó, ot strastéj okajánnyj nizpadóchsja v róv, levít že so svjaščénnikom víďivše mjá, pretekóša. Tý že Christé pomíloval jesí mjá, i orúžijem krestá hrichóvnoje rukopisánije rasterzáv, bezstrástijem ujasníl jesí, i Otcú sosidáteľa sotvoríl jesí. Ťímže zovú tebí: nepostižíme Hóspodi sláva tebí.

Stích: K tebí vozvedóch óči mojí, živúščemu na nebesí. Sé jáko óči ráb v rukú hospódij svoích, jáko óči rabýni v rukú hospoží svojejá, táko óči náši ko Hóspodu Bóhu nášemu, dóndeže uščédrit ný.

Ína stichíra, hlás 8, jedínoždy: Iz Jerusalíma snidóch popolznúvsja, ot napísannych v ném jazýkom zápovidej tvojích: vo Jerichón že idýj podražáteľnym stremlénijem, v ném drévle rádi zlóby ot tebé, ko ubíjstvu izdávšichsja ľúdem tvojím preslušánijem, dušetľínnym prilučíchsja strastém, jákože razbójnikom. Ot ních ujázvena íspolu umerščvléna, hvozďmí i kopijém plótiju ujazvívyjsja vóleju, hrichá rádi čelovíča, i óbščeje soveršívyj krestóm spasénije vo Jerusalími, iscilí mjá Hóspodi, i spasí mjá.

Stích: Pomíluj nás Hóspodi, pomíluj nás, jáko po mnóhu ispólnichomsja uničižénija: najpáče napólnisja dušá náša ponošénija hobzújuščich i uničižénija hórdych.

Múčeničen: Múčenicy tvojí Hóspodi, zabývše súščaja v žitijí, neradívše i o múkach búduščija rádi žízni, i sejá nasľídnicy javíšasja: ťímže i so ánhely rádujutsja, ťích molítvami dáruj ľúdem tvojím véliju mílosť.

Sláva, i nýňi, Krestobohoródičen: Hóspodi, jehdá ťá sólnce víďi na drévi vísima sólnca právdy, lučý sokrý, i luná svít vo ťmú preloží: vseneporóčnaja že Máti tvojá utróboju ujazvľášesja.

Táže:

Nýňi otpuščáješi rabá tvojehó, Vladýko, * po hlahólu tvojemú s mírom. * Jáko víďista oči mojí spasénije tvojé, * jéže jesí uhotovál pred licém vsich ľudéj. * Svít vo otkrovénije jazýkov * i slávu ľudéj tvojích Ísraiľa

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Amíň.

Tropár, hlás 4. Bohoródice Ďívo, rádujsja obrádovannaja Maríje, Hospóď s tobóju: blahoslovénna ty v ženách, i blahoslovén Plód čréva tvojehó; jáko rodilá jesí Christá Spása, Izbáviteľa dušám nášym. Poklon dozemnyj.

Sláva: Krestíteľu Christóv, tebí mólimsja, vsích nás pomjaní, da izbávimsja ot bezzakónij nášich: tebí bo daná býsť blahodáť molítisja za ný. Poklon dozemnyj.

I nýňi Molíte o nás svjatíji apostóly, prorócy, múčenicy, i vsi svjatíji, da izbávimsja ot bíd í skorbéj: vás bo predstátelej téplych k Spásu vsí sťažáchom. Poklon dozemnyj.

Pod Tvojú mílosť pribihájem Bohoródice Ďívo: molítv nášich ne prézri vo skórbich, no ot bíd izbávi nás, jedína čístaja í blahoslovénnaja.

Hóspodi pomíluj, 40x Hóspodi blahosloví.

Jerej: Syj blahoslovén Christós Bóh náš, vsehdá, nýňi i prísno i vo víky vikóv.

Amiň.

Jerej: Nebésnyj Carjú, Cérkov nášu ukripí, víru utverdí, jazýki ukrotí, mir umirí, hrád séj (vés sijú) dóbri sochraní, préžde otšédšyja otcý i brátíju nášu v króvich právednych učiní, í nás v pokajániji i ispovídaniji, Hóspodi, prijmí i pomíluj, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Amiň. Hóspodi pomiluj 3x

Sláva: I nýňi:

Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.

Ímenem Hóspodnim blahoslovi ótče.

Jerej: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Isúse Christé, Bóže naš, pomíluj nas.

Amiň.

Jerej: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Poklon dozemnyj.

Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Poklon dozemnyj.

Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.

12 malych poklónov, hlahóľušče na kíjždo poklón:

Bóže, mílostiv búdi mňi hríšnomu.

Bóže, očísti hrichí moja i pomíluj mjá.

Bez čislá sohriších, Hóspodi, prostí mjá.

i páki: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.

Táže:

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Amíň.

Hospodi pomíluj. 12x

i molítva

Jerej: Vsesvjatája Trójce, jedinosúščnaja (neoderžímaja) deržávo, i nerazďilímoe cárstvo, jáže vsích blahích vinóvnaja: blahovolí v nastojáščij séj čás i o mňí hríšňim, i vsjá mí omýj skvérny, i prosvití mí smýsl, jáko da vsehdá vospiváju, slavoslovľu i hlahóľu; jedín svját, jedín Hóspoď Isús Christós, vo slávu Bóha Otcá, amíň.

Búdi ímja Hóspodne blahoslovéno ot nýňi i do vika. 3x

Psalom 33.

Blahoslovľú Hóspoda na vsjákoje vrémja, * výnu chvalá jehó vo usťích mojích. – O Hóspoďi pochválitsja dušá mojá, * da uslýšat krótcyjí, i vozveseľátsja. — Vozvelíčite Hóspoda so mnóju, * i voznesém ímja jehó vkúpi. — Vzyskách Hóspoda i uslýša mjá, * i ot vsích skorbéj mojích izbávi mja. — Prístupíte k nemú, í prosvitítesja, * í líca váša ne postyďátsja. — Séj níščij vozzvá, i Hóspoď uslýša í, * i ot vsích skorbéj jehó spasé í. — Opolčítsja ánhel Hóspodeň ókrest bojáščichsja jehó, * í izbávit ích. — Vkusíte i vídite, jáko bláh Hóspoď, * blažén múž, íže upovájet náň. — Bójtesja Hóspoda vsí svjatíji jehó, * jáko ňísť lišénija bojáščimsja jehó. — Bohátiji obniščáša i vzalkáša, * vzyskájuščiji že Hóspoda, ne lišátsja vsjákaho bláha. — Priidíte čáda, poslúšajte mené, * stráchu Hóspodňu naučú vás. — Któ jésť čelovík choťáj živót, * ľubjáj dní víďiti bláhi? — Uderží jazýk tvój ot zlá, * í ustňí tvojí jéže ne hlahólati lstí. – Uklonísja ot zlá, i sotvorí bláho: * vzysčí míra, i požení í. — Óči Hóspodni na právednyja, * i úši jehó v molítvu ích. — Licé že Hóspodne na tvorjáščyja zlája, * jéže potrebíti ot zemlí pámjať ích. — Vozváša právedniji, i Hóspoď uslýša ích, * i ot vsích skorbéj ích izbávi ích. — Blíz Hóspoď sokrušénnych sérdcem,* i smirénnyja dúchom spasét. — Mnóhi skórbi právedným, * i ot vsích ích izbávit já Hóspoď. — Chranít Hóspoď vsjá kósti ích: * ni jedína ot ních sokrušitsja. — Smérť hríšnikov ľutá, * i nenavíďaščiji právednaho prehrišát. — Izbávit Hóspoď dúšy ráb svojích, * i ne prehrišát vsí upo­vájuščiji náň.

Dostójno jésť jáko vo ístinu blažíti ťá Bohoródicu, prisnoblažénnuju i preneporóčnuju i Máter Bóha nášeho. Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem. Poklón.

Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.

Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj. (3x) Blahosloví.

Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojejá Mátere, svjatých slávnych i vsechváľnych apóstol . . . i vsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Lík: Amíň.

Ášče mírjan molítsja, hlahólet tókmo: Čestňíjšuju Cheruvím: Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj (3x) Hóspodi, blahosloví. Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. Amíň.

Ornament