Velikoje povečerije
Jeréj: Blahoslovén Bóh náš, vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv. (ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )
I mý: Amíň.
Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.
Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.
Psalóm 69
Bóže, v pómošč mojú vonmí, * Hóspodi, pomoščí mí potščísja.
Da postyďátsja i posrámjatsja íščuščiji dúšu mojú, * da vozvraťátsja vspjáť i postyďátsja choťáščiji mí zlája.
Da vozvraťátsja ábije styďáščesja, hlahóľuščij mí: * bláhože, bláhože.
Da vozrádujutsja i vozveseľátsja o Tebí vsí íščuščiji Tebé, Bóže, * i da hlahóľut výnu: da vozvelíčitsja Hospóď, ľúbjaščiji spasénije Tvojé:
áz že níšč jésm i ubóh, Bóže, pomozí mí; * pomóščnik mój i izbáviteľ mój jesí Tý, Hóspodi, ne zakosní.
Pojém velíkij kanón.
Hlás 6. Písň 1.
irmós, po dváždy: Pomóščnik i pokrovíteľ býsť mňí vo spasénije: séj mój Bóh i proslávľu jehó: Bóh otcá mojehó, i voznesú jehó: slávno bo proslávisja.
Káinovo prešéd ubíjstvo, proizvolénijem bých ubíjca sóvisti dušévňij, oživív plóť, i vojeváv na ňú lukávymi mojími ďijáňmi.
Ávelevi Iisúse, ne upodóbichsja právďi, dára tebí prijátna ne prinesóch kohdá, ni ďijánija Božéstvenna, ni žértvy čístyja, ni žitijá neporóčnaho.
Jáko Káin i mý, dušé okajánnaja, vsích Soďíteľu ďijánija skvérnaja, i žértvu poróčnuju, i nepotrébnoje žitijé prinesóchom vkúpi: ťímže i osudíchomsja.
Brénije zdáteľ živosozdáv, vložíl jesí mňí plóť i kósti, i dychánije i žízň: no o Tvórče mój, izbáviteľu mój, i sudijé kájuščasja prijimí mjá.
Izviščáju tí Spáse, hrichí, jáže soďíjach, i duší i ťíla mojehó jázvy, jáže vnútr ubíjstvenniji pómysly razbójničeski na mjá vozložíša.
Ášče i sohriších, Spáse, no vím, jáko čelovikoľúbec jesí, nakazúješi mílostivno, i milosérdstvuješi tépľi: slezjášča zríši, i pritekáješi jáko otéc, prizyvája blúdnaho.
Sláva, Tróičen: Presúščnaja Tróice, vo jedínici poklaňájemaja, vozmí brémja ot mené ťážkoje hrichóvnoje, i jáko blahoutróbna, dážď mí slézy umilénija.
Bohoródičen: Bohoródice, nadéžde i predstáteľstvo tebí pojúščich, vozmí brémja ot mené ťážkoje hrichóvnoje, i jáko Vladýčica čístaja, kájuščasja prijimí mjá.
Písň 2.
irmós: Vonmí nébo, i vozhlahóľu, i vospojú Christá plótiju prišédšaho.
Sšiváše kóžnyja rízy hrích mňí, obnažívyj mjá pérvyja Bohotkánnyja odéždy.
Obložén jésm oďijánijem studá, jákože lístvijem smokóvnym, vo obličénije mojích samovlástnych strastéj.
Oďíjachsja v srámnuju rízu, i okrovavlénnuju stúdno, tečénijem strástnaho i ľuboslástnaho životá.
Vpadóch v strástnuju páhubu i v veščéstvennuju tľú, i ottóľi do nýňi vráh mňí dosaždájet.
Ľubovéščnoje i ľuboimínnoje žitijé, nevozderžánijem Spáse predpočét nýňi, ťážkim brémenem obložén jésm.
Ukrasích plotskíj óbraz skvérnych pomyšlénij razlíčnym obložénijem, i osuždájusja.
Vňíšnim priľížno blahoukrašénijem jedíňim popekóchsja, vnútrenňuju prezrív Bohoobráznuju skíniju.
Pohrebóch pérvaho óbraza dobrótu Spáse strasťmí, júže jáko inohdá dráchmu, vzyskáv obrjášči.
Sohriších, jákože bludníca vopijú ti: jedín sohriších tebí, jáko míro prijimí Spáse i mojá slézy.
Očísti, jákože mytár vopijú ti, Spáse očísti mjá: niktóže bo súščich iz Adáma, jákože áz sohriších tebí.
Sláva, Tróičen: Jedínaho ťá v trijéch lícach, Bóha vsích pojú, Otcá, i Sýna, i Dúcha svjatáho.
Bohoródičen: Prečístaja Bohoródice Ďívo, jedína vsepítaja, molí priľížno, vo jéže spastísja nám.
Písň 3.
irmós: Utverdí Hóspodi na kámeni zápovidej tvojích, podvíhšejesja sérdce mojé, jáko jedín svját jesí i Hospóď.
Istóčnik životá sťažách tebé, smérti nizložíteľa, i vopijú ti ot sérdca mojehó préžde koncá: sohriších, očísti i spasí mjá.
Sohriších, Hóspodi, sohriších tebí, očísti mjá: ňísť bo íže któ sohriší v čelovícich, jehóže ne prevzydóch prehrišéňmi.
Pri Nói, Spáse, blúdstvovavšyja podražách, óňich nasľídstvovav osuždénije, v potópi pohružénija.
Cháma ónaho dušé, otceubíjca podražávši, sráma ne pokrýla jesí ískrenňaho, vspjáť zrjá vozvratívšisja.
Zapalénija jákože Lót, bíhaj dušé mojá hrichá: bíhaj Sodómy i Homórry, bíhaj plámene vsjákaho bezslovésnaho želánija.
Pomíluj Hóspodi, pomíluj mjá, vopijú ti, jehdá prijídeši so ánhely tvojími, vozdáti vsím po dostojániju ďijánij.
Sláva, Tróičen: Tróice próstaja, nesozdánnaja, beznačáľnoje jestestvó, v Tróici pivájemaja ipostásej, spasí ny víroju poklaňájuščyjasja deržávi tvojéj.
Bohoródičen: Ot Otcá bezlétna Sýna, v ľíto Bohorodíteľnice, neiskusomúžno rodilá jesí, stránnoje čúdo, prebývši Ďíva, dojášči.
Písň 4.
irmós: Uslýša prorók prišéstvije tvojé, Hóspodi, i ubojásja, jáko chóščeši ot Ďívy rodítisja i čelovíkom javítisja, i hlahólaše: uslýšach slúch tvój i ubojáchsja: sláva síľi tvojéj Hóspodi.
Bdí o dušé mojá! izrjádstvuj jákože drévle velíkij v patrijársich, da sťážeši ďijánije s rázumom, da búdeši úm zrjáj Bóha i dostíhneši nezachoďáščij mrák v viďíniji, i búdeši velíkij kupéc.
Dvanádesjať patrijárchov, velíkij v patrijársich ďitotvorív, tájno utverdí tebí ľístvicu ďíjateľnaho dušé mojá voschoždénija: ďíti, jáko osnovánija: stepéni, jáko voschoždénija, premúdrenno podložív.
Isáva voznenavíďinnaho podražála jesí dušé, otdalá jesí preléstniku tvojemú pérvyja dobróty pérvenstvo, i otéčeskija molítvy otpála jesí, i dváždy popolznúlasja jesí okajánnaja, ďijánijem i rázumom: ťímže nýňi pokájsja.
Jedóm Isáv narečésja, krájňaho rádi ženoneístovnaho smišénija: nevozderžánijem bo prísno razžihájem, i slasťmí oskverňájem, jedóm imenovásja, jéže hlahóletsja razžžénije duší ľubohrichóvnyja.
Jova na hnóišči slýšavši, o dušé mojá, opravdávšahosja, tohó múžestvu ne porevnovála jesí, tvérdaho ne imíla jesí predložénija, vo vsích jáže vísi, i ímiže iskusílasja jesí, no javílasja jesí neterpilíva.
Íže pérvije na prestóľi, náh nýňi na hnóišči hnójen: mnóhij v čáďich i slávnyj, bezčáden i bezdómok naprásno: palátu úbo hnóišče, i bíserije strúpy vmiňáše.
Sláva, Tróičen: Nerazďíľnoje suščestvóm, neslítnoje lícy Bohoslóvľu ťá, Tróičeskoje jedíno Božestvó, jáko jedinocárstvennoje i soprestóľnoje, vopijú ti písň velíkuju, v výšnich trehúbo pisnoslóvimuju.
Bohoródičen: I raždáješi, i ďívstvuješi, i prebyváješi obojúdu jestestvóm Ďíva: roždéjsja obnovľájet zakóny jestestvá, utróba že raždájet neraždájuščaja. Bóh iďíže chóščet, pobiždájetsja jestestvá čín: tvorít bo, jelíka chóščet.
Písň 5.
irmós: Ot noščí útreňujušča, čelovikoľúbče, prosvití moľúsja, i nastávi i mené na poveľinija tvojá: i naučí mjá Spáse, tvoríti vóľu tvojú.
Moiséov slýšala jesí kovčéžec dušé, vodámi, volnámi nosím ríčnymi, jáko v čertózi drévle bíhajuščij ďíla hórkaho sovíta faraonítska.
Ášče báby slýšala jesí, ubivájuščyja inohdá bezvozrástnoje múžeskoje, dušé okajánnaja, cilomúdrija ďijánije, nýňi jáko velíkij Moiséj, ssí premúdrosť.
Jáko Moiséj velíkij jehípťanina, umá ujazvívši okajánnaja, ne ubíla jesí dušé: i káko vselíšisja, hlahóli, v pustýňu strastéj pokajánijem?
V pustýňu vselísja velíkij Moiséj, hrjadí úbo podražáj tohó žitijé, da i v kupiňí Bohojavlénija dušé, v viďíniji búdeši.
Moiséjov žézl voobražáj dušé, udarjájuščij móre, i ohusťivájuščij hlubinú, vo óbraz krestá Božéstvennaho: ímže móžeši i tý velíkaja soveršíti.
Aarón prinošáše óhň Bóhu, neporóčnyj, neléstnyj: no Ofní i Finejés, jáko tý dušé, prinošáchu čuždéje Bóhu oskvernénnoje žitijé.
Sláva, Tróičen: Ťá Tróice slávim, jedínaho Bóha: svját, svját, svját jesí Ótče, Sýne, i Dúše, próstoje suščestvó, jedínice prísno poklaňájemaja.
I nýňi, Bohoródičen: Iz tebé oblečésja v mojé smišénije, netľínnaja bezmúžnaja Máti Ďívo, Bóh sozdávyj víki, i sojediní sebí čelovíčeskoje jestestvó.
Písň 6.
irmós: Vozopích vsím sérdcem mojím k ščédromu Bóhu, i uslýša mjá ot áda preispódňaho, i vozvedé ot tlí živót mój.
Vólny Spáse prehrišénij mojích jáko v móri čermňím vozvraščájuščesja, pokrýša mjá vnezápu, jáko jehípťany inohdá, i tristáty.
Nerazúmnoje dušé proizvolénije imíla jesí, jáko préžde Izrájiľ: Božéstvennyja bo mánny predsudíla jesí bezslovésno, ľuboslástnoje strastéj objadénije.
Kladencý dušé, predpočlá jesí chananéjskich mýslej, páče žíly kámene, iz nehóže premúdrosti riká, jáko čáša prolivájet tóki Bohoslóvija.
Svinája mjasá i kotlý, i jehípetskuju píšču, páče nebésnyja predsudíla jesí dušé mojá, jákože drévle nerazúmniji ľúdije v pustýni.
Jáko udári Moiséj ráb tvój žezlóm kámeň, obrázno životvorívaja rébra tvojá proobrazováše, iz níchže vsí pitijé žízni Spáse, počerpájem.
Ispytáj dušé i smotrjáj, jákože Isús Navín obitovánija zémľu, kaková jésť, i vselísja v ňú blahozakónijem.
Sláva, Tróičen: Tróica jésm prostá, nerazďíľna, razďíľna líčňi, i jedínica jésm, jestestvóm sojedinéna, Otéc hlahólet, i Sýn, i božestvennyj Dúch.
Bohoródičen: Utróba tvojá Bóha nám rodí, voobražénna po nám: jehóže jáko sozdáteľa vsích molí Bohoródice, da molítvami tvojími opravdímsja.
Kondák: Dušé mojá, dušé mojá, vostáni, čtó spíši? Konéc približájetsja, i ímaši smutítisja. Vosprjaní úbo, da poščadít ťá Christós Bóh, vezďí sýj, i vsjá ispolňájaj.
Písň 7.
irmós: Sohrišíchom, bezzakónnovachom, neprávdovachom pred tobóju, nižé sobľudóchom, nižé sotvoríchom, jákože zapovídal jesí nám: no ne predážď nás do koncá, otcév Bóže.
Kivót jáko nošášesja na kolesníci, Zán ónyj, jehdá prevráščšusja teľcú, tóčiju kosnúsja, Bóžijim iskusísja hňívom: no tohó derznovénija ubižávši dušé, počitáj Božéstvennaja čéstňi.
Slýšala jesí Avessalóma, káko na jestestvó vostá? Poznála jesí tohó skvérnaja ďijánija, ímiže oskverní lóže Davída otcá: no tý podražála jesí tohó strástnaja i ľuboslástnaja stremlénija.
Pokoríla jesí nerabótnoje tvojé dostóinstvo ťílu tvojemú: inóho bo Achitoféla obrítši vrahá, dušé, snizšlá jesí sehó sovítom: no sijá razsýpa sám Christós, da tý vsjáko spaséšisja.
Solomón čúdnyj, i blahodáti premúdrosti ispólnennyj, séj lukávoje inohdá pred Bohom sotvorív, otstupí ot nehó: jemúže tý prokľátym tvojím žitijém, dušé upodóbilasja jesí.
Slasťmí vlekóm strastéj svojích oskverňášesja, uvý mňí, račíteľ premúdrosti, račíteľ blúdnych žén, i stránen ot Bóha: jehóže tý podražála jesí umóm o dušé, sladostrásťmi skvérnymi.
Rovoámu porevnovála jesí ne poslúšavšemu sovíta ótča, kúpno že i zľíjšemu rabú Jerovoámu, préžnemu otstúpniku dušé: no bíhaj podražánija, i zoví Bóhu: sohriších, uščédri mjá.
Sláva, Tróičen: Tróice próstaja, nerazďíľnaja, jedinosúščnaja, i jestestvó jedíno, svítove i svít, i svjáta trí, i jedíno svjáto pojétsja Bóh Tróica: no vospój, proslávi živót i životý, dušé vsích Bóha.
Bohoródičen: Pojém ťá, blahoslovím ťá, poklaňájemsja tí Bohorodíteľnice: jáko nerazlúčnyja Tróicy porodilá jesí jedínaho Christá Bóha, i samá otvérzla jesí nám súščym na zemlí nebésnaja.
Písň 8.
irmós: Jehóže vójinstva nebésnaja slávjat, i trepéščut Cheruvími i Serafími, vsjáko dychánije i tvár, pójte, blahoslovíte, i prevoznosíte vo vsjá víki.
Tý Ozíji dušé porevnovávši, sehó prokažénije v sebí sťažála jesí suhúbo: bezmístnaja bo mýsliši, bezzakónnaja že ďíješi: ostávi jáže ímaši, i pritecý k pokajániju.
Ninevíťany dušé slýšala jesí kájuščyjasja Bóhu, vrétiščem i pépelom, sích ne podražála jesí: no javílasja jesí zľíjšaja vsích, préžde zakóna, i po zakóňi prehrišívšich.
V róvi bláta slýšala jesí Jeremíju dušé, hráda Sijóňa rydáňmi vopijúšča, i sléz íščušča, podražáj sehó plačévnoje žitijé i spaséšisja.
Jóna v Tharsís pobižé, prorazumív obraščénije Ninevíťanov, razumí bo jáko prorók Bóžije blahoutróbije: ťímže revnováše proróčestvu ne solhátisja.
Danijíla v róvi slýšala jesí, káko zahradí ustá, o dušé zviréj: uvíďila jesí, káko ótrocy íže o Azáriji, pohasíša víroju péšči plámeň horjáščij.
Vétchaho zavíta vsjá privedóch tí dušé, k podóbiju, podražáj právednych Bohoľubívaja ďijánija, izbíhni že páki lukávych hrichóv.
Sláva, Tróičen: Beznačálne Ótče, Sýne sobeznačáľne, Uťíšiteľu blahíj, Dúše právyj: Slóva Bóžija rodíteľu, Otcá beznačáľna Slóve, Dúše živýj, i zížďaj, Tróice jedínice pomíluj mjá.
Bohoródičen: Jáko o obroščénija červlenícy prečístaja, úmnaja bahrjaníca Jemmanúileva, vnútr vo črévi tvojém plóť istkásja. Ťímže Bohoródicu voístinnu ťá počitájem.
Písň 9.
irmós: Bezsímennaho začátija roždestvó neskazánnoje, Mátere bezmúžnyja netľínen plód, Bóžije bo roždénije obnovľájet jestestvá. Ťímže ťá vsí ródi, jáko Bohonevístnuju Máter pravoslávno veličájem.
Christós iskušášesja, dijávol iskušáše, pokazúja kámenije, da chľíbi búdut: na hóru vozvedé víďiti vsjá cárstvija míra vo mhnovéniji. Ubójsja o dušé, lovlénija, trezvísja molísja na vsjákij čás Bóhu.
Hórlica pustynoľúbnaja, hlás vopijúščaho vozhlasí, Christóv svitíľnik, propovídujaj pokajánije, Írod bezzakónnova so Irodijádoju. Zrí dušé mojá, da ne uvjázneši v bezzakónnyja síti, no oblobyzáj pokajánije.
V pustýňu vselísja blahodáti Predtéča, i Judéa vsjá i Samaría slýšavše tečáchu, i ispovídachu hrichí svojá, kreščájuščesja usérdno: íchže tý ne podražála jesí dušé.
Brák úbo čestnýj, i lóže neskvérno: obojá bo Christós préžde blahosloví, plótiju jadýj, i v Káňi že na bráci vódu vo vinó soveršája, i pokazúja pérvoje čúdo: da tý izminíšisja o dušé.
Razsláblennaho sťahnú Christós, ódr vzémša, i júnošu umérša vozdvíže, vdovíče roždénije, i sótniča ótroka, i samarjanýňi javísja, v dúsi slúžbu tebí, dušé predživopisá.
Krovotočívuju iscilí prikosnovénijem krája rízna Hospóď: prokažénnyja očísti: sľipýja i chromýja prosvitív, isprávi: hluchíja že i nemýja, i ničáščyja nízu iscilí slóvom: da tý spaséšisja okajánnaja dušé.
Sláva, Tróičen: Otcá proslávim, Sýna prevoznesém, Božéstvennomu Dúchu vírno poklonímsja, Tróice nerazďíľňij, jedínice po suščestvú, jáko svítu, i svítom, i životú, i životóm: životvorjáščemu, i prosviščájuščemu koncý.
Bohoródičen: Hrád tvój sochraňáj Bohorodíteľnice prečístaja: v tebí bo séj vírno cárstvujaj, v tebí i utverždájetsja, i tobóju pobiždájaj, pobiždájet vsjákoje iskušénije, i pľiňájet rátniki, i prochódit poslušánije.
Andréju: Andréje čestnýj, i ótče treblažénňijšij, pástyrju krítskij, ne prestáj moľásja o vospivájuščich ťá, da izbávimsja vsí hňíva, i skórbi, i tľínija, i prehrišénij bezmírnych, čtúščiji tvojú pámjať vírno.
Táže pojém óba líka, irmós: Bezsímennaho začátija roždestvó neskazánnoje, Mátere bezmúžnyja netľínen plód, Bóžije bo roždénije obnovľájet jestestvá. Ťímže ťá vsí ródi, jáko Bohonevístnuju Máter pravoslávno veličájem.
Psalóm 4
Vnehdá prizváti mí, uslýša mjá Bóh právdy mojejá; * v skórbi rasprostraníl mjá jesí, uščédri má i uslýši molítvu mojú.
Sýnove čelovíčestiji, dokóľi ťažkosérdiji? * Vskúju ľúbite sujetú i íščete lží?
I uvídite, jáko udiví Hospóď prepodóbnaho Svojehó: * Hospóď uslýšit mjá, vnehdá vozzváti mí k Nemú.
Hnívajtesja, i ne sohrišájte, * jáže hlahólete v serdcách vášich, na lóžach vášich umilítesja.
Požríte žértvu právdy * i upovájte na Hóspoda.
Mnózi hlahóľut: któ javít nám blahája. * Známenasja na nás svít licá Tvojehó, Hóspodi.
Dál jesí vesélije v sérdci mojém; * ot plodá pšenícy, viná i jeléja svojehó umnóžišasja.
V míri vkúpi usnú i počíju, * jáko Tý, Hóspodi, jedínaho na upovániji vsélil mjá jesí.
Psalóm 6
Hóspodi, da ne járostiju Tvojéju obličíši mené, * nižé hnívom Tvojím nakážeši mené.
Pomíluj mjá, Hóspodi, jáko némoščen jésm, * iscilí mjá, Hóspodi, jáko smjatóšasja kósti mojá.
I dušá mojá smjatésja ziló: * i Tý, Hóspodi, dokóľi?
Obratísja, Hóspodi, izbávi dúšu mojú: * spasí mjá rádi mílosti Tvojejá.
Jáko nísť v smérti pominájaj Tebé: * vo áďi že któ ispovístsja Tebí?
Utrudíchsja vozdychánijem mojím, izmýju na vsjáku nóšč lóže mojé, * slézami mojími postéľu mojú omočú.
Smjatésja ot járosti óko mojé, * obetšách vo vsích vrazích mojích.
Otstupíte ot mené, vsí ďilajuščiji bezzakónije, * jáko uslýša Hospóď hlás pláča mojehó:
uslýša Hospóď molénije mojé, * Hospóď molítvu mojú priját.
Da postyďátsja i smjatútsja vsí vrazí mojí, * da vozvraťátsja i ustyďátsja ziló vskóri.
Psalóm Davídu, 12
Dokóľi, Hóspodi, zabúdeši mjá do koncá? * Dokóľi otvraščáješi licé Tvojé ot mené?
Dokóľi položú sovíty v dúši mojéj, boľízni v sérdci mojém déň i nóšč? * Dokóľi voznesétsja vráh mój na mjá?
Prízri, uslýši mjá, Hóspodi Bóže mój, * prosvití óči mojí, da ne kohdá usnú v smérť,
da ne kohdá rečét vráh mój: * ukripíchsja na nehó.
Stužájuščiji mí vozrádujutsja, * ášče podvížusja.
Áz že na mílosť Tvojú upovách, * vozrádujetsja sérdce mojé o spaséniji Tvojém,
vospojú Hóspodevi blahoďijavšemu mňí * i pojú ímeni Hóspoda Výšňaho.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Psalóm 24
K Tebí, Hóspodi, vozdvihóch dúšu mojú, Bóže mój, * na Ťá upovách, da ne postyžúsja vo vík,
nižé da posmijút mí sjá vrazí mojí, * íbo vsí terpjáščiji Ťá ne postyďátsja.
Da postyďátsja bezzakónnujuščii votščé. * Putí Tvojá, Hóspodi, skaží mí, i stezjám Tvoím naučí mjá.
Nastávi mjá na ístinu Tvojú, i naučí mjá, * jáko Tý jesí Bóh Spás mój, i Tebé terpích vés déň.
Pomjaní ščedróty Tvojá, Hóspodi, * i mílosti Tvojá, jáko ot víka súť.
Hrích júnosti mojejá, i nevíďinija mojehó ne pomjaní, * po mílosti Tvojéj pomjaní mjá Tý, rádi bláhosti Tvojejá, Hóspodi.
Bláh i práv Hospóď, * sehó rádi zakonopoložít sohrišájuščym na putí.
Nastávit krótkija na súd, * naučít krótkija putém Svojím.
Vsí putijé Hospódni mílosť i ístina, * vzyskájuščym zavíta Jehó, i sviďínija Jehó.
Rádi ímene Tvojehó, Hóspodi, * i očísti hrích mój, mnóh bo jésť.
Któ jésť čelovík bojájsja Hóspodá? * Zakonopoložít jemú na putí, jehóže izvóli.
Dušá jehó vo blahích vodvorítsja, * i símja jehó nasľídit zémľu.
Deržáva Hospóď bojáščichsja Jehó, * i zavít Jehó javít ím.
Óči mojí výnu ko Hóspodu, * jáko Tój istórhnet ot síti nózi mojí.
Prízri na mjá i pomíluj mjá, * jáko jedinoród i níšč jésm áz.
Skórbi sérdca mojehó umnóžišasja, * ot núžd mojích izvedí mjá.
Vížď smirénije mojé, i trúd mój, * i ostávi vsjá hrichí mojá.
Vížď vrahí mojá, jáko umnóžišasja, * i nenaviďínijem neprávednym voznenavíďiša mjá.
Sochraní dúšu mojú, i izbávi mjá, * da ne postyžúsja, jáko upovách na Ťá.
Nezlóbiviji i práviji priľipľáchusja mňí, * jáko poterpích Ťá, Hóspodi,
Izbávi, Bóže, Izráiľa * ot vsích skorbéj jehó.
Psalóm 30
Na Ťá, Hóspodi, upovách, da ne postyžúsja vo vík: * právdoju Tvojéju izbávi mjá i izmí mjá.
Prikloní ko mňí úcho Tvojé, uskorí izjáti mjá, * búdi mí v Bóha Zaščítiteľa, i v dóm pribížišča, jéže spastí mjá.
Jáko deržáva mója i pribížišče mojé jesí Tý, * i ímene Tvojehó rádi nastáviši mjá, i prepitáješi mjá.
Izvedéši mjá ot síti sejá, júže skrýša mí, * jáko Tý jesí Zaščítiteľ mój, Hóspodi.
V rúci Tvojí predložú dúch mój: * izbávil mjá jesí, Hóspodi Bóže ístiny.
Voznenavíďil jesí chraňáščyja sujetý votščé: * áz že na Hóspoda upovách.
Vozrádujusja i vozveseľúsja o mílosti Tvojéj, * jáko prizríl jesí na smirénije mojé,
spásl jesí ot núžd dúšu mojú, i ňísi mené zatvoríl v rukách vrážijich, * postávil jesí na prostránňi nózi mojí.
Pomíluj mjá, Hóspodi, jáko skorbľú: * smjátesja járostiju óko mojé, dušá mojá i utróba mojá.
Jáko isčezé v boľízni živót mój i ľíta mojá vo vozdychánijich, * iznemóže niščetóju kríposť mojá i kósti mojá smjatóšasja.
Ot vsích vráh mojích bých ponošénije, i sosídom mojím ziló, * i strách znájemym mojím: viďaščiji mjá vón bižáša ot mené.
Zabvén bých jáko mértv ot sérdca, * bých jáko sosúd pohublén.
Jáko slýšach haždénije mnóhich, živúščich ókrest, * vnehdá sobrátisja ím vkúpi na mjá, prijáti dúšu mojú soviščáša.
Áz že na Ťá, Hóspodi, upovách, * rích: Tý jesí Bóh mój.
V rukú Tvojéju žrébiji mojí: * izbávi mjá iz rukí vráh mojích i ot hoňáščich mjá.
Prosvití licé Tvojé na rabá Tvojehó, * spasí mjá mílostiju Tvojéju.
Hóspodi, da ne postyžúsja, jáko prizvách Ťá: * da postyďátsja nečestíviji i snídut vo ád.
Ňímy da búdut ustný ľstívyja, hlahóľuščyja na právednaho bezzakónije, * hordýneju i uničižénijem.
Kóľ mnóhoje mnóžestvo bláhosti Tvojejá, Hóspodi, * júže skrýl jesí bojáščymsja Tebé, soďílal jesí upovájuščym na Ťá préd sýny čelovíčeskimi.
Skrýješi ích v tájňi licá Tvojehó ot mjatéža čelovíčeska, * pokrýješi ích v króvi ot prerekánija jazýk.
Blahoslovén Hospóď, * jáko udiví mílosť Svojú vo hráďi ohraždénija.
Áz že rích vo izstupléniji mojém: * otvéržen jésm ot licá óčiju Tvojéju:
sehó rádi uslýšal jesí hlás molítvy mojejá, * vnehdá vozzvách k Tebí.
Vozľubíte Hóspoda, vsí prepodóbniji Jehó, * jáko ístiny vzyskájet Hospóď, i vozdajét izlíše tvorjáščym hordýňu.
Mužájtesja, i da kripítsja sérdce váše, * vsí upovájuščiji na Hóspoda.
Psalóm 90
Živýj v pómošči Výšňaho, * v króvi Bóha Nebésnaho vodvorítsja.
Rečét Hóspodevi: zastúpnik mój jesí i pribížišče mojé, * Bóh mój, i upováju na Nehó.
Jáko Tój izbávit ťá ot síti lóvči, * i ot slovesé mjatéžna,
pleščmá Svojíma osinít ťá, i pod kriľi Jehó naďíješisja: * orúžijem obýdet ťá ístina Jehó.
Ne ubojíšisja ot strácha noščnáho, * ot strilý leťáščija vo dní,
ot véšči vo ťmí prechoďášija, * ot srjášča, i bísa polúdennaho.
Padét ot strány tvojejá týsjašča, * i ťmá odesnúju tebé, k tebí že ne priblížitsja,
obáče očíma tvojíma smótriši, * i vozdajánije hríšnikov úzriši.
Jáko Tý, Hóspodi, upovánije mojé, * Výšňaho položíl jesí pribížišče Tvojé.
Ne priídet k tebé zló, * i rána ne priblížitsja ťilesí tvojemú,
jáko Ánhelom Svoím zapovísť o tebí, * sochraníti ťá vo vséch putéch tvojích.
Na rukách vózmut ťá, * da ne kohdá pretknéši o kámeň nóhu tvojú,
na áspida i vasilíska nastúpiši, * i poperéši ľvá i zmíja.
Jáko na Mjá upová, i izbávľu í: * pokrýju í, jáko pozná ímja Mojé.
Vozzovét ko Mňí, i uslýšu jehó: * s ním jésm v skórbi, izmú jehó, i proslávľu jehó,
dolhotóju dnéj ispólňu jehó, * i javľú jemú spasénije Mojé.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
S námi Boh, razumíjte jazýcy, i pokarjájtesja, jáko s námi Boh. 3x
Uslýšite do posľídnych zemlí, jáko s námi Boh.
Mohúščiji pokarjájtesja, jáko s námi Boh.
Ášče bo páki vozmóžete, i páki pobiždéni búdete, jáko s námi Boh.
I íže ášče sovít soviščavájete, razorit (í) Hóspoď, jáko s námi Boh.
I slóvo, jéže ášče vozhlahólete, ne ímať prebyváti vo vás, jáko s námi Boh.
Strácha že vášeho ne imámy ubojátisja, niže soblaznítisja, jáko s námi Boh.
Hóspoda že Boha nášeho svjatíte, i toj búdet vám v bojázň, jáko s námi Boh.
I íže ášče náň naďíješisja, i toj búdet ti vo osvjaščénije, jáko s námi Boh.
I upovájušče búdem naň, i spasémsja jehó rádi, jáko s námi Boh.
Se az i ďíti, jáže mi dal jesť Boh, jáko s námi Boh.
Ľúdije siďáščiji vo tmi víďiša svít vélij, jáko s námi Boh.
Živúščiji vo straňí i síni smértňij, svít vozsijájet na vy, jáko s námi Boh.
Jáko otročá rodísja nám, i Syn dadésja nám, jáko s námi Boh.
Jehóže načálstvo bysť na rámi jehó, jáko s námi Boh.
I mira jeho ňísť preďíla, jáko s námi Boh.
I naricájetsja ímja jehó, velíka sovíta Ánhel, jáko s námi Boh.
Čúden sovítnik, jáko s námi Boh.
Boh krípok,vlastíteľ, načálnik míra, jáko s námi Boh.
Otec budúščaho víka, jáko s námi Boh.
Sláva Otcú i Sýnu i Svjatómu Dúchu: jáko s námi Boh.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň: jáko s námi Boh.
S námi Boh , razumíjte jazýcy, i pokarjájtesja, jáko s námi Boh. 3x
Deň prešéd blahodarjú ťa, Hóspodi, véčer, moľúsja, s nóščiju, bez hrichá podážď mi, Spáse, i spasí mja.
Sláva: Deň prešéd slavoslóvľu ťa, Vladýko, véčer, moľúsja, s nóščiju bez sobláznstvo podážď mi, Spáse, i spasí mja.
I nýňi: Deň prešéd pisnoslóvľu ťa, Svjatýj, večer, moľúsja, so nóščiju nenavíten podážď mi, Spáse, i spasí mja.
Bezplótnoje jestestvó Cheruvímskoje, nemólčnymi písňmi ťa slavoslóvjat: šestokrýlnaja, žyvótnaja Serafími neprestánnymi hlásy ťa prevoznósjat. Ánhelov že vsja vójinstva trisvjatými písňmi ťa voschvaľájut. Préžde bo vsich jesí syj Otéc, i sobeznačálna ímaši tvojehó Sýna, i ravnočéstna nosjáj Dúcha žízni, Trójcy javľáješi nerazďíľnoje.
Presvjátaja Ďívo Máti Bóžija, i íže Slóva samovídcy i sluhí, Prorók že i Múčenik, i vsi lícy, jáko bezsmértnu imúšče žizň: o vsich molítesja priľížno, jáko vsi jesmý v bidách, da prélesti izbávlšesja lukávaho, Ánhelskuju vopijém písň: svjatýj, svjatýj, svjatýj, trisvjatýj Hóspodi, pomíluj i spasí nás, amíň.
Víruju vo jedínaho Bóha Otcá, vsederžíteľa, * tvorcá néba i zemlí, vídimych že vsich i nevídimych. – I v jedínaho Hóspoda Isúsa Christá Sýna Bóžija * jedinoródnaho, iže ot Otcá roždénnaho préžde vsich vik. – Svíta ot svíta, Boha ístinna ot Boha ístinna, * roždénna, nesotvorénna, jedinosúščna Otcú, ímže vsja býša. – Nas ďíľa čelovik, i nášeho rádi spasénija sšédšaho s nebés, * i voplotívšahosja ot Dúcha svjáta, i Maríji Ďívy, i vočelovíčšasja. – Raspjátaho že za ny pri Pontíjsťim Piláťi, i stradávša i pohrebénna, * – i voskrésšaho v tréťij deň po pisánijem. – I vozšédšaho na nebesá, i siďáščaho odesnúju Otcá, * i páki hrjadúščaho so slávoju sudíti živým i mértvym, jehóže cárstviju ne búdet koncá. – I v Dúcha Svjatáho, Hóspoda životvorjáščaho, * iže ot Otcá [i Sýna] ischoďáščaho – Iže so Otcém i Sýnom spoklaňájema i soslávima, * hlahólavšaho Proróki. – Vo jedínu, svjatúju, sobórnuju * i apostolskuju Cérkov. – Ispovíduju jedíno kreščénije * vo ostavlénije hrichóv. – Čáju voskresénija mértvych. * I žízňi búduščaho víka. Amíň.
Presvjatája Hospožé Vladýčice Bohoródice vsemílostivaja, molí Bóha o nas hríšnych.
Vsja nebésnyja Síly, svjatíji Ánhely i Archánhely, molíte Bóha o nas hríšnych.
Svjatýj velíkij Joáne Proróče i Predtéče, Krestiteľu Hospodeň, molí Bóha o nas hríšnych.
Svjatiji slávniji i vsechváľniji Apóstoli, Prorócy, Múčenicy, i vsi Svjatíji, molíte Bóha o nas hríšnych.
Prepodóbniji bohonósniji Otcý náši, Pástyrije i Učítelije vselénnyja, molíte Bóha o nas hríšnych.
Iže vo svjatých Otče náš Vasílije Velíkij, molí Bóha o nas hríšnych.
Prepodóbniji Otcý náši Antónije i Theodózije Pečérstiji, molíte Bóha o nas hríšnych.
Nepobidímaja i nepostižímaja, i božéstvennaja sílo čestnáho i životvorjáščaho Krestá Hóspodňa, ne ostávi nas hríšnych upovájuščych na ťa.
Bóže, milóstiv búdi nam hríšnym.
Bóže, očísti hrichý náša i pomíluj nas.
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Poneďiľok i seredu večera: hlás 2. Prosvití óči mojí, Christé Bóže, da ne kohdá usnú v smérť, da ne kohdá rečét vráh mój: ukripíchsja na nehó.
Stích: Prízri i uslýši mjá, Hóspodi Bóže mój.
Prosvití óči mojí, Christé Bóže, da ne kohdá usnú v smérť, da ne kohdá rečét vráh mój: ukripíchsja na nehó.
Sláva: Zastúpnik duší mojejá budí, Bóže, jáko posreďí choždú sitéj mnóhich, izbávi mjá ot ních i spasí mjá, bláže, jáko čelovikoľúbec.
I nýňi, Bohoródičen: Jáko ne iímamy derznovénija za premnóhija hrichí náša: tý íže ot tebé róždšahosja molí, Bohoródice Ďívo: mnóho bo móžet molénije máterneje ko blahosérdiju Vladýki. Ne prézri hríšnych moľbý, vsečístaja, jáko mílostiv jésť i spastí mohíj, íže i stradáti o nás izvólivyj.
Vivtorok i četverh večera: hlás 8. Nevídimych vráh mojích neusypánije vísi Hóspodi, i okajánnyja plóti mojejá nemožénije vísi sozdávyj mjá. Ťímže v rúci tvojí predajú dúch mój, pokrýj mjá krilóma tvojejá bláhosti, da ne kohdá usnú v smérť, i úmnyja mojí óči prosvití v naslaždénije božéstvennych slovés tvojích, i vozdvíhni mjá vo vrémja blahopotrébno k tvojemú slavoslóviju, jáko jedín bláh i čelovikoľúbec.
Stích: Prízri i uslýši mjá, Hóspodi Bóže mój.
Jáko strášen súd tvój, Hóspodi, ánhelom predstojáščym, čelovíkom vvodímym, ďílom ispytújemym, pomýslom isťazújemym: kíj súd búdet mňí začátomu v hrisích? Któ mí plámeň uhasít? Któ mí ťmú prosvitít? Ášče ne tý, Hóspodi, pomíluješi mjá, jáko čelovikoľúbec.
Sláva: Slézy mí dážď Bóže, jákože inohdá žeňí hríšnici: i spodóbi mjá omočíti nózi tvojí, jáže mjá ot putí prélesti svobodívšyja, i míro blahouchánija tebí prinosíti, žitijé čísto, pokajánijem mí sozdánnoje, da uslýši i áz želájemyj tvój hlás: víra tvojá spasé ťá, idí v míri.
I nýňi, Bohoródičen: Nepostýdnuju, Bohoródice, nadéždu tvojú imíja, spasúsja, predstáteľstvo tvojé sťažáv, prečístaja, ne ubojúsja: poženú vrahí mojá, i pobiždú já, vo jedín obolkíjsja, jáko v broňá, króv tvój, i vsemohúščuju tvojú pómošč, moľásja vopijú tí: Vladýčice, spasí mjá molítvami tvojími, i vozstávi mjá ot mráčnaho sná k tvojemú slavoslóviju, síloju iz tebé voplotívšahosja Sýna Bóžija.
Hóspodi pomíluj (40x)
Sláva: I nýňi:
Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.
Ímenem Hóspodnim blahoslovi ótče.
Jerej: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Isúse Christé Bóže náš pomíluj nás.
Amíň.
Molítva svjatáho Vasílija Velíkaho:
Jerej: Hóspodi, Hóspodi, izbavléj nas ot vsjákija strilý leťáščija vo dni, izbávi nas ot vsjákija véšči vo tmi prechoďáščija. Prijmí žértvu večérňuju rúk nášich vozďijánije. Spodóbi že nas i nóščnoje póprišče bez poróka prejtí neiskušény ot zlých, i izbávi nas ot vsjákaho smuščénija i bojázni, jáže ot dijávola nám pribyvájuščija. Dáruj dušám nášym umilénije i pomyslóm nášym popečénije, jéže na strášňim i právedňim Tvojém suďí ispytánija. Prihvozdí stráchu Tvojemú plóti náša i umertví údy náša súščyja na zemlí, da i sónnym bezmólvijem prosvitímsja, zrínijem súdeb Tvojích: otimí že ot nás vsjákoje mečtánije nepodóbnoje i póchoť vrédnu, vozstávi že nás vo vrémja molítvy, utverždény vo víri i prespivájuščyja v zápovidech Tvojích, blahovolénijem i bláhostiju jedinoródnaho Sýna Tvojehó, s nímže blahoslovén jesí s presvjatým i blahím, i životvorjáščim Tvojím Dúchom, nýňi i prísno i vo víki vikóv. Amíň.
Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.
Psalóm 50
Pomíluj mja, Bóže, * po velícij mílosti tvojéj. – I po mnóžestvu ščedrót tvojích * očísti bezzakónije mojé. – Najpáče omýj mja ot bezzakónija mojehó, * i ot hrichá mojehó očísti mja. – Jáko bezzakónije mojé az znáju, * i hrich moj predomnóju jesť výnu. – Tebí jedínomu sohriších i lukávoje pred tobóju sotvorích, * jáko da opravdíšisja vo slovesích tvojích, i pobidíši vnehdá sudíti ti. – Se bo v bezzakónijich začát jesm, * i vo hrisích rodí mja máti mojá. – Se bo ístinu vozľubíl jesí: * bezvístnaja i tájnaja premúdrosti tvojejá javíl mi jesí. – Okropíši mja yssópom i očíščusja, * omýješi mja, i páče sňíha obíľusja. – Slúchu mojemú dási rádosť i vesélije,* vozrádujutsja kósti smirénnyja. – Otvratí licé tvojé ot hrich mojích: * i vsja bezzakónija mojá očísti. – Sérdce čísto sozíždi vo mňi, Bóže, * i duch prav obnoví vo utróbi mojéj. – Ne otvérži mené ot licá tvojehó, * i Dúcha tvojehó svjatáho ne ottimí ot mené. – Vozdážď mi rádosť spasénija tvojehó, * i Dúchom vladýčnym utverdí mja. – Naučú bezzakónnyja putém tvojím, * i nečestíviji k tebí obraťátsja. – Izbávi mja ot krovéj, Bóže, Bóže, spasénija mojehó: * vozrádujetsja jazýk moj právďi tvojéj. – Hóspodi ustňí mojí otvérzeši, * i ustá mojá vozvisťát chválu tvojú. – Jáko ašče by voschoťíl jesí žértvy dal bych úbo, * vsesožžénija ne blahovolíši. – Žértva Bóhu duch sokrušén: * sérdca sokrušénna i smirénna Boh ne uničižít. – Ublaží, Hóspodi, blahovolénijem tvojím Sijóna, * i da soziždutsja sťíny Jerusalímskija. – Tohdá blahovolíši žértvu právdy, voznošénije i vsesožžehajémaja, * tohdá vozložát na oltár tvoj telcý.
Psalóm 101.
Hóspodi, uslýši molítvu mojú, * i vopľ moj k tebí da priídet. – Ne otvratí licá tvojehó ot mené, * vo oň že ašče deň skorbľú, prikloní ko mňi úcho tvojé. – Vo oň že ašče deň prizovú ťa, * skóro uslýši mja. – Zané isčezóša jako dym dníje mojí, * i kósti mojá, jáko sušílo soschóšasja. – Ujázven bych jáko travá, i ízsše sérdce mojé, * jáko zabých sňísti chľib moj. – Ot hlása vozdychánija mojehó, * prilpé kosť mojá plóti mojéj. – Upodóbichsja nejásyti pustýňňij, * bych jako noščnýj vran na nýrišči. – Bďich, i bych jako ptíca * osóbjaščajasja na zďi. –Ves deň ponošáchu mi vrazí mojí, * i chváľaščiji mja mnóju kleňáchusja. – Zané pépel jako chľib jaďách, * i pitijé mojé s pláčem rastvorjách. – Ot licá hňíva tvojehó i járosti tvojejá, * jáko voznés nizvérhl mja jesí. – Dníje mojí jako siň ukloníšasja, * i az jáko sino izschóch. – Ty že Hóspodi vo vík prebyváješi, * i pámjať tvojá vo rod i rod. – Ty voskrés uščédriši Sióna, * jáko vrémja uščédriti jehó, jáko priíde vrémja. – Jáko blahovolíša rabí tvojí kámenije jehó, * i pérsť jehó uščédrjat. – I ubojátsja jazýcy ímene Hospódňa, * i vsi cárije zémstiji slávy tvojejá. – Jáko sozíždet Hóspoď Sióna, * i javítsja vo slávi svojéj. – Prizrí na molítvu smirénnych, * i ne uničiží molénija ich. – Da napíšetsja sijé v rod ín, * i ľúdije zíždemiji voschváľat Hóspoda. – Jáko priníče s vysotý svjatýja svojejá, * Hospoď s nebesé na zémľu prizri. – Uslýšati vozdychánije okovánnych, * razrišíti sýny umerščvlénnych. – Vozvistíti v Sióňi ímja Hóspodne, * i chvalú jehó vo Jerusalími. – Vnehdá sobrátisja ľúdem vkúpi, * i carém, jéže rabótati Hospodévi. – Otviščá jemú na putí kríposti jehó, * umalénije dnej mojích vozvistí mi. – Ne vozvedí mené vo prepolovénije dnej mojích, * v róďi rodóv ľíta tvojá. – Vo načáľich ty, Hóspodi, zémľu osnovál jesí, * i ďilá rukú tvojéju súť nebesá. – Ta pohíbnut, ty že prebyváješi, * i vsja jako ríza obvetšájut. – I jako odéždu svijéši ja i izmiňátsja: * ty že tójžde jesí, i ľíta tvojá ne oskuďíjut. – Sýnove ráb tvojích vseľátsja, * i símja ich vo vík isprávitsja.
Molítva carja Manasíju:
Jerej: Hóspodi vsederžíteľu, Bóže otéc nášich, Avraámov, i Isaákov, i Jákovľ, i símene ich právednaho, sotvorívyj nébo i zémľu so vséju ľípotoju ich, svjázavyj móre slóvom poveľínija tvojého, zakľučívyj bézdnu i zapečátstvovavyj jú strášnym i slávnym ímenem tvojím, jehóže vsjá bojátsja, i trepéščut ot licá síly tvojejá, jáko nepostojánna velikoľípota slávy tvojejá, i nesterpím hňív jéže na hríšniki preščénija tvojehó, bezmírna že, i neizsľídovanna mílosť obiščánija tvojehó: tý bo jesí Hospóď výšnij, blahoutróben, dolhoterpilív, i mnohomílostiv, i kájajsja o zlóbach čelovíčeskich. Tý, Hóspodi, po mnóžestvu bláhosti tvojejá obiščál jesí pokajánije i ostavlénije sohrišívšym tebí, i mnóžestvom ščedrót tvojích opreďilíl jesí pokajánije hríšnikom vo spasénije. Tý úbo, Hóspodi Bóže síl, ne položíl jesí pokajánije právednym, Avraámu, i Isaáku, i Jákovu, ne sohrišívšym tebí, no položíl jesí pokajánije na mňi hríšňim. Zané sohriších páče čislá peská mórskaho: umnóžišasja bezzakónija mojá, Hóspodi, umnóžišasja bezzakónija mojá, i ňísm dostójin vozzríti, i víďiti vysotú nebésnuju, ot mnóžestvá neprávd mojích, sľáčen jésm mnóhimi úzami žeľíznymi, vo jéže ne vozvestí hlavý mojejá, i ňísť mi oslablénija, zané prohňivách járosť tvojú, i lukávoje préd tobóju sotvorích, ne sotvorívyj vóli tvojejá, i ne sochranívyj poveľínij tvojích. I nýňi prikloňáju koľína sérdca, trébuja ot tebé bláhosti: sohriších, Hóspodi, sohriších, i bezzakónija mojá áz vím, no prošú moľásja: oslábi mi, Hóspodi, oslábi mi, i ne pohubí mené so bezzakóniji mojími, nižé vo vík vraždováv sobľudéši zól mojích, nižé osúdiši mjá v preispódnich zemlí, zané tý jesí, Bóže, Bóh kajúščichsja, i na mňi javíši vsju bláhosť tvojú, jáko nedostójna súšča spaséši mjá po mnózij mílosti tvojéj, i voschvaľú ťá výnu vo dnéch životá mojehó, jáko ťá pojét vsjá síla nebésnaja, i tvojá jésť sláva vo víki vikóv. Amíň.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Tropár, hlás 6: Pomíluj nás Hóspodi, pomíluj nas: vsjákaho bo otvíta nedoumíjušče, sijú tí molítvu jáko Vladýci hríšniji prinósim: pomíluj nas.
Sláva: Hóspodi pomíluj nás, na ťá bo upováchom, ne prohňívajsja na ný zílo, nižé pomjaní bezzakónij nášich, no prízri i nýňi jáko milosérd; i izbávi ný ot vráh nášich; ty bo jesí Bóh náš, i my ľúdije tvojí, vsí ďilá rukú tvojéju, i ímja tvojé prizyvájem.
I nýňi: Milosérdija dvéri otvérzi nám Blahoslovénnaja Bohoródice, naďíjuščiji sja na ťá da ne pohíbnem, no da izbávimsja tobóju ot bíd: ty bo jesí spasénije róda christijánskaho.
Hóspodi pomíluj. 40x
Sláva: I nýňi:
Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.
Ímenem Hóspodnim blahoslovi ótče.
Jerej: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Isúse Christé Bóže náš pomíluj nás.
Amíň.
Molítva svjatáho Vasilíja Velíkaho:
Jerej: Vladýko Bóže, Ótče vsederžíteľu, Hóspodi, Sýne jedinoródnyj Isúse Christé, i svjatýj Dúše: jedíno Božestvó, jedína síla, pomíluj mjá hríšnaho, i ímiže vísi sudbámi, spasí mjá nedostójnaho rába tvojehó: jáko blahoslovén jesí, vo víki vikóv. Amíň.
Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.
Psalóm 69.
Bóže v pómošč mojú voňmí, * Hóspodi, pomoščí mi potščísja. – Da postyďátsja i posrámjatsja, * íščuščiji duší mojejá. – Da vozvraťátsja vspjať i postyďátsja, * choťáščiji mi zlája. – Da vozvraťátsja ábije styďáščesja, * hlahóľuščiji mňi: bláhože bláhože. – Da vozrádujutsja i vozveseľátsja o tebí vsi íščuščiji tebé Bóže, * i da hlahóľut výnu: da vozvelíčitsja Hospoď, ľúbjaščiji spasénije tvojé. – Az že nišč jesm i ubóh, * Bóže, pomozí mi. –Pomóščnik moj i izbáviteľ moj jesí ty, Hóspodi, * ne zakosní.
Psalóm 142.
Hóspodi uslýši molítvu mojú, vnuší molénije mojé vo ístiňi tvojéj, * uslýši mja vo právďi tvojej. – I ne vnídi v súd s rabóm tvojím, * jáko ne opravdítsja pred tobóju vsjak živýj. – Jáko pohná vrah dúšu mojú, * smiríl jesť vo zémľu živót moj. – Posadíl mja jesť v témnych jako mértvyja víka, * i uný vo mňi duch moj: vo mňi smjatésja sérdce mojé. – Pomjanúch dni drévnyja: poučíchsja vo vsich ďíľich tvojích, * vo tvorénijich rukú tvojéju poučáchsja. – Vozďích k tebí rúci mojí, * dušá mojá jako zémľa bezvódnaja tebí. – Skóro uslýši mja, Hóspodi, isčezé duch moj. – Neotvratí licá tvojehó ot mené, * i upodóbľusja nischoďáščym v rov. – Slýšanu sotvorí mňi zaútra mílosť tvojú, jáko na ťa upovách. – Skaží mňi, Hóspodi puť vo oňže pojdú, * jáko k tebí vzjach dúšu mojú. – Izmí mja ot vrah mojích, Hóspodi, k tebí pribihóch, * naučí mja tvoríti vóľu tvojú, jáko ty jesí Bóh moj. – Duch tvoj blahíj nastávit mja na zémľu právu, * ímene tvojehó rádi, Hóspodi, živíši mja právdoju tvojéju. – Izvedéši ot pečáli dúšu mojú, * i mílostiju tvojéju potrebíši vrahí mojá. – I pohubíši vsja stužájuščyja duší mojéj, * jáko áz rab tvoj jésm. – Uslýši mja Hóspodi v právďi tvojéj, * i ne vnídi v sud s rabóm tvojím. – Uslýši mja Hóspodi v právďi tvojéj, * i ne vnídi v sud s rabóm tvojím. – Duch tvoj blahíj, * nastávit mja na zémľu právu.
Male slavoslóvije
Sláva vo výšnich Bóhu, i na zemlí mir, * vo čelovícich blahovolénije. Chválim ťa, blahoslovím ťa, * kláňajemtisja, slavoslóvim ťa. - Blahodarím ťa, velikíja rádi slávy tvojejá, * Hóspodi, Cárju nebésnyj. - Bóže Otče vsederžíteľu, Hóspodi, Sýne jedinoródnyj * Isúse Christé, i Svjatýj Dúše, Hóspodi Bóže. - Áhnče Bóžij, * Sýne Otč. - Vzémľaj hrich míra, * pomíluj nas.- Vzémľaj hrichí míra, * prijmí molítvy náša. - Siďáj odesnúju Otcá, * pomíluj nás. - Jáko ty jedín svjat, ty jedín Hóspoď, Isús Christós, vo slávu Bóha Otcá, amíň. - Na vsjak deň blahoslovím ťa, * i voschválim ímja tvojé vo vik, i vo vik víka. - Hóspodi, pribížišče byl jesí nam, vo rod i rod. - Az rich, Hóspodi, pomíluj mja, * i iscilí dúšu mojú, jáko sohriších tebí. - Hóspodi, k tebí pribihóch, naučí mja tvoríti vóľu tvojú, * jáko ty jesí Bóh moj. - Jáko u tebé jesť istóčnik životá, * vo svíťi tvojém úzrim svít. - Probávi mílosť tvojú * víduščym ťa. - Spodóbi, Hóspodi, v nošč sijú, * bez hrichá sochranítisja nám. - Blahoslovén jesí, Hóspodi Bóže Otéc nášich, * i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amíň. - Búdi, Hóspodi, mílosť tvojá na nás, * jákože upováchom na ťa. - Blahoslovén jesí, Hóspodi, * naučí nás opravdánijem tvojím. - Blahoslovén jesí, Vladýko, * vrazumí nás opravdánijem tvojím. Blahoslovén jesí, Svjatýj, * prosvití nás opravdániji tvojími. - Hóspodi, mílosť tvojá vo vík, * ďil rukú tvojejú ne prézri.- Tebí podobájet chvalá, * tebí podobájet pínije.- Tebí sláva podobájet, * Otcú i Sýnu i Svjatómu Dúchu - I nýňi i prísno,* i vo víki vikóv, amíň.
Kanón Presvjatýja Bohoródicy
Dostójno jésť jáko vo ístinu blažíti ťá Bohoródicu, prisnoblažénnuju i preneporóčnuju i Máter Bóha nášeho. Ćestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hlás 6. Hóspodi síl, s námi búdi, inóho bo, rázvi tebé, pomóščnika v skórbech ne ímamy: Hóspodi síl, pomíluj nás.
Chvalíte Bóha vo svjatých jehó, chvalíte jehó v utverždéniji síly jehó.
Ch*_valíte jehó na sílach jehó, chvalíte jehó po mnóžestvu velíčestvija jehó._**
Ch*_valíte jehó v hlási trúbňim, chvalíte jehó v psaltíri i húsľich._**
Ch*_valíte jehó v tympáňi i líci, chvalíte jehó v strúnach i orháňi._**
Ch*_valíte jehó v kymváľich dobrohlásnych, chvalíte jehó v kymváľich vosklicánija, vsjákoje dychánije da chvalít Hóspoda._**
Sláva: Hóspodi, ášče ne býchom svjatýja tvojá imíli molítvenniki, i blahostýňu tvojú mílujuščuju nás: káko smíli býchom, Spáse, píti ťá, jehóže slavoslóvjat neprestánno ánhely? Serdcevídče, poščadí dúšy náša.
I nýňi: Mnóhaja mnóžestva mojích, Bohoródice, prehrišénij, k tebí pribihóch, čístaja, spasénija trébuja. Posití nemoščstvújuščuju mojú dúšu, i molí sýna tvojehó i Bóha nášeho, dáti mí ostavlénije, jáže soďíjach ľútych, jedína blahoslovénnaja.
Vsesvjatája Bohoródice, vo vrémja životá mojehó ne ostávi mené, čelovíčeskomu predstáteľstvu ne vvíri mjá: no samá mjá zastupí, i pomíluj mjá.
Vsé upovánije mojé na ťá vozlaháju, Máti Bóžija, sochraní mjá pod króvom tvojím.
Hóspodi pomíluj, 40x
Molitva: Íže na vsjákoje vrémja i na vsjákij čas, na nebesí i na zemlí poklaňajemyj i slávimyj, Bóže blahíj, dolhoterpilívyj i mnohomílos-tivyj, právednyja ľubjáj, i hríšnyja mílujaj, vsjá zovýj ko spaséniju, obiščánija rádi búduščich blah: sám, Hóspodi, priimí í náša v čás séj molítvy, i isprávi živót naš, k zápovidem tvojím dúšy náša osvjatí, ťilesa očísti, pomyšlénija isprávi, rázum ucilomúdri, i istrézvi, i izbávi nás ot vsjákija skórbi, zól i boľíznej, i ohradí nas svjatými ánhely tvojími, jáko da opolčénijem ich sobľudájemi í nastavľájemi, dostíhnem v jedínstvo víry, i v rázum neprikosnovénnyja tvojejá slávy: jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv.
Amiň. Hóspodi pomiluj 3x
Sláva, i nýňi:
Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.
Ímenem Hóspodnim blahoslovi ótče.
Jerej: Bóže, uščédri my, i blahosloví ny, prosvití licé tvojé na ny, í pomíluj ny.
Amiň.
Jerej: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Poklon dozemnyj.
Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Poklon dozemnyj.
Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
12 malych poklónov, hlahóľušče na kíjždo poklón:
Bóže, mílostiv búdi mňi hríšnomu.
Bóže, očísti hrichí moja i pomíluj mjá.
Bez čislá sohriších, Hóspodi, prostí mjá.
i páki: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
Táže:
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hospodi pomíluj. 12x
Molítva molébnaja ko presvjaťij Bohoródici:
Neskvérnaja, nebláznaja, netľínnaja, prečístaja Ďívo, Bohonevísto Vladýčice, Bóha Slóva čelovíkom preslávnym tvojím roždestvóm sojedinívšaja, i odpádšeje jestestvó róda nášeho nebésnym sovokúpľšaja: Nenadéždnych jedína nadéždo, i pobiždájemych pomóščnice, hotóvoje zastuplénije k tebí pribihájuščych, i vsích christiján pribížišče: Ne hnušájsja mené hríšnaho i skvérnaho, skvérnymi pómysly, i slovesý, i ďijáňmi vsehó sebé nepotrébna sotvóršaho, i slastém i unýniju, ľínosti nrávom, rabá bývšaho. No jáko čelovikoľubívaho Bóha Máti, čelovikoľúbňi umilosérdisja o mňí hríšňim i blúdňim, i prijmí mojé ot skvérnych ustén prinosímoje tebí molénije, i tvojehó Sýna, i našého Vladýku i Hóspoda, máternym tvojím derznovénijem objémši, umolí, da otvérzet i mňí čelovikoľúbnoje milosérdije svojejá báhosti, i prezrív mojá bezčíslennaja sohrišénija, obratít mjá na pokajánije, i svojích zápovidej ďílateľa iskúsna javít mjá. Predstáni mňí prísno, jáko mílostivaja, i milosérdaja, i blahoľubívaja, v nastojáščej séj žízni téplaja predstáteľnice i pomóščnice, soprotívnych polkí othoňájušči, i ko spaséniju nastavľájušči mjá: I vo vrémja ischóda mojehó okajánnuju dúšu sobľudájušči, i témnyja óbrazy lukavých bisóv daléče ot nejá otrivájušči: V strášnyj že déň právednaho sudá víčnyja mjá izbavľájušči mukí, i neizrečénnyja slávy tvojehó Sýna i Bóha našehó nasľídnika mjá javľájušči. Júže i da ulučú, Vladýčice mojá presvjatája Bohoródice, tvojehó rádi chodátajstva i zastuplénnija, blahodátiju i čelovikoľúbijem jedinoródnaho Sýna tvojehó, Hóspoda i Bóha i Spása nášeho Isúsa Christá: Jemúže podobájet vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, so beznačáľnym jehó otcém, i presvjatým i blahím i životvorjáščim jeho Dúchom, nýňi i prísno i vo víki vikóv Amíň.
Molítva ko Hospodu nášemu Isúsu Christu.
I dážď nám Vladýko, na són hrjadúščym pokój duší, i ťíla i sochraní nás ot mráčnaho sná hrichóvnaho, i ot vsjákaho témnaho sladostrástija. Utiší stremlénija strastéj, uhasí ražžénnyja stríly lukávaho, jáže na ný lukávno dvížimyja, i vostánije plóti nášeja utolí, i vsjákoje zemnóje i véščnoje náše mudrovánije uspí. I dáruj nám Bóže, bódr úm, i cilomúdr pómysl, sérdce trezvjáščejesja, són lehók, i vsjákaho sataniná mečtánija neiskúsen. Vozstávi že nás vo vrémja molítvy, utverždénnych v zápovidech tvojích, i pámjať sudéb tvojích v sebí výnu imúščich. I vsenóščnoje slavoslóvije nám dáruj, vo jéže píti i blahoslovíti i sláviti prečestnóje i velikoľípoje imja tvojé, Otcá, i Sýna, i vsjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Preslávnaja prisnoďívo Bohoródice, prijmí molítvy náša, i donesí já Sýnu tvojemú i Bóhu nášemu, da spasét tebé rádi dúši náša.
Upovánije mojé Otéc, pribížišče mojé Sýn, i pokrovíteľ nám jésť Dúch svjatýj, Trójce svjatája, sláva tebí.
Tropár, hlás 6: Pomíluj nás Hóspodi, pomíluj nas: vsjákaho bo otvíta nedoumíjušče, sijú tí molítvu jáko Vladýci hríšniji prinósim: pomíluj nas.
Sláva: Hóspodi pomíluj nás, na ťá bo upováchom, ne prohňívajsja na ný zílo, nižé pomjaní bezzakónij nášich, no prízri i nýňi jáko milosérd; i izbávi ný ot vráh nášich; ty bo jesí Bóh náš, i my ľúdije tvojí, vsí ďilá rukú tvojéju, i ímja tvojé prizyvájem.
I nýňi: Milosérdija dvéri otvérzi nám Blahoslovénnaja Bohoródice, naďíjuščiji sja na ťá da ne pohíbnem, no da izbávimsja tobóju ot bíd: ty bo jesí spasénije róda christijánskaho.
Jeréj: Pomíluj nás Bóže po velícij mílosti tvojéj, molimtisja, uslýši i pomíluj.
Lík: Hóspodi pomíluj. 3x
Jeréj: Ješčé mólimsja o jéže sochranítisja hrádu semú i vsjákomu hrádu, vesí i straňí ot hláda, hubíteľstva, trúsa, potópa, hráda, óhňa, mečá, našéstvuja innopleménnik, i méžduosóbnyja bráni: i o jéže mílostivu býti, blahouvítlivu i blahopreminíteľnu, bláhomu i čelovikoľubívomu Bóhu nášemu, i otvratíti vés hňív svój na ný dvižáščijsja, i izbáviti nás ot naležáščaho právednaho svojehó preščénija i pomílovati nás.
Lík: Hóspodi pomíluj. 3x
Jeréj: Uslýši ný Bóže Spasíteľu náš, upovánije vsím koncém zemlí i súščym na móri daléče: i mílostive mílostiv búdi nám o hrisích nášich, i pomíluj nás. Mílostiv bo čelovikoľúbec Bóh jesí, tebí slávu vozsylájem, Otcú i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv amíň.
Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.
Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj. (3x) Blahosloví.
Jeréj: Vladýko mnohomílostive, Hóspodi Isúse Christé Bóže náš, molítvami prečístyja Vladýčicy nášeja Bohoródicy i prisnoďívy Maríji, síloju čestnáho i životvorjáščaho Krestá, zastuplénmi nebésnych Sil bezplótnych, čestnáho i slávnaho proróka, predtéči i krestíteľa Joánna, svjatých slávnych i vsechváľnych Apóstol, svjatých, i dobropobídnych Múčenik, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, i íže vo svjatých Otéc nášich i vseléňskich velíkich učítelej i svjatítelej: Vasílija Velíkaho, Hrihórija Bohoslóva i Joánna Zlatoústaho, Atanásija i Kyrílla, i íže vo svjatých otcá nášeho Nikolája Mýr Lykíjskich čudotvórca, svjatých slavjáňskich Apóstol Kyrílla i Metódija, i svjatáho svjaščenomúčenika Josafáta, svjatých i právednych Bohootéc Joakíma i Ánny i prepodobných i bohonósnych otéc nášich Antónija i Teodósija Pečérskich i svjatáho (jehóže jésť deň ilí chrám) i vsích Svjatých tvojích: blahoprijátnu sotvorí molítvu nášu, dáruj nám ostavlénije prehrišénij nášich, pokrýj nás króvom krylú tvojéju, otžení ot nás vsjákaho vráha i supostáta, umirí nášu žízň, Hóspodi, pomíluj nás i mír tvój, i spasí dúšy náša, jáko bláh i čelovikoľúbec.
Lík: Amíň.