Ornament

Jeréj: Blahoslovén Boh náš vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv.

(ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: M**olítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás.)

I mý: Amíň.

Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.

Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Amíň.

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.

Psalóm 50

Pomíluj mja, Bóže, po velícij mílosti tvojéj. – I po mnóžestvu ščedrót tvojích očísti bezzakónije mojé. – Najpáče omýj mja ot bezzakónija mojehó, i ot hrichá mojehó očísti mja. – Jáko bezzakónije mojé az znáju, i hrich moj predomnóju jesť výnu. – Tebí jedínomu sohriších i lukávoje pred tobóju sotvorích, jáko da opravdíšisja vo slovesích tvojích, i pobidíši vnehdá sudíti ti. – Se bo v bezzakónijich začát jesm, i vo hrisích rodí mja máti mojá. – Se bo ístinu vozľubíl jesí: bezvístnaja i tájnaja premúdrosti tvojejá javíl mi jesí. – Okropíši mja yssópom i očíščusja, omýješi mja, i páče sňíha obíľusja. – Slúchu mojemú dási rádosť i vesélije, vozrádujutsja kósti smirénnyja. – Otvratí licé tvojé ot hrich mojích: i vsja bezzakónija mojá očísti. – Sérdce čísto sozíždi vo mňi, Bóže, i duch prav obnoví vo utróbi mojéj. – Ne otvérži mené ot licá tvojehó, i Dúcha tvojehó svjatáho ne ottimí ot mené. – Vozdážď mi rádosť spasénija tvojehó, i Dúchom vladýčnym utverdí mja. – Naučú bezzakónnyja putém tvojím, i nečestíviji k tebí obraťátsja. – Izbávi mja ot krovéj, Bóže, Bóže, spasénija mojehó: vozrádujetsja jazýk moj právďi tvojéj. – Hóspodi ustňí mojí otvérzeši, i ustá mojá vozvisťát chválu tvojú. – Jáko ašče by voschoťíl jesí žértvy dal bych úbo, vsesožžénija ne blahovolíši. – Žértva Bóhu duch sokrušén: sérdca sokrušénna i smirénna Boh ne uničižít. – Ublaží, Hóspodi, blahovolénijem tvojím Sijóna, i da soziždutsja sťíny Jerusalímskija. – Tohdá blahovolíši žértvu právdy, voznošénije i vsesožžehajémaja, tohdá vozložát na oltár tvoj telcý.

Psalóm 69:

Bóže v pómošč mojú voňmí, Hóspodi, pomoščí mi potščísja. – Da postyďátsja i posrámjatsja, íščuščiji duší mojejá. – Da vozvraťátsja vspjať i postyďátsja, choťáščiji mi zlája. – Da vozvraťátsja ábije styďáščesja, hlahóľuščiji mňi: bláhože bláhože. – Da vozrádujutsja i vozveseľátsja o tebí vsi íščuščiji tebé Bóže, i da hlahóľut výnu: da vozvelíčitsja Hospoď, ľúbjaščiji spasénije tvojé. – Az že nišč jesm i ubóh, Bóže, pomozí mi. –Pomóščnik moj i izbáviteľ moj jesí ty, Hóspodi, * ne zakosní.

Psalóm 142:

Hóspodi uslýši molítvu mojú, vnuší molénije mojé vo ístiňi tvojéj, uslýši mja vo právďi tvojej. – I ne vnídi v súd s rabóm tvojím, jáko ne opravdítsja pred tobóju vsjak živýj. – Jáko pohná vrah dúšu mojú, smiríl jesť vo zémľu živót moj. – Posadíl mja jesť v témnych jako mértvyja víka, i uný vo mňi duch moj: vo mňi smjatésja sérdce mojé. – Pomjanúch dni drévnyja: poučíchsja vo vsich ďíľich tvojích, vo tvorénijich rukú tvojéju poučáchsja. – Vozďích k tebí rúci mojí, dušá mojá jako zémľa bezvódnaja tebí. – Skóro uslýši mja, Hóspodi, isčezé duch moj. – Neotvratí licá tvojehó ot mené, i upodóbľusja nischoďáščym v rov. – Slýšanu sotvorí mňi zaútra mílosť tvojú, jáko na ťa upovách. – Skaží mňi, Hóspodi puť vo oňže pojdú, jáko k tebí vzjach dúšu mojú. – Izmí mja ot vrah mojích, Hóspodi, k tebí pribihóch, naučí mja tvoríti vóľu tvojú, jáko ty jesí Bóh moj. – Duch tvoj blahíj nastávit mja na zémľu právu, ímene tvojehó rádi, Hóspodi, živíši mja právdoju tvojéju. – Izvedéši ot pečáli dúšu mojú, i mílostiju tvojéju potrebíši vrahí mojá. – I pohubíši vsja stužájuščyja duší mojéj, jáko áz rab tvoj jésm. – Uslýši mja Hóspodi v právďi tvojéj, i ne vnídi v sud s rabóm tvojím. – Uslýši mja Hóspodi v právďi tvojéj, i ne vnídi v sud s rabóm tvojím. – Duch tvoj blahíj,* nastávit mja na zémľu právu.

Male slavoslóvije

Sláva vo výšnich Bóhu, i na zemlí mir, vo čelovícich blahovolénije. Chválim ťa, blahoslovím ťa, kláňajemtisja, slavoslóvim ťa. - Blahodarím ťa, velikíja rádi slávy tvojejá, Hóspodi, Cárju nebésnyj. - Bóže Otče vsederžíteľu, Hóspodi, Sýne jedinoródnyj Isúse Christé, i Svjatýj Dúše, Hóspodi Bóže. - Áhnče Bóžij, Sýne Otč. - Vzémľaj hrich míra, pomíluj nas.- Vzémľaj hrichí míra, prijmí molítvy náša. - Siďáj odesnúju Otcá, pomíluj nás. - Jáko ty jedín svjat, ty jedín Hóspoď, Isús Christós, vo slávu Bóha Otcá, amíň. - Na vsjak deň blahoslovím ťa, i voschválim ímja tvojé vo vik, i vo vik víka. - Hóspodi, pribížišče byl jesí nam, vo rod i rod. - Az rich, Hóspodi, pomíluj mja, i iscilí dúšu mojú, jáko sohriších tebí. - Hóspodi, k tebí pribihóch, naučí mja tvoríti vóľu tvojú, jáko ty jesí Bóh moj. - Jáko u tebé jesť istóčnik životá, vo svíťi tvojém úzrim svít. - Probávi mílosť tvojú víduščym ťa. - Spodóbi, Hóspodi, v nošč sijú, bez hrichá sochranítisja nám. - Blahoslovén jesí, Hóspodi Bóže Otéc nášich, i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amíň. - Búdi, Hóspodi, mílosť tvojá na nás, jákože upováchom na ťa. - Blahoslovén jesí, Hóspodi, naučí nás opravdánijem tvojím. - Blahoslovén jesí, Vladýko, vrazumí nás opravdánijem tvojím. Blahoslovén jesí, Svjatýj, prosvití nás opravdániji tvojími. - Hóspodi, mílosť tvojá vo vík, ďil rukú tvojejú ne prézri.- Tebí podobájet chvalá, tebí podobájet pínije.- Tebí sláva podobájet, Otcú i Sýnu i Svjatómu Dúchu - I nýňi i prísno,* i vo víki vikóv, amíň

Víruju vo jedínaho Bóha Otcá, vsederžíteľa, tvorcá néba i zemlí, vídimych že vsich i nevídimych. – I v jedínaho Hóspoda Isúsa Christá Sýna Bóžija * jedinoródnaho, iže ot Otcá roždénnaho préžde vsich vik. – Svíta ot svíta, Boha ístinna ot Boha ístinna, * roždénna, nesotvorénna, jedinosúščna Otcú, ímže vsja býša. – Nas ďíľa čelovik, i nášeho rádi spasénija sšédšaho s nebés, * i voplotívšahosja ot Dúcha svjáta, i Maríji Ďívy, i vočelovíčšasja. – Raspjátaho že za ny pri Pontíjsťim Piláťi, i stradávša i pohrebénna, * – i voskrésšaho v tréťij deň po pisánijem. – I vozšédšaho na nebesá, i siďáščaho odesnúju Otcá, * i páki hrjadúščaho so slávoju sudíti živým i mértvym, jehóže cárstviju ne búdet koncá. – I v Dúcha Svjatáho, Hóspoda životvorjáščaho, * iže ot Otcá [i Sýna] ischoďáščaho – Iže so Otcém i Sýnom spoklaňájema i soslávima, * hlahólavšaho Proróki. – Vo jedínu, svjatúju, sobórnuju i apostolskuju Cérkov. – Ispovíduju jedíno kreščénije * vo ostavlénije hrichóv. – Čáju voskresénija mértvych. * I žízňi búduščaho víka. Amíň.

kanón presvjaťíj Bohoródici. Hlás 1.

[Písň 1]

irmós: Hórkija rabóty izbávľsja Izráiľ, neprochodímoje prójde jáko súšu, vrahá zrjá potopľájema, písň jáko blahoďíteľu pojét Bóhu, čudoďíjuščemu mýšceju vysókoju, jáko proslávisja.

Vo otčájaniji oderžím jésm, mnóžestvo pomyšľáju prehrišénij mojích, i sudijí otvít, Vladýčice Bohoródice: no tý mi búdi božéstvennaja chodátaica, premiňájušči jehó milosérdijem tvojím.

Christijánskoje pribížišče, pádajuščich ispravlénije, prečístaja, sohrišájuščich očiščénije, izbávi mjá prí strášnyja, i ohňá nehasímaho, žízň víčnuju podajúšči mí.

Sláva: Tebé Ďívo jedínu vsí vírniji sťažáchom zastúpnicu tvérdu, tý bo Bóha rodilá jesí. Ťímže chvalámi vsí čístaja ťá ublažájem, ródi vsí zemníji po hlahólu tvojemú.

I nýňi: Na kresťí víďivši čístaja ziždíteľa i Sýna tvojehó vseneporóčnaja, úžasa ispólnšisja hlahólaše: čtó sijé čádo jáko zločestíviji vozdáša tí zlája voz blahája, jáže javíl jesí ím?

[Písň 3]

irmós: Préžde vík ot Otcá roždénnomu netľínno Sýnu, i v posľídňaja ot Ďívy voploščénnomu bezsímenno Christú Bóhu vozopijím: voznesýj róh náš, svját jesí Hóspodi.

Vsí prorócy ťá Máter Bóžiju propovídachu óbrazy preslávnymi: mý sbytijé jásno víďašče vírujem, i prósim ulučíti tobóju božéstvennyja tíchosti.

Vladýčice míra, spasénije vírnych i zastuplénije, jáže iz hlubiný sérdca vozdychánija mojá, vospuščájema čístaja, i sléz tóki prijémši, svjázannaho prehrišéniji mnóhimi izbávi i spasí mja.

Sláva: Imúšči jáko Máti derznovénije čístaja, ko Christú Bóhu, ot ahárjanskich čád izbávitisja nám molí prísno, i ot vsjákaho vréda, i blahodárno sláviti jehó, preneporóčnaja, utverdí.

I nýňi: Na kresťí vozneséna Sýna svojehó zrjášči prečístaja, vosklicáše, i v boľízni sérdca vozhlašáše vopijúšči. Sýne, čtó ti soďíjaša nasýščšijisja tvojích daróv zločestíviji i bezzakónniji?

[Písň 4]

irmós: Žézl iz kórene jesséova, i cvít ot nehó Christé ot Ďívy prozjábl jesí, iz horý chváľnyj, priosinénnyja čášči, prišél jesí voplóščsja ot neiskusomúžnyja neveščéstvennyj i Bóže, sláva síľi tvojéj Hóspodi.

Nizloží surovstvó lukávych vráh, i kovárstva jáže prinosímaja na mjá: i oblecý mja tvojéju krípostiju, vseneporóčnaja, nevredíma prísno sobľudájušči, cíla i nepokolebíma, svítlo ťá vospivájuščaho.

Pobeždén zakónom plóti, bezmístnaja ďílaju bezzakónija vsestrástnyj, i vsjáčeski ne smíju vozvestí óko mojé Vladýčice čístaja, k tebí: no tý zakónom milosérdija tvojehó spasí mja okajánnaho, spasí mja.

Sláva: Jedínu ťá vírniji s Bohom, upovánije nepostýdno i zastuplénije ímamy Vladýčice: tvojími molítvami izbávi nás ot vsjákich vráh: vídimych i nevídimych, vréda i iskušénij, da ťá neprestánno slávim.

I nýňi: Bez símene jehóže rodilá jesí Sýna, zrjášči vseneporóčnaja na kresťí prihvoždéna, vosklicáše máterski, i rydájušči hlahólaše: čtó jéže na tebí Sýne mój, vížu nóvoje i preslávnoje, i nedovídomoje čúdo?

[Písň 5]

irmós: Bóh sýj míra, otéc ščedrót, velíkaho sovíta tvojehó ánhela, mír podavájušča poslál jesí nám. Ťím Bohorazúmija k svítu nastávľšesja, ot nóšči útreňujušče slavoslóvim ťá čelovikoľúbče.

Molítvu neusýpnu imúšči, i téploje zastuplénije o rabích tvojích, vo vsjákich napástvujemych žitijá bidách predvarívši Ďívo, ischití, i spasí, da ne pečáliju požérty búdem i istľíjem.

Maríje Bóžije žilíšče, mené žilíšče bývša lukávych duchóv ďíly skvérnymi, i sích ispolňájuščaho vóľu bezúmno, pokajánijem javí Bóhu žilíšče.

Sláva: Boľáščyja ný ľúťi dušéju vkúpi i ťílom, strasťmí hrichóvnymi, iscilí jáko milosérdaja i Bóha Máti: tý bo velíkaho voístinnu dušám že i ťílom vračá rodilá jesí Christá, neoskúdnyj istóčnik žízni.

I nýňi: Na drévi krestňim zrjášči Sýna, razlivášesja utróboju, i so slezámi vzyváše preneporóčnaja: užasájusja tvojehó dolhoterpínija Sýne mój, nóvoje víďašči čúdo: káko bezhríšen sýj neprávednuju terpíši smérť?

[Písň 6]

irmós: Iz utróby Jónu mladédnca izblevá morskíj zvír, jaková priját: v Ďívu že vsélšejesja slóvo, i plóť prijémšeje prójde sochránšeje netľínnu: jehóže bo ne postradá istľínija, róždšuju sochraní nevreždénnu.

Míra mýslennaho prijátelišče bylá jesí, vsjú zémľu oblahouchávšaho Božestvá blahími voňámi, presvjatája Bohonevísto. Ťímže blahouchánijem molítvy tvojejá vsjákoje zlosmrádije potrebí ot duší mojích prehrišénij.

Óhň slastéj ziló opaľájet mjá, i oskorbľájet smirénnoje mojé sérdce, i k bezmístnomu ďílaniju sovokupľájet mjá bezzakónno. Potščísja séj uhasíti, jáže óhň božéstvennyj róždšaja, spasénije mojé Bohonevístnaja.

Sláva: Izbávi nás Ďívo vsepítaja, ot napástej vráh vídimych i nevídimych, i sobľudí Máti Bóžija pravoslávnoju víroju voístinnu Bohoródicu ťá ispovídajuščich: ímaši bo prísno móšč, jáko róždši sozdávšaho vsjáčeskaja.

I nýňi: Pri kresťí stojášči, i víďašči svojehó Sýna, plótiju vísima preneporóčnaja, raspaláše pečáliju utróbu svojú, i slezámi oblivájušči vzyváše: čádo, voístinnu neizhlahólanno na vsjá čelovíki tvojé blahoutróbije.

Táže, Hóspodi pomíluj, tríždy. Sláva, i nýňi:

Sidálen, hlás 1. Podóben: Hrób tvój: Neskvérnaja áhnica, áhnca i pástyrja vísjašča mértva na drévi zrjášči, rydájušči viščáše, Máterski vosklicájušči: káko preterpľú tvojé, jéže páče slóva Sýne mój, snítije i vóľnyja strásti, Bóže prebláhíj?

[Písň 7]

irmós: Ótrocy blahočéstiju sovospitáni, zločestívaho veľínija nebréhše, óhnennaho preščénija ne ubojášasja, no posreďí plámene stojášče pojáchu: otcév Bóže blahoslovén jesí.

Ne terpľú bisóvskaho prilóha i molvý, pomračájet bo mí úm plámeň slastéj plotskích: no ne prézri mené, svjatája Bohoródice, upovánije mojé na ťá vozložívšaho.

Beznevístnaja Ďívo, vsesvjatája Bohonevísto Vladýčice, prehrišénij mojích plenícy razriší molítvami tvojími, i sojúz ľubvé Christóvy prisovokupí, dobroďíteľnyja plodý prinestí mi.

Sláva: Jáže vsím súščym v míri, zastúpnica jesí i sťiná christijánom, i pribížišče nepostýdno čístaja Maríje ťímže víroju ťá čtúšče vopijém Christú: otéc nášich Bóže blahoslovén jesí.

I nýňi: Presvjatája Ďíva zrjášči Sýna svojehó vísima na kresťí, užásno divľášesja, i hlahólaše: káko preterpľú umerščvléna víďašči ťá načáľnika žízni, i žiznodávca.

[Písň 8]

irmós: Čúda prejestéstvennaho pokazá óbraz, ohnerósnaja péšč drévle: óhň bo ne opalí júnyja ďíti, Christóvo javľája bezsímennoje ot Ďívy božéstvennoje roždestvó. Ťím vospivájušče vospojím: da blahoslovít tvár vsjá Hóspoda, i prevoznósit vo vsjá víki.

Vladýčice míra Bohoródice, vo hlubiňí zól pohíbeli mené pohružénnaho zloúmňi slasťmí plotskími, i pristrástijem veščmí žitijá, vozvedí jedína milosérdijem tvojím. Ne ímam bo nadéždy spasénija otňúd: vés bo jésm, čístaja, vo otčájaniji.

Tý jesí spasénije vsích čelovíkov, jáže Bóha róždši neizrečénnym óbrazom: tý vírnych spasíteľnica Bohoródice, i sľipých nastávnica, i pádajuščich ispravlénije. Ťímže ťá voschvaľájušče Christú zovém: blahoslovíte vsjá ďilá Hóspoda, pójte i prevoznosíte jehó vo víki.

Sláva: Sťínu pretvérdu ťá sťažávše, spasénija nášeho nadéždu na ťá vozložíchom, Bohomáti. No tý búdi rabóm tvojím pristánišče, i sťiná neoboríma, i ko jéže vopíti neprestánno naprávi: da blahoslovít tvár vsjákaja Hóspoda, i prevoznósit jehó vo víki.

I nýňi: Utróboju máterski rasterzájema, i slezámi mnóhimi ispolňájema, jáže čísto róždšaja ťá zrjášči na kresťí, stenáňmi neuťíšnymi vzyváše: boľízni izbíhši v roždeství tvojém Sýne mój, boľízniju nýňi oderžíma jésm, víďašči zrák tvój bezčésten.

[Písň 9]

irmós: Neizhlahólannoje Ďívy tájinstvo: Nébo bo sijá, i prestól cheruvímskij, i svetonósnyj čertóh pokazásja, Christá Bóha vsederžíteľa, sijú blahočéstno jáko Bohoródicu veličájem.

Okaľách bezčéstija strasťmí dúšu mojú okajánnyj, vsjú že dušetľínnymi strasťmí oskverních plóť: no jáko čístaja že i neskvérnaja, tý mja očísti mnóžestvom mílosti tvojejá.

Ne sťažách rázvi tebé čístaja pribížišča, ne znáju Vladýčice, íny na zemlí zastúpnicy tvérdyja i pokróva: ťímže k tebí tépľi pritekóch, prosjá tobóju prijáti sohrišénij izbavlénije.

Sláva: Vsepítaja, tvojá rabý nýňi mílostivno zríši svýše, víroju blahočéstnoju sobľudájušči, i tvojími molítvami vsjáčeskich izbavľájušči nás obstojánij, ístinnuju ťá čtúščich Bohoródicu čístuju.

I nýňi: Jáže bezsímennoje roždénije poznávšaja, ťá čelovikoľúbče na drévi krestňim povíšena jáko víďi, vopijáše: Sýne i Bóže mój vsesíľne, čelovíki spastí choťáj, káko prijál jesí nýňi raspjátije?

Dostójno jésť jáko vo ístinu blažíti ťá Bohoródicu, prisnoblažénnuju i preneporóčnuju i Máter Bóha nášeho. Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Kondák, hlás 2: V molítvach neusypájuščuju Bohoródicu i v predstáteľstvach neprelóžnoje upovánije, hrób i umerščvlénije ne uderžásta: jákože bo životá Máter, k životú prestávi, vo utróbu vselívyjsja prisnoďívstvennuju.

Hóspodi pomíliuj 40x

Molitva: Íže na vsjákoje vrémja i na vsjákij čas, na nebesí i na zemlí poklaňajemyj i slávimyj, Bóže blahíj, dolhoterpilívyj i mnohomílos-tivyj, právednyja ľubjáj, i hríšnyja mílujaj, vsjá zovýj ko spaséniju, obiščánija rádi búduščich blah: sám, Hóspodi, priimí í náša v čás séj molítvy, i isprávi živót naš, k zápovidem tvojím dúšy náša osvjatí, ťilesa očísti, pomyšlénija isprávi, rázum ucilomúdri, i istrézvi, i izbávi nás ot vsjákija skórbi, zól i boľíznej, i ohradí nas svjatými ánhely tvojími, jáko da opolčénijem ich sobľudájemi í nastavľájemi, dostíhnem v jedínstvo víry, i v rázum neprikosnovénnyja tvojejá slávy: jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň.

Hóspodi pomiluj 3x.

Sláva: I nýňi:

Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.

Ímenem Hóspodnim blahoslovi ótče.

Svj. Bóže, uščédri my, i blahosloví ny, prosvití licé tvojé na ny, í pomíluj ny.

Ľ.: Amiň.

Molítva: Neskvérnaja, nebláznaja, netľínnaja, prečístaja Ďívo, Bohonevísto Vladýčice, Bóha Slóva čelovíkom preslávnym tvojím roždestvóm sojedinívšaja, i odpádšeje jestestvó róda nášeho nebésnym sovokúpľšaja: Nenadéždnych jedína nadéždo, i pobiždájemych pomóščnice, hotóvoje zastuplénije k tebí pribihájuščych, i vsích christiján pribížišče: Ne hnušájsja mené hríšnaho i skvérnaho, skvérnymi pómysly, i slovesý, i ďijáňmi vsehó sebé nepotrébna sotvóršaho, i slastém i unýniju, ľínosti nrávom, rabá bývšaho. No jáko čelovikoľubívaho Bóha Máti, čelovikoľúbňi umilosérdisja o mňí hríšňim i blúdňim, i prijmí mojé ot skvérnych ustén prinosímoje tebí molénije, i tvojehó Sýna, i našého Vladýku i Hóspoda, máternym tvojím derznovénijem objémši, umolí, da otvérzet i mňí čelovikoľúbnoje milosérdije svojejá báhosti, i prezrív mojá bezčíslennaja sohrišénija, obratít mjá na pokajánije, i svojích zápovidej ďílateľa iskúsna javít mjá. Predstáni mňí prísno, jáko mílostivaja, i milosérdaja, i blahoľubívaja, v nastojáščej séj žízni téplaja predstáteľnice i pomóščnice, soprotívnych polkí othoňájušči, i ko spaséniju nastavľájušči mjá: I vo vrémja ischóda mojehó okajánnuju dúšu sobľudájušči, i témnyja óbrazy lukavých bisóv daléče ot nejá otrivájušči: V strášnyj že déň právednaho sudá víčnyja mjá izbavľájušči mukí, i neizrečénnyja slávy tvojehó Sýna i Bóha našehó nasľídnika mjá javľájušči. Júže i da ulučú, Vladýčice mojá presvjatája Bohoródice, tvojehó rádi chodátajstva i zastuplénnija, blahodátiju i čelovikoľúbijem jedinoródnaho Sýna tvojehó, Hóspoda i Bóha i Spása nášeho Isúsa Christá: Jemúže podobájet vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, so beznačáľnym jehó otcém, i presvjatým i blahím i životvorjáščim jeho Dúchom, nýňi i prísno i vo víki vikóv Amíň.

Táže: I dážď nám Vladýko, na són hrjadúščym pokój duší, i ťíla i sochraní nás ot mráčnaho sná hrichóvnaho, i ot vsjákaho témnaho sladostrástija. Utiší stremlénija strastéj, uhasí ražžénnyja stríly lukávaho, jáže na ný lukávno dvížimyja, i vostánije plóti nášeja utolí, i vsjákoje zemnóje i véščnoje náše mudrovánije uspí. I dáruj nám Bóže, bódr úm, i cilomúdr pómysl, sérdce trezvjáščejesja, són lehók, i vsjákaho sataniná mečtánija neiskúsen. Vozstávi že nás vo vrémja molítvy, utverždénnych v zápovidech tvojích, i pámjať sudéb tvojích v sebí výnu imúščich. I vsenóščnoje slavoslóvije nám dáruj, vo jéže píti i blahoslovíti i sláviti prečestnóje i velikoľípoje imja tvojé, Otcá, i Sýna, i vsjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Preslávnaja prisnoďívo Bohoródice, prijmí molítvy náša, i donesí já Sýnu tvojemú i Bóhu nášemu, da spasét tebé rádi dúši náša.

Upovánije mojé Otéc, pribížišče mojé Sýn, i pokrovíteľ nám jésť Dúch svjatýj, Trójce svjatája, sláva tebí.

Tropár, hlás 6: Pomíluj nás Hóspodi, pomíluj nas: vsjákaho bo otvíta nedoumíjušče, sijú tí molítvu jáko Vladýci hríšniji prinósim: pomíluj nas.

Slava: Hóspodi pomíluj nás, na ťá bo upováchom, ne prohňívajsja na ný zílo, nižé pomjaní bezzakónij nášich, no prízri i nýňi jáko milosérd; i izbávi ný ot vráh nášich; ty bo jesí Bóh náš, i my ľúdije tvojí, vsí ďilá rukú tvojéju, i ímja tvojé prizyvájem.

I nyňi: Milosérdija dvéri otvérzi nám Blahoslovénnaja Bohoródice, naďíjuščiji sja na ťá da ne pohíbnem, no da izbávimsja tobóju ot bíd: ty bo jesí spasénije róda christijánskaho.

Jeréj: Pomíluj nás Bóže po velícij mílosti tvojéj, molimtisja, uslýši i pomíluj.

Ľ.: Hóspodi pomíluj 3x

Jeréj: Ješčé mólimsja o jéže sochranítisja hrádu semú i vsjákomu hrádu, vesí i straňí ot hláda, hubíteľstva, trúsa, potópa, hráda, óhňa, mečá, našéstvuja innopleménnik, i Méžduosóbnyja bráni: i o jéže mílostivu býti, blahouvítlivu i blahopreminíteľnu, bláhomu i čelovikoľubívomu Bóhu nášemu, i otvratíti vés hňív svój na ný dvižáščijsja, i izbáviti nás ot naležáščaho právednaho svojehó preščénija i pomílovati nás.

Hóspodi pomíluj 3x

Jeréj: Uslýši ný Bóže Spasíteľu náš, upovánije vsím koncém zemlí i súščym na móri daléče: i mílostive mílostiv búdi nám o hrisích nášich, i pomíluj nás. Mílostiv bo čelovikoľúbec Bóh jesí, tebí slávu vozsylájem, Otcú i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv amíň.

Jeréj: Sláva tebí, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.

Sláva i nýňi: Hóspodi pomíluj 3x blahosloví:

Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojeá Mátere, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, i vcsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Amíň

Ornament