Ornament Ornament Jeréj: Blahoslovén Bóh náš, vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv. (ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás.) I mý: Amíň.

Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.

Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv. Amíň.

Troparí, hlás 6.: Pomíluj nás, Hóspodi, pomíluj nás: vsjákaho bo otvíta nedoumíjušče, sijú Tí molítvu, jáko Vladýci, hríšniji prinósim: pomíluj nás.

Sláva: Hóspodi, pomíluj nás, na Ťá bo upováchom, ne prohňívajsja na ný ziló, nižé pomjaní bezzakónij nášich, no prízri i nýňi jáko blahoutróben, i izbávi ný ot vrah nášich: Tý bo jesí Bóh náš, i mý ľúdije Tvojí, vsí ďilá rukú Tvojéju, i ímja Tvojé prizyvájem.

I nýňi: Milosérdija dvéri otvérzi nám, blahoslovénnaja Bohoródice, naďíjuščijisja na Ťá da ne pohíbnem, no da izbávimsja Tobóju ot bíd: Tý bo jesí spasénije róda christiánskaho.

Hóspodi, pomíluj. (12x)

Molítva 1., svjatáho Makária Velíkaho, k Bóhu Otcú

(PO, PJÁ, SUB, NE) Bóže víčnyj, i Carjú vsjákaho sozdánija, spodóbivyj mjá dáže v čás séj dospíti, prostí mi hrichí, jáže sotvorích v séj déň ďílom, slóvom i pomyšlénijem, i očísti, Hóspodi, smirénnuju mojú dúšu ot vsjákija skvérny plóti i dúcha, i dážď mí, Hóspodi, v noščí séj són prejti v míri: da vostáv ot smirénnaho mí lóža, blahouhoždu presvjatómu ímeni Tvojemú vo vsja dni životá mojehó, i poperú borjúščyja mjá vrahí plotskija i bezplótnyja: i izbávi mjá, Hóspodi, ot pomyšlénij sújetnych, oskverňájuščich mjá, i póchotej lukávych. Jáko Tvojé jésť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá, i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň.

Molítva 2., ko Hóspodu nášemu Iisúsu Christú, svjatáho Antiócha

(v serédu) Vsederžíteľu, Slóvo Ótčeje, Sám soveršén sýj, Iisúse Christé, mnóhaho rádi milosérdija Tvojehó, nikohdáže otlučájsja mené rabá Tvojehó, no vsehdá vo mňí počiváj. Iisúse, dóbryj pástyrju Tvojích ovéc, ne predážď mené kramoľí zmijíňi, i želániju sataninú ne ostávi mené, jáko símja tlí vo mňí jésť. Tý úbo, Hóspodi Bóže poklaňájemyj, Carjú Svjatýj, Iisúse Christé, spjášča mjá sochraní nemercájuščim svítom, Dúchom Tvojím Svjatým, ímže osvjatíl jesí Tvoja učenikí. Dážď, Hóspodi, i mňí nedostójnomu rabú Tvojemú spasénije Tvojé na lóži mojém: prosvití úm mój svítom rázuma svjatáho jevánhelija Tvojehó, dúšu ľubóviju krestá Tvojehó, sérdce čistotóju slovesé Tvojehó, ťílo mojé Tvojéju strástiju bezstrástnoju: mýsľ mojú Tvojím smirénijem sochraní, i vozdvíhni mjá vo vrémja podóbno na Tvojé slavoslóvije. Jáko preproslávlen jesí so beznačáľnym Tvojím Otcém, i s Presvjatým Dúchom vo víki. Amíň.

Molítva 3., ko Presvjatómu Dúchu

(PO, ČET) Hóspodi, Carjú Nebésnyj, Uťíšiteľu, Dúše ístiny, umilosérdisja, i pomíluj mjá hríšnaho rabá Tvojehó, i otpustí mi nedostójnomu, i prostí vsja, jelika Tí sohriších dnés jáko čelovík, páče že i ne jáko čelovík, no i horíje skotá: vóľnyja moja hrichí i nevóľnyja, vídomyja i nevídomyja, jáže ot júnosti i ot naúki zlý, i jáže súť ot náhľstva i unýnija. Ášče ímenem Tvojím kľáchsja, ilí pochúlich je v pomyšléniji mojém: ilí kohó ukorích, ilí oklevetách kohó hňívom mojím, ilí opečálich, ilí o čém prohňívachsja: ilí solhách, ilí bezhódno spách: ilí níšč prijíde ko mňí, i prezrích jehó: ilí bráta mojehó opečálich, ilí svádich, ilí kohó osudích: ilí razveličáchsja, ilí razhorďíchsja, ilí razhňívachsja: ilí stojášču mí na molítvi, úm mój o lukávstviji míra sehó podvížesja: ilí razvraščénije pomýslich, ilí objadóchsja, ilí opíchsja, ilí bez umá smijáchsja: ilí lukávoje pomýslich, ilí dobrótu čuždúju víďiv, i tóju ujázvlen bých sérdcem: ilí nepodóbnaja hlahólach, ilí hrichú bráta mojehó posmijáchsja, moja že súť bezčíslennaja sohrišénija: ilí o molítvi neradích, ilí íno čtó soďíjach lukávoje, ne pómňu: ta bo vsja i bóľša sích soďíjach. Pomíluj mjá Tvórče mój Vladýko, unýlaho i nedostójnaho rabá Tvojehó, i ostávi mí, i otpustí, i prostí mja, jáko Bláh i Čelovikoľúbec: da s mírom ľáhu, usnú i počíju, blúdnyj, hríšnyj i okajánnyj áz, i pokloňúsja, i vospojú, i proslávľu prečestnóje ímja Tvojé, so Otcém i Jedinoródnym Jehó Sýnom, nýňi i prísno, i vo víki. Amíň.

Molítva 4., svjatáho Makária Velíkaho

(v pjátnicu) Čtó Ti prinesú, ilí čtó Ti vozdám, velikodarovítyj Bezsmértnyj Carjú, ščédre i čelovikoľúbče Hóspodi, jáko ľiňáščasja mené na Tvojé uhoždénije, i ničtóže bláho sotvórša, privél jesí na konéc mimošédšaho dné sehó, obraščénije i spasénije duší mojéj strója; Mílostiv mí búdi hríšnomui obnažénnomu vsjákaho ďíla bláha, vozstávi pádšuju mojú dúšu, oskvernívšujusja v bezmírnych sohrišénijich, i otimí ot mené vés pómsl lukávyj vídimaho sehó žitijá. Prostí moja sohrišénija, jedíne Bezhríšne, jéže Tí sohriších v síj déň, víďinijem i nevíďinijem, slóvom, i ďílom, i pomyšlénijem, i vsími mojími čúvstvy. Tý sám, pokryvája, sochraní mja ot vsjákaho soprotívnaho obstojánija, Božéstvennoju Tvojéju vlástiju, i neizrečénnym čelovikoľúbijem, i síloju. Očísti, Bóže, očísti mnóžestvo hrichóv mojích. Blahovolí, Hóspodi, izbáviti mjá ot síti lukávaho, i spasí strástnuju mojú dúšu, i osiní mja svítom licá Tvojehó, jehdá prijídeši vo slávi, i neosuždénna nýňi snóm usnúti sotvorí, i bez mečtánija: i nesmuščén pómysl rabá Tvojehó sobľudí, i vsjú sataninú ďíteľ otžení ot mené, i prosvití mi razumnyja óči serdéčnyja, da ne usnú v smérť. I poslí mi ánhela mírna, chraníteľa i nastávnika duší i ťílu mojemú, da izbávit mjá ot vrah mojích: da vostáv so odrá mojehó, prinesú Ti blahodárstvennyja moľby. Jéj, Hóspodi, uslýši mjá hríšnaho i ubóhaho rabá Tvojehó, izvolénijem i sóvistiju: dáruj mí vostávšu slovesém Tvojim poučítisja, i unýnije bisóvskoje daléče ot mené othnáno býti sotvorí Tvojími ánhely: da blahoslovľú ímja Tvojé svjatóje, i proslávľu i slávľu Prečístuju Bohoródicu Maríju, júže dál jesí nám hríšnym zastuplénije, i prijimí sijú moľáščujusja za ný: vím bo, jáko podražájet Tvojé čelovikoľúbije, i moľáščisja ne prestájet. Tojá zastuplénijem, i Čestnáho Krestá známenijem, i vsích svjatých Tvojích rádi, ubóhuju dúšu mojú sobľudí, Iisúse Christé Bóže náš, jáko Svját jesí i preproslávlen vo víki. Amíň.

Molítva 5.

(vo vivtórok i subbótu) Hóspodi Bóže náš, jéže sohriších vo dní sém, slóvom, ďílom i pomyšlénijem, jáko Blah i Čelovikoľúbec prostí mi, míren són i bezmjatéžen dáruj mí: ánhela Tvojehó chraníteľa poslí, pokryvájušča i sobľudájušča mjá ot vsjákaho zlá: jáko Tý jesí chraníteľ dušám i ťilesém nášym, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň.

Molítva 6.

(v serédu i neďíľu) Hóspodi Bóže náš, v Nehóže vírovachom, i Jehóže ímja páče vsjákaho ímene prizyvájem, dážď nám, ko snú otchoďáščym, oslábu duší i ťílu, i sobľudí nás ot vsjákaho mečtánija, i témnyja slásti kromí: ustávi stremlénije strastéj, uhasí razžžénija vostánija ťilésnaho. Dážď nám cilomúdrenňi požíti ďíly i slovesý: da dobroďíteľnoje žíteľstvo vosprijémľušče, obitovánnych ne otpadém blahích Tvojích, jáko blahoslovén jesí vo víki. Amíň.

Molítva 7., k presvjaťíj Bohoródici, Petrá ínoka studítskaho

(vo vivtórok i subbótu) K tebí prečísťij bóžiej Máteri áz okajánnyj pripádaja moľúsja: Vísi, caríce, jáko bezprestánno sohrišáju, i prohňivľáju Sýna tvojehó i Bóha mojehó, i mnóhaždy ášče kájusja trepéšča, ne užé li Hospóď porazít mjá, i po časí páki tájažde tvorjú. Vídušče sijá, Vladýčice mojá, hospožé Bohoródice, moľú, da pomíluješi, da ukripíši, i blahája tvoríti da podási mňí: vísi bo, Vladýčice mojá, Bohoródice, jáko otňúd ímam v nenávisti zlája mojá ďilá, i vséju mýsliju ľubľú zakón Bóha mojehó: no ne vím, hospožé prečístaja, otkúdu, jáže nenaviždú, ta i ľubľú, a blahája prestupáju. Ne popuščáj, prečístaja, vóli mojéj soveršátisja, ne uhódna bo jésť: no da búdet vóľa Sýna tvojehó i Bóha mojehó, da mjá spasét i vrazumít, i podásť blahodáť svjatáho Dúcha, da bých áz otséľi prestál skvernoďíjstva, i próčeje požíl bých v poveľínijich Sýna tvojehó: jemúže podobájet vsjákaja sláva, čésť i deržáva, so beznačáľnym jehó Otcém i presvjatým i blahím i životvorjáščim jehó Dúchom, nýňi i prísno i vo víki vikóv, amíň.

Molítva 8., k presvjaťíj Bohoródici

(v serédu i neďíľu) Blaháho Carjá blahája Máti, prečístaja i blahoslovénnaja Bohoródice Maríje, mílosť Sýna Tvojehó i Bóha nášeho izléj na strástnuju mojú dúšu, i Tvojími molítvami nastávi mjá na ďijanija blahája: da próčeje vrémja životá mojehó bez poróka prejdú, i Tobóju ráj da obrjášču, Bohoródice Ďívo, jedína čístaja i blahoslovénnaja.

Molítva 9., ko svjatómu ánhelu chraníteľu

(v poneďílok i četvertók) Ánhele Christóv, chraníteľu mój svjatýj, i pokrovíteľu duší i ťíla mojehó, vsja mí prostí, jelika sohriších vo dnéšnij déň: i ot vsjákaho lukávstvija protívnaho mí vrahá izbávi mjá, da ni v kójemže hrisí prohňívaju Bóha mojehó: no molí za mjá hríšnaho i nedostójnaho rabá, jáko da dostójna mjá pokážeši bláhosti i mílosti Vsesvjatýja Trójicy, i Mátere Hóspoda mojehó Iisúsa Christá, i vsích svjatých. Amíň.

Kondák Bohoródici Vzbránnoj Vojevóďi pobidíteľnaja, jáko izbávľšesja ot zlých, blahodárstvennaja vospisújem Tí rabí Tvojí, Bohoródice: no jáko imúščaja deržávu nepobidímuju, ot vsjákich nás bíd svobodí, da zovém Tí: rádujsja Nevísto nenevístnaja.

Preslávnaja Prisnoďívo, Máti Christá Bóha, prinesí nášu molítvu Sýnu Tvojemú, i Bóhu nášemu, da spasét Tobóju dúšy náša. Vsé upovánije mojé na Ťá vozlaháju, Máti Bóžija, sochraní mja pod króvom Tvojím. Bohoródice Ďívo, ne prézri mené hríšnaho, trébujušča Tvojejá pómošči i Tvojehó zastuplénija: na Ťá bo upová dušá mojá, i pomíluj mjá. Molítva sv. Ioanníkia

Molítva svjatáho Ioanníkija Upovánije mojé Otéc, pribížišče mojé Sýn, pokróv mój Dúch Svjatýj: Trójice Svjatája, sláva Tebí.

Dostójno jésť jáko vojístinu, blažíti Ťá Bohoródicu, prisnoblažénnuju i preneporóčnuju, i Máter Bóha nášeho. Čestňíjšuju Cheruvim i slávňijšuju bez sravnénija Serafim, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju, súščuju Bohoródicu Ťá veličájem. Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj. (3x) Hóspodi Iisúse Christé, Sýne Bóžij, molítv rádi Prečístyja Tvojejá Mátere, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, i vsích svjatých, spasí mja hríšnaho.

Molítva sv. Ioánna Damaskiná, júže, ukazúja na ódr tvój, hlahóli: Vladýko Čelovikoľúbče, ne užé li mňí ódr séj hrób búdet: Ilí ješčé okajánnuju mojú dúšu prosvitíši dném? Sé mi hrób predležít, sé mi smérť predstojít. Sudá Tvojehó, Hóspodi, bojúsja i múki bezkonéčnyja, zlóje že tvorjá ne prestajú: Tebé Hóspoda Bóha mojehó vsehdá prohňivľáju i Prečístuju Tvojú Máter, i vsja nebésnyja sily, i svjatáho ánhela chraníteľa mojehó. Vím bo, Hóspodi, jáko nedostójin jésm čelovikoľúbija tvojehó, no dostójin jésm vsjákaho osuždénija i múki. No, Hóspodi, ilí choščú, ilí ne choščú, spasí mja. Ášče bo právednika spaséši, ničtóže vélije, i ášče čístaho pomíluješi, ničtóže dívno: dostójni bo súť mílosti Tvojejá. No na mňí hríšňim udiví mílosť Tvojú: o sém javí čelovikoľúbie Tvojé, da ne odoľíjet mojá zlóba Tvojéj neizhlahólanňij bláhosti i milosérdiju: i jákože chóščeši, ustrój o mňí véšč.

I táko choťáj vozleščí na postéľu, hlahóli sijé: Prosvití óči mojí, Christé Bóže, da ne kohdá usnú v smérť, da ne kohdá rečét vráh mój: ukripíchsja na nehó. Sláva: Zastúpnik duší mojejá búdi, Bóže, jáko posreďí choždú sitéj mnóhich: izbávi mjá ot ních, i spasí mja, Bláže, jáko Čelovikoľúbec. I nýňi: Preslávnuju Bóžiju Máter, i svjatých ánhel svjaťíjšuju, nemólčno vospojím sérd cem i ustý, Bohoródicu si jú ispovídajušče, jáko vojístinu róždšuju nám Bóha voploščénna, i moľáščujusja neprestánno o dušách nášich.

Táže cilúj krést tvój, i prekrestí krestóm místo tvojé ot hlavý do nóh, tákožde i ot vsích strán, hlahóľa molítvu čestnómu Krestú:

Da voskrésnet Bóh, i rastočátsja vrazí Jehó, i da bižát ot licá Jehó nenavíďaščiji Jehó: Jáko isčezájet dým, da isčéznut: jáko tájet vósk ot licá ohňá, táko da pohíbnut bísi ot licá ľúbjaščich Bóha, i známenujuščichsja kréstnym známenijem, i v veséliji hlahóľuščich: rádujsja, Prečestnýj i Životvorjáščij Kréste Hospódeň, prohoňájaj bísy síloju na tebí propjátaho Hóspoda nášeho Iisúsa Christá, vo ád sšédšaho i poprávšaho sílu diávoľu, i darovávšaho nám tebé, Krést Svój Čestnýj, na prohnánije vsjákaho supostáta. O Prečestnýj i Životvorjáščij Kréste Hospódeň, pomoháj mí so Svjatóju Hospožéju Ďívoju Bohoródiceju, i so vsími svjatými vo víki. Amíň.

Préžde dáže ne vozľážeši na odrí tvojém, sijá vsjá pómyslom i pámjatiju tvojéju prejdí.

Pérvije úbo: Blahodarénije vozdážď vsederžíteľu Bóhu, jáko darová tebí déň mimošédšij, blahodátiju svojéju, v živých i vo zdráviji prebýti.

Vtoróje: Položí slóvo s samím tobóju, i ispytánije sotvorí sóvisti tvojejá, prechoďá, i podróbnu isčitája vsjá časý dnevnyja, načén ot vrémene, kohdá vostál jesí ot odrá tvojehó, i privoďá sebí na pámjať: kámo chodíl jési? Čto tvoríl jesí? Komú, i čto sobesídoval jesí? I vsjá tvojá ďijánija, slovesá i pomyšlénija, ot utrá dáže do véčera tobóju proiznesénnyja, so vsjákim opasénijem ispytáj, i vospomináj.

Trétije: Ášče čtó blahóje v séj déň sotvoríl jesí, ne ot sebe sijé býti, no ot samáho Bóha, vsjá blahája nám dárujuščaho nepščúja, tomú sijé vospisúj, i blahodarí, i da ťá v sém blahóm utverdít, i próčaja soveripíti posóbit i dárujem, molísja.

Četvértoje: Ášče že čtó lukávoje soďíjal jesí, ot sebé samáho, i ot svojejá némošči, ilí lukávaho obýčaja i proizvolénija sijé proischodíti hlahóľa, kájsja, i molí čelovíkoľúbca, da tebí v tóm proščénije darováti izvólit, so obiščánijem tvérdym, jáko sehó próčeje ktomú užé tvoríti ne ímaši.

Pjátoje: So slezámi tvorcá Tvojehó mílostiva tvorí, da nastojáščuju nóšč tíchu, bezmjatéžnu, nebláznennu i bezhríšnu dárujet: déň že útrešnij, na slavoslóvije ímene ehó svjatáho, cílo predvarít dárujet.

Pristižénije: Ášče obrjáščeši vozhlávnicu mjáhku, ostávi jú, a kámeň podloží Christá rádi. Ášče tí zimá búdet spjášču, poterpí, hlahóľa: jáko iníi otňúd ne spját.

Zrí o sém: Paterík, slóvo 4.

Táže prekrestísja, i s molítvoju zasní, pomyšľája déň súdnyj, káko ímaši predstáti Bóhu.

Ornament