Ornament

Jeréj: Blahoslovén Boh náš vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv.

(ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: M**olítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás.)

I mý: Amíň.

Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.

Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Amíň.

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.

Psalóm 50

Pomíluj mja, Bóže, po velícij mílosti tvojéj. – I po mnóžestvu ščedrót tvojích očísti bezzakónije mojé. – Najpáče omýj mja ot bezzakónija mojehó, i ot hrichá mojehó očísti mja. – Jáko bezzakónije mojé az znáju, i hrich moj predomnóju jesť výnu. – Tebí jedínomu sohriších i lukávoje pred tobóju sotvorích, jáko da opravdíšisja vo slovesích tvojích, i pobidíši vnehdá sudíti ti. – Se bo v bezzakónijich začát jesm, i vo hrisích rodí mja máti mojá. – Se bo ístinu vozľubíl jesí: bezvístnaja i tájnaja premúdrosti tvojejá javíl mi jesí. – Okropíši mja yssópom i očíščusja, omýješi mja, i páče sňíha obíľusja. – Slúchu mojemú dási rádosť i vesélije, vozrádujutsja kósti smirénnyja. – Otvratí licé tvojé ot hrich mojích: i vsja bezzakónija mojá očísti. – Sérdce čísto sozíždi vo mňi, Bóže, i duch prav obnoví vo utróbi mojéj. – Ne otvérži mené ot licá tvojehó, i Dúcha tvojehó svjatáho ne ottimí ot mené. – Vozdážď mi rádosť spasénija tvojehó, i Dúchom vladýčnym utverdí mja. – Naučú bezzakónnyja putém tvojím, i nečestíviji k tebí obraťátsja. – Izbávi mja ot krovéj, Bóže, Bóže, spasénija mojehó: vozrádujetsja jazýk moj právďi tvojéj. – Hóspodi ustňí mojí otvérzeši, i ustá mojá vozvisťát chválu tvojú. – Jáko ašče by voschoťíl jesí žértvy dal bych úbo, vsesožžénija ne blahovolíši. – Žértva Bóhu duch sokrušén: sérdca sokrušénna i smirénna Boh ne uničižít. – Ublaží, Hóspodi, blahovolénijem tvojím Sijóna, i da soziždutsja sťíny Jerusalímskija. – Tohdá blahovolíši žértvu právdy, voznošénije i vsesožžehajémaja, tohdá vozložát na oltár tvoj telcý.

Psalóm 69:

Bóže v pómošč mojú voňmí, Hóspodi, pomoščí mi potščísja. – Da postyďátsja i posrámjatsja, íščuščiji duší mojejá. – Da vozvraťátsja vspjať i postyďátsja, choťáščiji mi zlája. – Da vozvraťátsja ábije styďáščesja, hlahóľuščiji mňi: bláhože bláhože. – Da vozrádujutsja i vozveseľátsja o tebí vsi íščuščiji tebé Bóže, i da hlahóľut výnu: da vozvelíčitsja Hospoď, ľúbjaščiji spasénije tvojé. – Az že nišč jesm i ubóh, Bóže, pomozí mi. –Pomóščnik moj i izbáviteľ moj jesí ty, Hóspodi, * ne zakosní.

Psalóm 142:

Hóspodi uslýši molítvu mojú, vnuší molénije mojé vo ístiňi tvojéj, uslýši mja vo právďi tvojej. – I ne vnídi v súd s rabóm tvojím, jáko ne opravdítsja pred tobóju vsjak živýj. – Jáko pohná vrah dúšu mojú, smiríl jesť vo zémľu živót moj. – Posadíl mja jesť v témnych jako mértvyja víka, i uný vo mňi duch moj: vo mňi smjatésja sérdce mojé. – Pomjanúch dni drévnyja: poučíchsja vo vsich ďíľich tvojích, vo tvorénijich rukú tvojéju poučáchsja. – Vozďích k tebí rúci mojí, dušá mojá jako zémľa bezvódnaja tebí. – Skóro uslýši mja, Hóspodi, isčezé duch moj. – Neotvratí licá tvojehó ot mené, i upodóbľusja nischoďáščym v rov. – Slýšanu sotvorí mňi zaútra mílosť tvojú, jáko na ťa upovách. – Skaží mňi, Hóspodi puť vo oňže pojdú, jáko k tebí vzjach dúšu mojú. – Izmí mja ot vrah mojích, Hóspodi, k tebí pribihóch, naučí mja tvoríti vóľu tvojú, jáko ty jesí Bóh moj. – Duch tvoj blahíj nastávit mja na zémľu právu, ímene tvojehó rádi, Hóspodi, živíši mja právdoju tvojéju. – Izvedéši ot pečáli dúšu mojú, i mílostiju tvojéju potrebíši vrahí mojá. – I pohubíši vsja stužájuščyja duší mojéj, jáko áz rab tvoj jésm. – Uslýši mja Hóspodi v právďi tvojéj, i ne vnídi v sud s rabóm tvojím. – Uslýši mja Hóspodi v právďi tvojéj, i ne vnídi v sud s rabóm tvojím. – Duch tvoj blahíj,* nastávit mja na zémľu právu.

Male slavoslóvije

Sláva vo výšnich Bóhu, i na zemlí mir, vo čelovícich blahovolénije. Chválim ťa, blahoslovím ťa, kláňajemtisja, slavoslóvim ťa. - Blahodarím ťa, velikíja rádi slávy tvojejá, Hóspodi, Cárju nebésnyj. - Bóže Otče vsederžíteľu, Hóspodi, Sýne jedinoródnyj Isúse Christé, i Svjatýj Dúše, Hóspodi Bóže. - Áhnče Bóžij, Sýne Otč. - Vzémľaj hrich míra, pomíluj nas.- Vzémľaj hrichí míra, prijmí molítvy náša. - Siďáj odesnúju Otcá, pomíluj nás. - Jáko ty jedín svjat, ty jedín Hóspoď, Isús Christós, vo slávu Bóha Otcá, amíň. - Na vsjak deň blahoslovím ťa, i voschválim ímja tvojé vo vik, i vo vik víka. - Hóspodi, pribížišče byl jesí nam, vo rod i rod. - Az rich, Hóspodi, pomíluj mja, i iscilí dúšu mojú, jáko sohriších tebí. - Hóspodi, k tebí pribihóch, naučí mja tvoríti vóľu tvojú, jáko ty jesí Bóh moj. - Jáko u tebé jesť istóčnik životá, vo svíťi tvojém úzrim svít. - Probávi mílosť tvojú víduščym ťa. - Spodóbi, Hóspodi, v nošč sijú, bez hrichá sochranítisja nám. - Blahoslovén jesí, Hóspodi Bóže Otéc nášich, i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amíň. - Búdi, Hóspodi, mílosť tvojá na nás, jákože upováchom na ťa. - Blahoslovén jesí, Hóspodi, naučí nás opravdánijem tvojím. - Blahoslovén jesí, Vladýko, vrazumí nás opravdánijem tvojím. Blahoslovén jesí, Svjatýj, prosvití nás opravdániji tvojími. - Hóspodi, mílosť tvojá vo vík, ďil rukú tvojejú ne prézri.- Tebí podobájet chvalá, tebí podobájet pínije.- Tebí sláva podobájet, Otcú i Sýnu i Svjatómu Dúchu - I nýňi i prísno,* i vo víki vikóv, amíň

Víruju vo jedínaho Bóha Otcá, vsederžíteľa, tvorcá néba i zemlí, vídimych že vsich i nevídimych. – I v jedínaho Hóspoda Isúsa Christá Sýna Bóžija * jedinoródnaho, iže ot Otcá roždénnaho préžde vsich vik. – Svíta ot svíta, Boha ístinna ot Boha ístinna, * roždénna, nesotvorénna, jedinosúščna Otcú, ímže vsja býša. – Nas ďíľa čelovik, i nášeho rádi spasénija sšédšaho s nebés, * i voplotívšahosja ot Dúcha svjáta, i Maríji Ďívy, i vočelovíčšasja. – Raspjátaho že za ny pri Pontíjsťim Piláťi, i stradávša i pohrebénna, * – i voskrésšaho v tréťij deň po pisánijem. – I vozšédšaho na nebesá, i siďáščaho odesnúju Otcá, * i páki hrjadúščaho so slávoju sudíti živým i mértvym, jehóže cárstviju ne búdet koncá. – I v Dúcha Svjatáho, Hóspoda životvorjáščaho, * iže ot Otcá [i Sýna] ischoďáščaho – Iže so Otcém i Sýnom spoklaňájema i soslávima, * hlahólavšaho Proróki. – Vo jedínu, svjatúju, sobórnuju i apostolskuju Cérkov. – Ispovíduju jedíno kreščénije * vo ostavlénije hrichóv. – Čáju voskresénija mértvych. * I žízňi búduščaho víka. Amíň.

kanón presvjaťíj Bohoródici.

Hlás 3. [Písň 1]

irmós: Vódy drévle, mánijem božéstvennym, vo jedíno sónmišče sovokupívyj, i razďilívyj móre Izráiľteskim ľúdem, séj Bóh náš, preproslávlen jésť: tomú jedínomu poím, jáko proslávisja.

Jáko istóčnik milosérdija i mílosti, vídyj ťá Bóžiju Máter, pristúpľ moľúsja tvojéj bláhosti, dáti mí umilénije: jáko da sítuju i pláčusja prehrišénij mojích, vsečístaja Vladýčice.

Dušévnych mí sléz dážď kápľu, omyvájušču skvérnu vsjú mojích ďijánij, i lukávaja pomyšlénija, i očiščájuščuju duší mojejá nečistotú, i cérkov tvorjáščuju mjá Bóžija Dúcha.

Sláva: Oburevájem volnóju, i trevolnénijem mojích prehrišénij, i ľúťi vsehdá borcá rabótami potopľájem, i vo hlubinú pohíbeli nýňi otpuščén, vopijú ti preneporóčnaja: spasí mja.

I nýňi: Milosérdija rádi mílosti Vladýčice vsích, pomíluj okajánnuju mojú dúšu, i ohňá izbávi mjá víčnujuščaho, i bisóvskaho napádanija, pod króv tvój Bohoródice nýňi pribihájuščaho.

[Písň 3]

irmós: Íže ot nesúščich vsjá privedýj, slóvom sozidájemaja, soveršájemaja Dúchom, vsederžíteľu výšnij, v ľubví tvojéj utverdí mené.

Svítom božéstvennym ozarí vsepítaja, omračénnyj úm mój zlými pómysly: tý bo svít rodilá jesí, vozsijávšij ot Otcá prisnosúščnyj.

Zapén duší mojéj stopý, íže právednych vráh k zemlí prirazí: no tvojéju desníceju Vladýčice čístaja vozstávi mjá.

Sláva: Mytarévymi hlásy, okajánnyj áz zovú ti: očísti mjá Vladýčice i prehrišénij ostavlénije, tvojéju molítvoju, podážď rabú tvojemú.

I nýňi: Iscilí jázvy dušévnyja, i mnohomútnoje pomyšlénij volnénije, Vladýčice, utiší: i mírnoje mí ustrojénije dážď.

[Písň 4]

irmós: Položíl jesí k nám tvérduju ľubóv Hóspodi, jedinoródnaho bo tvojehó Sýna za ný na smérť dál jesí. Ťímže tí zovém blahodarjášče: sláva síľi tvojéj Hóspodi.

Plóť slasťmí, i sladostrástijem oskverních, i duší mojejá čistotú skvérnymi mýsľmi okaľách, i úm pomračích, ne prézri úbo Vladýčice rabá tvojehó.

Izbavlénije mí búdi, i pribížišče i deržáva, róh že spasénija čístaja, i zastúpnica, vsjákija mjá skórbi izbavľájušči vsehdá, i vrahí mojá vsjá posramľájušči.

Sláva: Mnóhimi napásťmi nýňi oderžím jésm okajánnyj, i bisóvskimi kovárstvy prísno pohružájem, pribiháju tí nýňi: téploju tvojéju molítvoju spasí mja rabá tvojehó.

I nýňi: Nóšč mjá nesvitlá strastéj oderžít okajánnaho: no svítom tvojím blahája, duší mojejá óblaki razžení, i k svítu nastávi poveľínij Bóžijich, vseneporóčnaja.

[Písň 5]

irmós: Jáko víďi Isáia obrázno na prestóľi prevozneséna Bóha, ot ánhel slávy dorinosíma, o okajánnyj, vopijáše, áz: províďich bo voploščájema Bóha, svíta nevečérňa, i mírom vladýčestvujušča.

Vrémja životá mojehó jáko dým isčezé, i k smértnym dvérem priblížichsja, i užasájusja bisóvskaho napádanija: ďilá bo ťích ďijach vsehdá, vseneporóčnaja uščédri i spasí mja.

Izsušájušči Ďívo, zól mojích bézdnu, podážď mí ríki sléz, i uhasí vés strastéj mojích plámeň otrokovíce, i spodóbi izbávitisja ohňá, i próčich mučénij v déň súdnyj.

Sláva: Boľívšuju dúšu mojú hrichí, prečístaja, iscilí tvojím mílovanijem, i spodóbi mjá tvoríti vo smiréniji Sýna tvojehó poveľínija prísno, jáko da vosprijimú sehó bláhosť.

I nýňi: Ovdovívšaja Sýne mój, nevístnyja odéždy, božéstvennaja cérkov tvojá, ot rébr svjatýja króve oďíjasja. Áz že boľíznuju, vsjá boľízni tvojá zrjášči na kresťí, jáže Slóva Máti rydájušči hlahólaše.

[Písň 6]

irmós: Bézdna posľídňaja hrichóv obýde mjá, i isčezájet dúch mój: no prostrýj Vladýko vysókuju tvojú mýšcu, jáko Petrá mja upráviteľu spasí.

Velíkoje ťá Bóžij Sýn hríšnikom pribížišče pokazá, voplóščsja Bohonevísto, ot čístych krovéj tvojích: ťím mílostiva tvojím rabóm búdi.

Prosvití zaréju tvojéju blahája, omračénnyja sérdca mojehó óči pómysly nepodóbnymi: i svítu Sýna sotvorí, i v místo svítlo mjá vselí.

Sláva: Vólny strástnych pomyšlénij vsehdá mja smuščájut prečístaja, lukávych že duchóv búrja pohružájet: no utverdí mja na kámeni bezstrástija.

I nýňi: Usnúch k smérti dušévňij, i vo hróbi ležú otčájanija: no dážď mí rúku, i vozdvíhni, moľúsja k pokajániju žízni nastavľájušči mjá.

Táže: Hóspodi pomíluj, tríždy.

Sláva, i nýňi: Sidálen, hlás 3: Žézl síly sťažávšiji, krest Sýna tvojehó Bohoródice, ťím nizlahájem vrahóv šatánija, ľubóviju ťá neprestánno veličájušče.

[Písň 7]

irmós: Préžde óbrazu zlatómu, persídskomu čtílišču ótroki ne pokloníšasja, trijé pojúšče posreďí péšči: otcév Bóže blahoslovén jesí.

Krípostiju prepojáši čístaja, dúšu mojú iznemóhšuju hrichí, i vopijúšča Sýnu tvojemú spasí mja: otéc nášich Bóže, blahoslovén jesí.

Smértnaho časá ubojávsja, bezsmértnaho rádi i víčnaho mučénija, tebí pripádaju: spasí mja otrokovíce ot síti lovjáščich, Bohorodíteľnice.

Sláva: Jáže nevmistímaho Bóha vo črévo vmistívšaja, mnóhimi prehrišéniji uťisňájemyj úm mój Bohoródice, svobodí sích osuždénija.

I nýňi: Ród čelovíčeskij ťá mólit Bohoródice: Vladýčice pomíluj rabý tvojá, víroju Sýnu tvojemú vopijúščyja: otéc nášich Bóže, blahoslovén jesí.

[Písň 8]

irmós: Nesterpímomu ohňú sojedinívšesja, Bohočéstija predstojášče júnoši, plámenem že nevreždéni, božéstvennuju písň pojáchu: blahoslovíte vsjá ďilá Hospódňa Hóspoda, i prevoznosíte vo vsjá víki.

Pozavíďiv blúdnomu voístinnu, i žitijé mojé vsé skončáv vo hrisích, nýňi zovú: sohriších tí, sotvorí mja otrokovíce, jáko jedínaho ot najémnik Sýna i ziždíteľa tvojehó, da ťá slávľu vo vsjá víki.

Napólnisja zól dušá mojá, i privminén bých so vsími v róv nizchoďáščymi: no tý mja Bohoródice Ďívo, izvedí iz jámy strástnyja, i ot brénija timínna zól mojích.

Sláva: Molísja Christú, róždšaja sehó ot svjatých tvojích črésl Bohoródice, mnóhich mí prehrišénij dáti proščénije, da pojú: vsjá ďilá Hospódňa Hóspoda pójte, i prevoznosíte jehó vo víki.

I nýňi: Jehdá Bóžijim poveľínijem chóščet dušá mojá ot žitijá sehó otití, ot síti lovjáščich ischití prečístaja, tebí vopijúščich: vsjá ďilá Hospódňa Hóspoda pójte, i prevoznosíte jehó vo víki.

[Písň 9]

irmós: V zakóňi síni i pisánij óbraz vídim vírniji, vsják múžeskij pól ložesná razverzája, svját Bóhu: ťím pervoroždénnoje Slóvo Otcá beznačáľna, Sýna pervoroďáščasja Máteriju neiskusomúžno, veličájem.

Ród čelovíčeskij vseneporóčnaja, tvojéju nepobidímoju molítvoju nýňi oboháščsja, vopijét déň i nóšč: ne prestáj vsehdá moľáščisja tvorcú i Sýnu tvojemú, uščédriti pojúščyja ťá.

Stríly strastéj bezmístnych dúšu mojú ujazvíša bisóvskimi prilóhi, soprotívnymi strilámi pomyšlénij, vsehdá úm mój smuščájut: ťímže iscilí otrokovíce, neiscíľnyja mojá jázvy.

Sláva: Otimí čístaja Bohonevísto ot mené borjúščich vráh rány vskóri, vostánija bo ťích, i mnóhaho lukávstva i náhlosti ktomú ne terpľú okajánnyj: no potščísja izbáviti mjá.

I nýňi: Tý nemožénije vísi smirénnaho mojehó ťilesé, jázvy duší mojejá, sérdca mojehó stenánije, i umá mojehó zabluždénije i prélesti: ťímže tvojím milosérdijem obojúdu dážď iscilénije.

Dostójno jésť jáko vo ístinu blažíti ťá Bohoródicu, prisnoblažénnuju i preneporóčnuju i Máter Bóha nášeho. Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Kondák hlás 1: Utróbu Ďivíču osvjatívyj roždestvóm tvojím, i rúci Simeóňi blahoslovívyj, jákože podobáše, predvarív i nýňi spásl jesí nás, Christé Bóže: no umirí vo braňích žíteľstvo i ukripí ľúdi, íchže vozľubíl jesí, jedíne čelovikoľúbče.

Hóspodi pomíliuj 40x

Molitva: Íže na vsjákoje vrémja i na vsjákij čas, na nebesí i na zemlí poklaňajemyj i slávimyj, Bóže blahíj, dolhoterpilívyj i mnohomílos-tivyj, právednyja ľubjáj, i hríšnyja mílujaj, vsjá zovýj ko spaséniju, obiščánija rádi búduščich blah: sám, Hóspodi, priimí í náša v čás séj molítvy, i isprávi živót naš, k zápovidem tvojím dúšy náša osvjatí, ťilesa očísti, pomyšlénija isprávi, rázum ucilomúdri, i istrézvi, i izbávi nás ot vsjákija skórbi, zól i boľíznej, i ohradí nas svjatými ánhely tvojími, jáko da opolčénijem ich sobľudájemi í nastavľájemi, dostíhnem v jedínstvo víry, i v rázum neprikosnovénnyja tvojejá slávy: jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň.

Hóspodi pomiluj 3x.

Sláva: I nýňi:

Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez srávnenija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.

Ímenem Hóspodnim blahoslovi ótče.

Svj. Bóže, uščédri my, i blahosloví ny, prosvití licé tvojé na ny, í pomíluj ny.

Ľ.: Amiň.

Molítva: Neskvérnaja, nebláznaja, netľínnaja, prečístaja Ďívo, Bohonevísto Vladýčice, Bóha Slóva čelovíkom preslávnym tvojím roždestvóm sojedinívšaja, i odpádšeje jestestvó róda nášeho nebésnym sovokúpľšaja: Nenadéždnych jedína nadéždo, i pobiždájemych pomóščnice, hotóvoje zastuplénije k tebí pribihájuščych, i vsích christiján pribížišče: Ne hnušájsja mené hríšnaho i skvérnaho, skvérnymi pómysly, i slovesý, i ďijáňmi vsehó sebé nepotrébna sotvóršaho, i slastém i unýniju, ľínosti nrávom, rabá bývšaho. No jáko čelovikoľubívaho Bóha Máti, čelovikoľúbňi umilosérdisja o mňí hríšňim i blúdňim, i prijmí mojé ot skvérnych ustén prinosímoje tebí molénije, i tvojehó Sýna, i našého Vladýku i Hóspoda, máternym tvojím derznovénijem objémši, umolí, da otvérzet i mňí čelovikoľúbnoje milosérdije svojejá báhosti, i prezrív mojá bezčíslennaja sohrišénija, obratít mjá na pokajánije, i svojích zápovidej ďílateľa iskúsna javít mjá. Predstáni mňí prísno, jáko mílostivaja, i milosérdaja, i blahoľubívaja, v nastojáščej séj žízni téplaja predstáteľnice i pomóščnice, soprotívnych polkí othoňájušči, i ko spaséniju nastavľájušči mjá: I vo vrémja ischóda mojehó okajánnuju dúšu sobľudájušči, i témnyja óbrazy lukavých bisóv daléče ot nejá otrivájušči: V strášnyj že déň právednaho sudá víčnyja mjá izbavľájušči mukí, i neizrečénnyja slávy tvojehó Sýna i Bóha našehó nasľídnika mjá javľájušči. Júže i da ulučú, Vladýčice mojá presvjatája Bohoródice, tvojehó rádi chodátajstva i zastuplénnija, blahodátiju i čelovikoľúbijem jedinoródnaho Sýna tvojehó, Hóspoda i Bóha i Spása nášeho Isúsa Christá: Jemúže podobájet vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, so beznačáľnym jehó otcém, i presvjatým i blahím i životvorjáščim jeho Dúchom, nýňi i prísno i vo víki vikóv Amíň.

Táže: I dážď nám Vladýko, na són hrjadúščym pokój duší, i ťíla i sochraní nás ot mráčnaho sná hrichóvnaho, i ot vsjákaho témnaho sladostrástija. Utiší stremlénija strastéj, uhasí ražžénnyja stríly lukávaho, jáže na ný lukávno dvížimyja, i vostánije plóti nášeja utolí, i vsjákoje zemnóje i véščnoje náše mudrovánije uspí. I dáruj nám Bóže, bódr úm, i cilomúdr pómysl, sérdce trezvjáščejesja, són lehók, i vsjákaho sataniná mečtánija neiskúsen. Vozstávi že nás vo vrémja molítvy, utverždénnych v zápovidech tvojích, i pámjať sudéb tvojích v sebí výnu imúščich. I vsenóščnoje slavoslóvije nám dáruj, vo jéže píti i blahoslovíti i sláviti prečestnóje i velikoľípoje imja tvojé, Otcá, i Sýna, i vsjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Preslávnaja prisnoďívo Bohoródice, prijmí molítvy náša, i donesí já Sýnu tvojemú i Bóhu nášemu, da spasét tebé rádi dúši náša.

Upovánije mojé Otéc, pribížišče mojé Sýn, i pokrovíteľ nám jésť Dúch svjatýj, Trójce svjatája, sláva tebí.

Tropár, hlás 6: Pomíluj nás Hóspodi, pomíluj nas: vsjákaho bo otvíta nedoumíjušče, sijú tí molítvu jáko Vladýci hríšniji prinósim: pomíluj nas.

Slava: Hóspodi pomíluj nás, na ťá bo upováchom, ne prohňívajsja na ný zílo, nižé pomjaní bezzakónij nášich, no prízri i nýňi jáko milosérd; i izbávi ný ot vráh nášich; ty bo jesí Bóh náš, i my ľúdije tvojí, vsí ďilá rukú tvojéju, i ímja tvojé prizyvájem.

I nyňi: Milosérdija dvéri otvérzi nám Blahoslovénnaja Bohoródice, naďíjuščiji sja na ťá da ne pohíbnem, no da izbávimsja tobóju ot bíd: ty bo jesí spasénije róda christijánskaho.

Jeréj: Pomíluj nás Bóže po velícij mílosti tvojéj, molimtisja, uslýši i pomíluj.

Ľ.: Hóspodi pomíluj 3x

Jeréj: Ješčé mólimsja o jéže sochranítisja hrádu semú i vsjákomu hrádu, vesí i straňí ot hláda, hubíteľstva, trúsa, potópa, hráda, óhňa, mečá, našéstvuja innopleménnik, i Méžduosóbnyja bráni: i o jéže mílostivu býti, blahouvítlivu i blahopreminíteľnu, bláhomu i čelovikoľubívomu Bóhu nášemu, i otvratíti vés hňív svój na ný dvižáščijsja, i izbáviti nás ot naležáščaho právednaho svojehó preščénija i pomílovati nás.

Hóspodi pomíluj 3x

Jeréj: Uslýši ný Bóže Spasíteľu náš, upovánije vsím koncém zemlí i súščym na móri daléče: i mílostive mílostiv búdi nám o hrisích nášich, i pomíluj nás. Mílostiv bo čelovikoľúbec Bóh jesí, tebí slávu vozsylájem, Otcú i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv amíň.

Jeréj: Sláva tebí, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.

Sláva i nýňi: Hóspodi pomíluj 3x blahosloví:

Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojeá Mátere, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, i vcsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Amíň

Ornament