Deviata kráľovská hodinka a obednica 29.3.

Ornament

Kňaz: Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov, zmiluj sa nad nami.)

Ľud: Amen.

Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 68

Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk. V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval. Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Viac než mám vlasov na hlave, je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; musel som vrátiť, čo som neulúpil. Bože, ty poznáš moju pochabosť a moje poklesky nie sú ti skryté. Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, Pane, Bože zástupov. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Bože Izraela. Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár. Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym. Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. V pôstoch som si dušu vyplakal, no aj to mi bolo na potupu. I vrecovinu som si obliekol a príslovečným som sa stal. Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, a pri víne pospevujú o mne pijani. Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, pre svoju vernosť mi pomôž. Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd. Nech ma nezatopí príval vôd, nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák. Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa. Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš. Príď ku mne a zachráň ma, so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď. Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel. Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy. Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zachváti páľava tvojho hnevu. Nech spustne ich táborisko a v ich stanoch nech nemá kto bývať. Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, a množia bolesti tomu, koho si zranil. K ich neprávosti pridaj neprávosť, nech nevojdú do tvojej spravodlivosti. Nech sú vytretí z knihy žijúcich a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými. Som úbožiak, plný bolesti; tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne. Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho chválospevmi. A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice. Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; hľadajte Boha a srdce vám oživne. Lebo Pán vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. Nech ho chvália nebesia i zem, moria a všetko, čo sa hýbe v nich. Lebo Boh zachráni Sion a vybuduje mestá Júdove; usadia sa tam a budú ich majetkom. A zdedia ho potomci jeho služobníkov a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Žalm 69

Bože, príď mi na pomoc; Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať. Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. Nech ustúpia a zapýria sa tí, čo mi hovoria: “Tak mu treba.” No nech jasajú a radujú sa z teba tí, čo ťa hľadajú, a nech ustavične volajú: “Nech je zvelebený Boh” tí, čo tvoju spásu milujú. No ja som úbožiak a bedár; Bože, ponáhľaj sa ku mne. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, Pane, nemeškaj.

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný. – Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň. – Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. – Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. – Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. – V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš. – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. – Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde. – Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom. – Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky; – Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. – Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami. – No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný. – Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice. – Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

A znova:

Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, tropár, 8. hlas

Keď zločinec uvidel Pôvodcu života visieť na kríži, hovoril: * Keby ten, ktorý je s nami ukrižovaný nebol vtelený Boh, * neskrylo by slnko svoje lúče * ani zem by sa s chvením netriasla. * Ale ty, ktorý všetko znášaš, Pane, ** spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.

I teraz, bohorodičník

Kvôli nám, Dobrý, si sa narodil z Panny a pretrpel si ukrižovanie, * smrťou si rozvrátil smrť a zjavil si vzkriesenie ako Boh. * Neprehliadni tých, ktorých si stvoril svojou rukou. * Prejav svoju lásku k človeku, Milosrdný, * prijmi Bohorodičku, ktorá ťa porodila a modlí sa za nás, * zachráň, Záchranca náš, skormútený ľud.

Tropáre, 7. hlas

Ohromujúce bolo vidieť, ako Tvorca neba i zeme visel na kríži, ako sa slnko zatmelo a deň sa zmenil znova na noc, ako zem poslala z hrobov telá mŕtvych. S nimi sa ti klaniame, zachráň nás. (dvakrát)

Verš: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hádzali žreb.

Keď nespravodliví pribili na kríž Pána slávy, on k nim volal: Čím som vás zarmútil? Alebo čím som vás rozhneval? Kto vás predo mnou zbavil smútku? A ako sa mi teraz odplácate? Zlým za dobré. Za ohnivý stĺp ste ma pribili na kríž. Za oblak ste mi vykopali hrob. Za mannu ste mi priniesli žlč. Za vodu ste ma napojili octom. Povolám teda národy a tie ma budú oslavovať s Otcom a so Svätým Duchom.

Verš: Dali mi jesť žlč a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Sláva, 6. hlas

Dnes visí na dreve ten, ktorý zavesil zem na vodách. On, Kráľ anjelov, si dáva položiť veniec z tŕnia. Do falošného purpuru obliekajú toho, ktorý odieva nebo oblakmi. Zaucho prijal ten, ktorý v Jordáne oslobodil Adama. Klincami bol pribitý Ženích Cirkvi. Kopijou bol prebodnutý Syn Panny. Klaniame sa tvojim strastiam, Kriste, klaniame sa tvojim strastiam, Kriste, klaniame sa tvojim strastiam, Kriste. Ukáž nám aj svoje slávne vzkriesenie.

I teraz, 6. hlas

Kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: Blázon si v srdci * povedal: Boha niet.**

Verš: Niet toho, kto by konal dobro, niet ani jedného.

Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša (11:18-23, 12:1-5a, 9b-10, 14-15)

Pán ma poučil a pochopil som; vtedy si mi ukázal ich výčiny. Ja som bol ako krotký baránok, vedený na zabitie; ani som nevedel, že stroja proti mne úklady: „Zmárnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa viac ani nespomenie jeho meno!” Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo, ty skúmaš myseľ a srdce, uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor. Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: „Neprorokuj v mene Pánovom, tak nezomrieš našou rukou!” Takto teda hovorí Pán zástupov: „Hľa, navštívim ich: mladíci pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia. Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci? Zasadil si ich a zakorenili sa, rástli a priniesli ovocie; si blízky ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. Ty ma však, Pane, poznáš, vidíš ma, skúmaš, aké mám voči tebe srdce. Veď ich ako ovce na jatku a zasväť ich pre deň zabíjania! Dokedy bude smútiť zem a vädnúť zeleň všetkých polí pre zlobu jej obyvateľov? Hynú zvieratá i vtáctvo, lebo vravia: „Nevidí našu budúcnosť. “Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi, ako sa budeš pretekať s koňmi? Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, poberte sa k pokrmu! Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad, pošliapali mi dedičstvo, obrátili moju nivu rozkošnú na znivočenú púšť. Toto hovorí Pán: „Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Hebrejom (10:19-31)

Bratia, keď máme smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.” A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.” Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (18:28 - 19:37)

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

V tom čase viedli Ježiša od Kajfáša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?” Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali. Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!” Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.” Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?” Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?” Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.” Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” Pilát mu povedal: „Čo je pravda?” Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!” A Barabáš bol zbojník. :Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!” A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.” Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!” Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.” Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna” Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?” Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.” Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.” Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!” Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!” Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.” Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘ Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.” Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!” Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci to tak urobili. Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.” Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.” Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.”

Ľud: Sláva tvojmu veľkému utrpeniu, Pane.

Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť, * a nezrušuj svoju zmluvu! * A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo * pre Abraháma, svojho miláčika, * pre Izáka, svojho sluhu, * a pre Izraela, svojho svätca.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 8. hlas

Poďte, všetci, ospevujme za nás ukrižovaného, * veď Mária ho videla na kríži a vravela: * Hoc aj ukrižovanie znášaš, ** ty si môj Syn a môj Boh!

Pane, zmiluj sa. (40-krát)

Kňaz: V každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov.

Ľud: Amen.

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

V mene Pánovom požehnaj, otče.

Kňaz: Bože, zľutuj sa nad nami a požehnaj nás, rozjasni nad nami svoju tvár a zmiluj sa nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.). Amen.

Potom nasleduje táto modlitba svätého Bazila Veľkého:

Vládca, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, bol si trpezlivý k našim hriechom a priviedol si nás až k tejto hodine, v ktorej si visel na životodarnom dreve, rozumnému zločincovi si pripravil vstup do raja a smrťou zničil smrť. Očisť nás, svojich hriešnych a nehodných služobníkov, lebo sme zhrešili, konali neprávosti a nie sme hodní pozdvihnúť svoje oči a vzhliadnuť do nebeských výšin; lebo sme opustili cestu tvojej spravodlivosti a chodili sme podľa vôle svojich sŕdc. Prosíme však tvoju nesmiernu dobrotu: Ušetri nás, Pane, pre svoje veľké milosrdenstvo a zachráň nás pre svoje sväté meno, lebo v márnosti sa pominuli naše dni. Vytrhni nás z rúk protivníka, odpusť nám naše hriechy a umŕtvi naše telesné zmýšľanie, aby sme odložili starého človeka, obliekli si nového a žili pre teba, nášho Vládcu a Dobrodinca, a takto, nasledujúc tvoje prikázania, dosiahli večný pokoj, v ktorom je príbytok tých, čo sa veselia. Lebo ty si naozaj pravá veselosť a radosť tých, ktorí ťa milujú, Kriste, Bože náš, a my ti vzdávame slávu spolu s tvojím presvätým Otcom, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

(Ak nepokračujeme Obednicou, prednášame prepustenie)

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (trikrát) Požehnaj.

Kňaz: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.