UVEDENÉ TEXTY SÚ URČENÉ PRE VNÚTORNÚ POTREBU PROJEKTU ČASOSLOV.SK.
ZMENIŤ VEĽKOSŤ PÍSMA: A A A

 Sobota 15. APRÍL 2017; meniny: Fedor
Svätá a veľká sobota.

Jeruzalemská utiereň
(Christos voskrese 44-59) – ráno.
Lit. rúcho tmavé – bordové.
Ez 37, 1-14; Ap. 133. začalo (1 Kor 5, 6b-8 + Gal 3, 13-14); Mt 114. začalo (27, 62-66)

Večiereň s lit. Bazila Veľkého
(Christos voskrese 60-64)
Čítania:

1.   Gn 1, 1-13;
2.   Iz 60, 1-16;
3.   Ex 12, 1-11;
4.   Jon 1,1 – 4,11;
5.   Joz 5, 10-16;
6.   Ex 13,20 – 15,1a; a pieseň 15, 1b-19;
7.   Sof 3, 8-15;
8.   1 Kr 17, 8-24;
9.   Iz 61,10 – 62,5;
10.  Gn 22, 1-18;
11.  Iz 61, 1-9;
12.  2 Kr 4, 8-37;
13.  Iz 63,11 – 64,4c;
14.  Jer 31, 31-34;
15.  Dan 3, 1-56; a pieseň 3, 57-88;
Ap. 91. začalo (Rim 6, 3b-11); Mt 115. začalo (28, 1-20)
Počas „Vstaň Bože“ (namiesto aleluja) sa kňaz prezlečie do svetlého rúcha


 Jeruzalemská utiereň

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)
Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane;zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu;* ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu;* aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou;* a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane;* Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane;* Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo;– ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život;* moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme;– vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz… prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x);bez poklôn
P
ane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy;– on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;– on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení;* pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach;* kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach;* v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň;* Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh;* na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive;* pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
S
láva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Z
a pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán…)
Verš 1:
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.
Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.
Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána;vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 2. hlas

Ctihodný Jozef sňal z dreva tvoje prečisté telo, * ovinul ho čistým plátnom, * natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu. (dvakrát)

Sláva, 2. hlas

Keď si zostúpil k smrti, Život nesmrteľný, * vtedy si Hádes usmrtil žiarou božstva, * keď si aj zosnulých z priepastí pozdvihol, * všetky nebeské mocnosti volali: ** Darca Života, Kriste, Bože náš – Sláva tebe!

I teraz, 2. hlas

K ženám myronosičkám pri hrobe * pristúpil anjel a volal: Voňavky – tie sú vhodné pre mŕtvych, ** Krista sa však porušenie nedotklo.

Prvá statia, 5. hlas

Velebíme ťa, * Kriste, Darca života, ty si bol pre nás včera pochovaný, ty si trpel a mŕtvych nepochopiteľne oživil.

Velebíme ťa, * Kriste, Darca života, ctíme si tvoje úctyhodné utrpenie a oslavujeme tvoje preslávne pochovanie.

Verš: Blažení tí, čo sú bezúhonní na svojej ceste a kráčajú podľa Pánovho zákona.

Život – do hrobu, * dal si sa pochovať, Kriste, anjelské vojská žasli, * tvoje zostúpenie slávili.

Verš: Blažení tí, čo skúmajú jeho svedectvá a celým srdcom ho hľadajú.

Život – ako môžeš umierať? * Ako môžeš v hrobe prebývať? Ty však vládu smrti ničíš * a mŕtvych z podsvetia dvíhaš.

Verš: Tí, čo nekonajú neprávosti a chodia po jeho cestách.

Velebíme ťa, * Ježišu Kráľu, ctíme si tvoje pochovanie a utrpenie, ktorými si nás zachránil z porušenia.

Verš: Prikázal si nám starostlivo zachovať tvoje prikázania.

Miery zeme si stanovil, * a dnes v malom hrobe prebývaš, Ježišu, Kráľu všetkých, * ty, čo mŕtvych z hrobov dvíhaš.

Verš: Kiežby sa narovnali moje cesty, aby som zachoval tvoje ustanovenia.

Ježišu Kriste môj, *Kráľu všetkých, čo hľadáš, keď do podsvetia prichádzaš? Či putá ľudského rodu ideš rozviazať?

Verš: Nebudem zahanbený, ak budem dbať na všetky tvoje prikázania.

Vládcu všetkých * vidíme mŕtveho. Do nového hrobu sa dáva pochovať ten, čo vyprázdnil hroby mŕtvych.

Verš: Budem sa ti vyznávať v úprimnosti srdca, keď sa naučím súdy tvojej spravodlivosti.

Život – do hrobu, * dal si sa pochovať, Kriste, svojou smrťou si zničil smrť a svetu si otvoril prameň života.

Verš: Zachovám tvoje ustanovenia, nikdy ma neopusť.

Medzi zločincami, * ako zločinec, Kriste, dal si sa odsúdiť, aby si nás všetkých očistil od zločinu starého pokušiteľa.

Verš: Ako má najmladší narovnať svoju cestu? Tak, že zachová tvoje slová.

S nádhernou tvárou * nad všetkých ľudí, ukazuje sa bez podoby ako mŕtvy, ten, čo dal tvár prirodzenosti všetkých.

Verš: Celým srdcom som ťa hľadal, neodožeň ma od svojich prikázaní.

Ako znesie podsvetie * tvoj príchod, Spasiteľ!? Či nebude trpieť omráčené, žiarou jasu tvojho svetla oslepené?

Verš: Vo svojom srdci som ukryl tvoje slová, aby som nezhrešil proti tebe.

Môj sladký Ježiš, *spasiteľné Svetlo, ako to, že si sa ukryl v tmavom hrobe? Ó, neslýchaná a nevýslovná zhovievavosť!

Verš: Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje ustanovenia.

Nechápu duchovné bytosti, * ani beztelesné zástupy, neslýchané a nevysloviteľné, Kriste, tajomstvo tvojho pochovania.

Verš: Svojimi perami som zvestoval všetky súdy tvojich úst.

Ó, divy zvláštne! *Ó, veci nové! Toho, čo mi dal dych, nesú bez dychu, pochovávajú ho Jozefove ruky.

Verš: Na ceste tvojich svedectiev som našiel viac šťastia než vo všetkom bohatstve.

Zostúpil si do hrobu * a pritom z Otcovho lona nijak si sa neoddelil, Kriste.je to zároveň zvláštne aj nepochopiteľné.

Verš: Budem rozjímať o tvojich prikázaniach a spoznám tvoje cesty.

Skutočný Kráľ * neba i zeme, hoci si bol zamknutý do najmenšieho hrobu, všetkému tvorstvu si sa dal spoznať, Ježišu.

Verš: Poučím sa o tvojich ustanoveniach, nezabudnem na tvoje slová.

Keď ťa položili do hrobu, * Kriste Stvoriteľu, pohli sa základy podsvetia a ľuďom sa otvorili hroby.

Verš: Odmeň svojho služobníka, živ ma a zachovám tvoje slová.

Ten, čo dlaňou pojme zem, * bol usmrtený, a zem teraz pojala jeho telo, on však oslobodzuje mŕtvych zo zajatia podsvetia.

Verš: Odkry mi oči a spoznám divy tvojho zákona.

Vystúpil si z porušenia, * Život, môj Spasiteľ, po tom, čo si zomrel a prišiel k mŕtvym a zlomil brány podsvetia.

Verš: Som prisťahovalcom na zemi, neskrývaj predo mnou svoje prikázania.

Ako zažatá svieca * teraz Božie telo, ukrýva sa pod zem ako pod mericu a odháňa tmu podsvetia.

Verš: Moja duša si zamilovala túžbu po tvojich súdoch v každom čase.

Schádza sa množstvo * duchovného vojska, spolu s Jozefom a Nikodémom, aby ťa pochovali, Neobsiahnuteľného do malého hrobu.

Verš: Pohrozil si pyšným;prekliati sú tí, čo sa odkláňajú od tvojich prikázaní.

Dobrovoľne si sa nechal usmrtiť *a pod zem položiť, Prameň života, Ježiš môj, tým si ma oživil, usmrteného horkým previnením.

Verš: Sním zo mňa potupu a pohŕdanie, lebo som hľadal tvoje svedectvá.

Celé tvorstvo zasiahlo * tvoje utrpenie, Všetko trpelo spolu s tebou, Slovo, spoznalo v tebe Vládcu všetkého.

Verš: Zasadli kniežatá a ohovárali ma, ale tvoj služobník rozjímal o tvojich ustanoveniach.

Kameň života * vstúpil do útrob nenásytného podsvetia a to vyvrhlo mŕtvych, ktorých od dávna pohltilo.

Verš: Tvoje svedectvá sú mi poučením a mojimi radami sú tvoje ustanovenia.

Do nového hrobu * dal si sa pochovať, Kriste, a ľudskú prirodzenosť si obnovil, keď si božsky zmŕtvychvstal.

Verš: Moja duša sa prilepila k zemi, oživ ma podľa svojho slova.

Na zem si zostúpil, * aby si zachránil Adama, a keď si ho, Vládca, na zemi nenašiel, až do podsvetia si zišiel a hľadal.

Verš: Oboznámil som ťa so svojimi cestami a ty si ma vypočul;nauč ma svoje ustanovenia.

V strachu sa zachvela, * celá zem, Slovo, dennica svoje lúče skryla pred tvojím väčším, zemou ukrytým svetlom.

Verš: Daj mi spoznať cestu tvojich ustanovení, a budem rozjímať o tvojich divoch.

Ako človek umieraš, * z vlastnej vôle, Spasiteľ, ako Boh si však smrteľných pozdvihol z hrobov a z hlbiny hriechov.

Verš: Moja duša zadriemala od únavy, utvrď ma vo svojich slovách.

Plač a slzy * ronila Čistá materinsky nad tebou, ó, Ježišu;volala: Ako ťa mám pochovať, Synu?

Verš: Vzdiaľ odo mňa cestu neprávosti a svojím zákonom sa zmiluj nado mnou.

Ako pšeničné zrno * vstúpil si do útrob zeme, a vydal si mnohonásobný klas, keď si pozdvihol ľudí od Adama.

Verš: Zvolil som si cestu pravdy a nezabudol som na tvoje súdy.

Teraz si sa skryl * pod zemou ako slnko a noc smrti ťa zakryla, ale vyjdi v plnom jase, Spasiteľ.

Verš: Prilipol som k tvojim príkazom, Pane, nezahanbi ma.

Ako slnečný kotúč * zakrýva luna, Spasiteľ, aj teba teraz zakryl hrob, zosnutého telesnou smrťou.

Verš: Bežal som cestou tvojich prikázaní a ty si rozšíril moje srdce.

Kristus Život * okúsil smrť, smrteľných oslobodil od smrti a všetkým teraz dáva život.

Verš: Daj mi ako zákon cestu svojich ustanovení, Pane, a budem ju vždy hľadať.

Kedysi usmrteného * Adama pre závisť vyvádzaš k životu svojou smrťou, Spasiteľ, nový Adam, zjavený v tele.

Verš: Pouč ma a budem skúmať tvoj zákon, zachovám ho celým svojím srdcom.

Duchovné stavy * užasli, keď ťa videli, ležať mŕtveho kvôli nám, zakrývali sa krídlami, Spasiteľ.

Verš: Usmerni ma na cestu svojich prikázaní, lebo po nej som zatúžil.

Sňal ťa, Slovo, * mŕtveho z dreva, a do hrobu ťa Jozef teraz položil;ale vstaň a zachráň všetkých ako Boh.

Verš: Nakloň moje srdce k svojim svedectvám a nie ku chamtivosti.

Bol si radosťou *anjelov, Spasiteľ, teraz si im však aj bolesť spôsobil, keď vidia tvoje telo bez dychu a mŕtve.

Verš: Odvráť moje oči, aby nevideli márnosť, živ ma na svojej ceste.

Dvíhajú ťa na drevo, * a živých ľudí so sebou dvíhaš, ocitol si sa pod zemou, a kriesiš tých, čo pod ňou ležia.

Verš: Daj svojmu služobníkovi bázeň pred tvojím slovom.

Ako lev, Spasiteľ, * usnul si telom, ale ako mladé levíča vstávaš z mŕtvych a odkladáš telesnú starobu.

Verš: Zbav ma potupy, z ktorej mám strach, veď tvoje súdy sú dobré.

Ty si vzal rebro Adamovi * a Evu si z neho utvoril;medzi rebrá ťa prebodli a vytryskol z nich očistný prúd.

Verš: Hľa, zatúžil som po tvojich prikázaniach, živ ma vo svojej spravodlivosti.

Tajne sa kedysi * obetoval baránok, ty si však bol viditeľne obetovaný, Nevinný, a všetko tvorstvo si očistil, Spasiteľ.

Verš: Nech zostúpi na mňa tvoja milosť, Pane, a tvoja spása podľa tvojho slova.

Kto opíše tento obraz, * ozaj hrozivý a nevídaný? Lebo dnes vládca tvorstva, podstupuje utrpenie a pre nás zomiera.

Verš: Odpoviem tým, čo ma potupujú, že som sa spoliehal na tvoje slová.

Poklad Života – * ako to, že je mŕtvy? Anjeli žasli a volali: Ako to, že zamkli v hrobe Boha?

Verš: Nikdy neodním z mojich úst slovo pravdy, lebo som sa spoliehal na tvoje súdy.

Prebodli ťa, Spasiteľ, * z tvojho boku život vyteká pre Živú, ktorá ma vyhnala z Života a oživuješ ma spolu s ňou.

Verš: Naveky zachovám tvoj zákon, na veky a na veky vekov.

Rozpätý na dreve * priviedol si k sebe ľudí, z tvojho prebodnutého boku pramení životodarné odpustenie všetkým, Ježišu.

Verš: Chodil som po šíravách, lebo som hľadal tvoje prikázania.

Čestný člen veľrady, * mal tú strašnú česť, Spasiteľ, ako mŕtveho ťa čestne pochovať, a žasne nad tvojím strašným vzhľadom.

Verš: Hovoril som o tvojich svedectvách pred kráľmi a nehanbil som sa.

Pod zem dobrovoľne * zostúpil si ako mŕtvy vedieš zo zeme na nebo tých, čo odtiaľ padli, Ježišu.

Verš: Učil som sa tvoje prikázania, ktoré som si veľmi obľúbil.

Hoci ťa videli mŕtveho, * ty si živý ako Boh, vedieš zo zeme na nebo tých, čo odtiaľ padli, Ježišu.

Verš: Pozdvihol som svoje ruky k tvojim prikázaniam, ktoré som si obľúbil.

Hoci ťa videli mŕtveho, * ty si živý ako Boh, usmrtených ľudí si oživil keď si usmrtil pôvodcu mojej smrti.

Verš: Rozjímal som o tvojich ustanoveniach.

Ó, tá radosť! * Ó, množstvo šťastia! Naplnil si nimi tých, čo sú v podsvetí, keď si rozžal svetlo v temných hlbinách.

Verš: Spomeň si na svoje slová svojmu služobníkovi, ktorých nádej si mi daroval.

Klaniam sa utrpeniu, * ospevujem pochovanie, velebím tvoju moc, Milujúci človeka, tie ma oslobodili od rozkladných vášní.

Verš: V mojom ponížení ma utešilo to, že mi tvoje slovo dávalo život.

Meč na teba * vytasili, Kriste, ale meč Silného sa otupuje a obracia sa meč, ktorý stráži raj.

Verš: Pyšní do krajnosti prestupovali zákon, ja som sa však od tvojho zákona neodklonil.

Ovečka Baránka, * zabíjaného videla ostrím preniknutá plakala a pohla stádo, aby volalo.

Verš: Spomenul som si na tvoje súdy od vekov, Pane, a potešil som sa.

Hoci ťa pochovávajú do hrobu, * hoci zostupuješ do podsvetia, ty si hroby vyprázdnil a podsvetie obnažil, Kriste.

Verš: Pojal ma smútok z hriešnikov, ktorí opúšťajú tvoj zákon.

Dobrovoľne, Spasiteľ, * zišiel si pod zem, usmrtených ľudí si oživil, a vyviedol si ich v Otcovej sláve.

Verš: Spievali mi tvoje ustanovenia na mieste, kam som sa prisťahoval.

Jeden z Trojice * v tele kvôli nám potupnú smrť pretrpel;žasne slnko a zem sa trasie.

Verš: V noci som si spomenul na tvoje meno, Pane, a zachoval som tvoj zákon.

Ako z horkého prameňa, * Júdovho pokolenia potomkovia do hrobu uložili Živiteľa a Darcu manny, Ježiša.

Verš: To sa mi stalo, lebo som hľadal tvoje pravdy.

Sudca ako súdený * pred Pilátom sudcom, stál a bol odsúdený na nespravodlivú smrť drevom kríža.

Verš: Ty si môj podiel, Pane, povedal som, že zachovám tvoj zákon.

Hrdý Izrael, * ľudia vražední, čo vám chýbalo, že ste Barabáša oslobodili? A Spasiteľa ste vydali krížu!

Verš: Celým srdcom som sa modlil k tebe, zmiluj sa nado mnou podľa svojho slova.

Svojou rukou si utvoril * zo zeme Adama, pre neho si sa stal prirodzenosťou človek a dobrovoľne si sa dal ukrižovať.

Verš: Pomyslel som na tvoje cesty a svoje nohy som vrátil k tvojim svedectvám.

Poslúchol si, Slovo, * svojho Otca, až do krutého podsvetia si zostúpil a vzkriesil si ľudský rod.

Verš: Pripravil som sa a neváham zachovávať tvoje prikázania.

Beda mi, Svetlo sveta! * Beda mi, moje Svetlo! Ježišu môj žiadaný! takto volala Panna a horko plakala.

Verš: Zviazali ma putami hriešnikov, ale ja som nezabudol na tvoj zákon.

Závistliví, vražední * a pyšní ľudia, aspoň pre samotné plátno a šatku nech sa hanbia, veď Kristus vstal.

Verš: Vstal som o polnoci, aby som sa ti vyznával kvôli súdom tvojej spravodlivosti.

Poď len, poškvrnený, * vrah učeník, ukáž mi dôvod tvojej zloby, pre ktorý si zradil Krista.

Verš: Patrím medzi všetkých, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania.

Ako nejaký ľudomil * nerozumne a slepo, pretvaruješ sa, všeničiaci a neverný, čo si predal myro za peniaze.

Verš: Zem je plná tvojej milosti, Pane, nauč ma svoje ustanovenia.

Za nebeské myro * akú si dostal cenu? Akú protihodnotu si prijal? Iba nepokoj si našiel, nešťastný žalobca.

Verš: Dobre si sa zachoval k svojmu služobníkovi, Pane, podľa svojho slova.

Ak miluješ chudobných * a žiališ za myrom, ktoré sa vylieva na očistenie duší, ako si mohol za zlato predať Svetlo?

Verš: Dobrotivosti, poriadku a poznaniu ma nauč, lebo som uveril tvojim prikázaniam.

Ó, Božie Slovo! * Ó, moja radosť! Ako pretrpím tvoje trojdňové pochovanie? Materinsky sa teraz trápi moje vnútro.

Verš: Zhrešil som skôr, než som bol ponížený, preto som teraz zachoval tvoje slovo.

Kto mi podá vodu * a sĺz pramene? – Božia nevesta Panna volala – aby som oplakala svojho sladkého Ježiša.

Verš: Pane, ty si dobrý, svojou dobrotou ma nauč svoje ustanovenia.

Ó, hory a kopce! * Ľudí zástupy! Rozplačte sa a všetci nariekajte so mnou, matkou vášho Boha.

Verš: Rozmnožila sa nespravodlivosť pyšných voči mne, ja však celým srdcom skúmam tvoje prikázania.

Kedyže uvidím, Spasiteľ * teba, nadčasové Svetlo radosť a blaženosť môjho srdca? – Panna horko volala.

Verš: Ich srdce skyslo ako mlieko, ja som sa však naučil tvoj zákon.

Ako kameň, Spasiteľ * sekaný z kraja dal si sa sekať, aby z teba vytryskol živý prúd, lebo ty si prameň života.

Verš: Prospelo mi, že si ma pokoril, lebo tak sa naučím tvoje ustanovenia.

Ako z jediného prameňa * dvojitou riekou, vytekajúcou z tvojho boku, sa napájame a získavame nesmrteľný život.

Verš: Zákon tvojich úst je pre mňa lepší ako tisíce v zlate a striebre.

Dobrovoľne si sa zjavil, Slovo, * mŕtvy v hrobe ale ty žiješ a ako si predpovedal ľudí dvíhaš, môj Spasiteľ, svojím vzkriesením.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Ospevujeme, Slovo, * teba Boha všetkých, s Otcom a tvojím Svätým Duchom, a oslavujeme tvoje božské pochovanie.

Verš: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Nazývame ťa blaženou, * čistá Bohorodička a ctíme si verne trojdňové pochovanie tvojho Syna a nášho Boha.

Velebíme ťa, * Kriste, Darca života, ty si bol pre nás včera pochovaný, ty si trpel a mŕtvych nepochopiteľne oživil.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
S
láva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud:
Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Druhá statia, 5. hlas

Je dôstojné * velebiť ťa, Darca Života, Kriste, ty si zhodil brány podsvetia a krutovládu diabla rozboril.

Je dôstojné * velebiť ťa, Darca Života, ty si rozpäl ruky na kríži a rozdrvil moc nepriateľa.

Verš: Tvoje ruky ma stvorili a vybudovali, daj mi porozumenie a naučím sa tvoje prikázania.

Je dôstojné * velebiť ťa, Tvorca všetkých, tvojím utrpením sme získali bezvášnivosť, a oslobodil si nás z porušenia.

Verš: Uvidia ma tí, čo sa ťa boja, a zaradujú sa, lebo som sa spoliehal na tvoje slová.

Užasla zem * a slnko sa skrylo, Spasiteľ, pred tebou, nevečerným svetlom, Kriste, keď si zostúpil telom do hrobu.

Verš: Pochopil som, Pane, že tvoje súdy sú spravodlivosť, a že si ma právom pokoril.

Usnul si, Kriste, * prirodzeným spánkom v hrobe, a z ťažkého sna hriechu si prebudil ľudský rod.

Verš: Nech sa stane tvoja milosť, nech ma poteší, podľa tvojho slova, ktoré si dal svojmu služobníkovi.

Zo všetkých žien jediná * bezbolestne som ťa zrodila, Dieťa, teraz však trpím bolesťami tvojho utrpenia, sú neznesiteľné;vravela Čistá.

Verš: Nech ku mne príde tvoje zľutovanie a budem žiť, lebo tvoj zákon mi je poučením.

Hore, Spasiteľu, * prebývaš nerozlučne s Otcom, dolu si mŕtvy, vystretý na zemi, tak ťa vidia a žasnú serafíni.

Verš: Nech sa zahanbia pyšní, lebo nespravodlivo mi krivdili, ja však budem rozjímať o tvojich prikázaniach.

Trhá sa chrámová * opona tvojím ukrižovaním, svetlá svetlo skrývajú, Slovo, pred tebou, Slnkom ukrytým pod zemou.

Verš: Nech ma obrátia tí, čo sa ťa boja a poznajú tvoje svedectvá.

Na počiatku upevnil * jediným pokynom zemekruh, ako človek už nedýcha a pod zem zašiel, * hľaď a žasni, nebo.

Verš: Nech je moje srdce bezúhonné v tvojich ustanoveniach, aby som nebol zahanbený.

Zostúpil si pod zem, * ty, ktorý si rukou stvoril človeka, aby si z pádu pozdvihol zástupy ľudí * všesilnou mocou.

Verš: Moja duša hynie v túžbe po tvojej spáse, spoľahol som sa na tvoje slová.

Posvätný plač, * poďte, zosnutému Kristovi spievajme, ako kedysi ženy myronosičky, aby sme s nimi počuli aj „Raduj sa!“.

Verš: Moje oči slabnú v hľadaní tvojho slova a vravia: kedy ma potešíš?

Myro skutočné * si ty, Slovo nezničiteľné, preto ti aj myrá prinášali, ako mŕtvemu, Živý, * ženy myronosičky.

Verš: Hoci som bol ako mech na mraze, nezabudol som na tvoje ustanovenia.

Kráľovstvo podsvetia * rozbíjaš, pochovaný Kriste, a smrťou zas smrť usmrcuješ, od rozkladu oslobodzuješ zrodených na zemi.

Verš: Koľko je dní tvojho služobníka? Kedy ma rozsúdiš s tými, čo ma prenasledujú?

Prúdy života * vylieva Božia Múdrosť, zostupujúc do hrobu oživuje tých, čo sú v nedostupných miestach podsvetia.

Verš: Presviedčali ma tí, čo prestupujú zákon, ale tvojmu zákonu sa nevyrovnajú, Pane.

Aby som obnovil * zničenú prirodzenosť človeka, smrť ma zranila, hoci len telom. Matka moja, netráp sa a neplač.

Verš: Všetky tvoje príkazy sú pravda, neprávom ma prenasledujú, pomôž mi.

Zostúpil si pod zem, * Dennica spravodlivosti, mŕtvych si akoby zo sna prebudil, a odohnal si všetku tmu podsvetia.

Verš: Takmer ma vyhladili zo zeme, ale ja som neopustil tvoje prikázania.

Zrno dvojklíčne, * ľudské do útrob zeme, seje sa dnes so slzami, ale keď vyklíči, * svet naplní radosťou.

Verš: Podľa svojej milosti ma živ a zachovám výroky tvojich úst.

Adam sa preľakol, * keď sa Boh prechádzal v raji;raduje sa však, keď Boh zostúpil do podsvetia, ten, čo predtým padol a teraz sa zdvíha.

Verš: Naveky prebýva na nebesiach tvoje slovo, Pane.

Obeť sĺz ti prináša * tá, ktorá ťa zrodila, Kriste, uložený telom do hrobu, a volá: Vstaň, Dieťa, ako si predpovedal!

Verš: Tvoja pravda je z pokolenia na pokolenie, položil si základy zeme a ona pretrváva.

Do nového hrobu * Jozef ťa zbožne ukrýva bohumilé piesne na rozlúčku tebe spieva, zmiešané s nárekmi.

Verš: Tvojím pričinením trvá deň, lebo všetko pracuje pre teba.

Klincami na kríž * pribitého uzrela tvoja matka, Slovo, klince horkého zármutku a šípy prenikajú jej dušu.

Verš: Ak by tvoj zákon nebol býval mojím poučením, zahynul by som vo svojom ponížení.

Teba, všetkých * blaženosť, matka uvidela, ako ťa napájajú horkým nápojom, a slzami svoju tvár horko zmáčala.

Verš: Nikdy nezabudnem na tvoje ustanovenia, lebo nimi si ma oživil.

Kruto som zráňaná, * trhá mi vnútro, Slovo, keď vidím tvoje nespravodlivé zabitie, vravela Prečistá s plačom.

Verš: Tvoj som, zachráň ma, lebo som hľadal tvoje ustanovenia.

Tvoje sladké oči * a pery, ako zamknem, Slovo? Ako ťa pochovám s úctou k mŕtvym? Žasnem, volal Jozef.

Verš: Hriešnici striehli na mňa, aby ma zahubili, ja som však pochopil tvoje svedectvá.

Piesne nadhrobné * Jozef a Nikodém spievajú Kristovi, ktorý teraz usnul, a spievajú s nimi aj serafíni.

Verš: Videl som koniec každého konca, ďalekosiahle je tvoje prikázanie.

Schádzaš pod zem, * Spasiteľ, Slnko Pravdy, a zároveň Luna, čo ťa porodila v smútku ubúda, * pohľadu na teba zbavená.

Verš: Ako som si obľúbil tvoj zákon, Pane, po celý deň mi je poučením.

Podsvetie žaslo, Spasiteľ, * keď ťa videlo, Darcu života, ako ho oberáš o jeho bohatstvo, a od vekov * mŕtvych kriesiš.

Verš: Svojím prikázaním si ma urobil múdrejším než moji nepriatelia, lebo je mojím na veky.

Svetlo slnka * žiari po skončení noci, Slovo, a aj ty si vstal a jasne zažiaril po skončení smrti, ako zo svadobnej komnaty.

Verš: Spoznal som viac ako všetci, čo ma učia, lebo tvoje výroky sú mojím poučením.

Zem ťa, Stvoriteľ, * prijala do lona, Spasiteľ, pojala ju bázeň a trasie sa, mŕtvych zobúdza svojím trasením.

Verš: Spoznal som viac ako starci, lebo som hľadal tvoje prikázania.

Myrom ťa, Kriste, * Nikodém a Ctihodný, teraz nanovo pomazávajú, Žasni! – volali – celá zem!

Verš: Svojim nohám som zakázal všetky zlé cesty, aby som zachoval tvoje slová.

Zašiel si, Tvorca svetla, * a s tebou zašlo svetlo slnka, tvorstvo pojalo chvenie a vyznáva ťa, Tvorcu všetkých.

Verš: Neodklonil som sa od tvojich rozhodnutí, lebo ty si mi dal zákon.

Kameň uhladený * ukrýva nárožný Kameň, smrteľný človek akoby smrteľného Boha zakrýva teraz v hrobe. Žasni, zem!

Verš: Aké sladké sú tvoje slová pre moje hrdlo, sladšie ako med pre moje ústa.

Hľaď na učeníka * milovaného a na svoju Matku, Dieťa, daj nám zvesť najsladšiu, volala s plačom Čistá.

Verš: Z tvojich prikázaní som dostal poznanie, preto som znenávidel každú cestu nespravodlivosti.

Ako Darca života, * Slovo, na kríž pribitý, ty si Židov neusmrtil, ale vzkriesil si aj ich mŕtvych.

Verš: Tvoj zákon je fakľou pre moje nohy a svetlo na moje cesty.

Ľudský vzhľad kedysi, Slovo, * ani podobu teraz v utrpení, si nemal ale ty si vstal a zažiaril, ľudí si ozdobil božskými lúčmi.

Verš: Zaprisahal som sa a zaumienil som si, že zachovám súdy tvojej spravodlivosti.

Zašiel si telom * do zeme, nevečerná Dennica, slnko ten pohľad neznieslo a stemnelo, keď bolo ešte poludnie.

Verš: Pane, úplne som bol pokorený, oživ ma podľa svojho slova.

Slnko aj luna * spolu potemneli, Spasiteľ, pripodobnili sa múdrym služobníkom, čo sa do čierneho odevu obliekli.

Verš: Nájdi záľubu v úmysloch mojich úst, a nauč ma svoje súdy.

Stotník v tebe Boha * uvidel, hoci si bol usmrtený, Ako sa ťa, Bože môj, dotknem rukami? Žasnem, volal Jozef.

Verš: Moja duša je stále v tvojich rukách, tvoj zákon som nezabudol.

Adam usnul, * a smrť z jeho boku vychádza. Ty si teraz usnul, Božie Slovo a z tvojho boku pramení svetu život.

Verš: Hriešnici mi nastražili siete, ale od tvojich prikázaní som nezblúdil.

Usnul si na chvíľu * a oživil si mŕtvych;svojím vzkriesením si vzkriesil spiacich od vekov, Dobrotivý.

Verš: Tvoje svedectvá som zdedil na veky, lebo sú radosťou pre moje srdce.

Keď si vyšiel zo zeme, * začalo z teba prameniť víno spásy, Vinič životodarný;oslavujem utrpenie a kríž.

Verš: Svoje srdce som naklonil ku konaniu tvojich ustanovení na veky, aby som získal odmenu.

Ako to, že ťa duchovné * mocnosti ospevujú, Spasiteľ, nahého, zakrvaveného a odsúdeného, a strpia opovážlivosť tých, čo ťa križujú?

Verš: Znenávidel som tých, čo prestupujú zákon, ale tvoj zákon som si zamiloval.

Zasnúbený * najodbojnejší rod hebrejský, zažil si znovupostavenie Chrámu, prečo si odsúdil Pomazaného?

Verš: Ty si môj pomocník a zástanca, spoľahol som sa na tvoje slová.

Do odevu hanby * Zdobiteľa všetkých obliekaš, ktorý nebo upevnil a zem obdivuhodne ozdobil.

Verš: Odstúpte odo mňa, zlomyseľní, ja budem skúmať prikázania svojho Boha.

Ako pelikán, * ranený na svojom boku, Slovo, svoje zosnuté deti si oživil, keď si ich pokropil kvapkami života.

Verš: Zastaň sa ma podľa svojho slova a budem žiť, nezahanbi ma v mojom očakávaní.

Slnko kedysi, * Jozue zastavil, keď cudzincov bil, ty si ho však zahalil, keď si zvrhával vládcu temnôt.

Verš: Pomôž mi a zachránim sa, vždy sa budem učiť tvoje ustanovenia.

V otcovskom lone * ostal si prítomný, Milosrdný, rozhodol si sa stať človekom, a do podsvetia zišiel si, Kriste.

Verš: Zničil si všetkých, čo odstúpili od tvojich ustanovení, lebo je nespravodlivé ich zmýšľanie.

Vzali Ukrižovaného, * ktorý na vodách zem zavesil, a teraz si v nej líha ako mŕtvy, ona to nezniesla a silno sa triasla.

Verš: Za priestupníkov som pokladal všetkých hriešnych zeme, preto milujem tvoje súdy.

Beda mi, Synu! * Mužom nedotknutá takto plakala: Dúfala som, že bude Kráľom, a teraz ho vidím odsúdeného na kríži.

Verš: Prikovaj moje telo k svojej bázni, veď sa bojím tvojich súdov.

To mi Gabriel * zvestoval, keď ku mne zletel;Hovoril o večnom kráľovstve môjho Syna, Ježiša.

Verš: Konal som podľa práva a spravodlivosti, nevydávaj ma do rúk tých, čo ma urážajú.

Beda, Simeonovo * proroctvo sa splnilo, lebo tvoj meč prenikol moje srdce, * Emanuel.

Verš: V dobrom prijmi svojho služobníka, Pane, aby ma neohovárali pyšní.

Aspoň pre tých mŕtvych, * zahanbite sa, ó, Židia! Tých, čo vzkriesil Darca života;ten, ktorého ste vy zabili pre závisť.

Verš: Moje oči zoslabli v hľadaní tvojej spásy a slova tvojej spravodlivosti.

Slnko užaslo, keď videlo * Neviditeľné Svetlo, teba Kriste môj, že ťa do hrobu ukrývajú, mŕtveho, a stemnelo jeho svetlo.

Verš: Učiň so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva a nauč ma svoje ustanovenia.

Horko plakala, * tvoja nepoškvrnená matka, Slovo, keď v hrobe videla teba nepochopiteľného a bezpočiatočného Boha.

Verš: Som tvoj služobník, daj mi poznanie a dozviem sa tvoje svedectvá.

Tvoju smrť * tvoja neporušená Matka, Kriste, videla a so žiaľom ti oznamovala: Dlho sa nezdržuj, Život, medzi mŕtvymi!

Verš: Nastal čas, aby Pán konal, spustošili tvoj zákon.

Kruté podsvetie * zachvelo sa, keď ťa videlo, Slnko Slávy, Nesmrteľný, a vydávalo svojich zajatcov náhlivo.

Verš: Preto som si zamiloval tvoje prikázania viac ako zlato a drahokamy.

Veľký a úžasný * pohľad teraz vidíme, Ten, ktorý je príčinou života, podstúpil smrť * s úmyslom všetkých oživiť.

Verš: Preto som sa nasmeroval ku všetkým tvojim prikázaniam, znenávidel som každú cestu nespravodlivosti.

Rebrá ti prebodli * a ruky ti, Vládca, pribili, ty ranu po chýbajúcom rebre uzdravuješ aj nezdržanlivosť praotcovských rúk.

Verš: Obdivuhodné sú tvoje svedectvá, preto ich skúmala moja duša.

Predtým Ráchelinho syna, * oplakával každý v dome, teraz Syna Panny oplakáva zbor učeníkov spolu s Matkou.

Verš: To, čo zjavujú tvoje slová, dáva svetlo a poznanie mladým.

Údery rúk * padali na tvár Kristovi, ktorý rukou človeka utvoril a čeľuste šelmy rozdrvil.

Verš: Otvoril som svoje ústa a pritiahol Ducha, lebo som túžil po tvojich prikázaniach.

Piesňami, Kriste, * tvoje ukrižovanie a pochovanie, všetci verní teraz slávime, od smrti oslobodení tvojím pochovaním.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Bezpočiatočný Bože, * spoluvečné Slovo a Duchu Svätý, svoj verný ľud upevni v protivenstvách, lebo si dobrý.

Verš: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ty si Život zrodila, * Nepoškvrnená čistá Panna, utíš pohoršenia v Cirkvi a daruj jej pokoj, ako dobrotivá.

Je dôstojné * velebiť ťa, Darca Života, Kriste, ty si zhodil brány podsvetia a krutovládu diabla rozboril.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
S
láva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud:
Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo ty si svätý, Bože náš, a spočívaš na cherubínskom tróne slávy a my ti vzdávame slávu spolu s tvojím bezpočiatočným Otcom, presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Tretia statia, 3. hlas

Všetky pokolenia * pieseň tvojmu pochovaniu, * prinášajú, Kriste môj.

Verš: Zhliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou, podľa rozsudku nad tými, čo milujú tvoje meno.

Z dreva ťa sňal * Jozef Arimatejský, * do hrobu ťa pochováva.

Verš: Narovnaj moje kroky podľa svojho slova, nech ma neovláda žiadna neprávosť.

Myronosičky prišli, * tebe myro, Kriste môj, * múdro prinášajú.

Verš: Zachráň ma od ľudského ohovárania a ja zachovám tvoje prikázania.

Príď, všetko tvorstvo, * piesne na rozlúčku * prinesme Stvoriteľovi.

Verš: Svojho služobníka osvieť svojou tvárou a nauč ma svoje ustanovenia.

Život ako mŕtveho * všetci s myronosičkami * rozumne myrom pomažme.

Verš: Vodné pramene vytryskli z mojich očí, lebo som nezachoval tvoj zákon.

Jozef trojblažený, * pochovaj telo * Krista, Darcu Života.

Verš: Spravodlivý si, Pane, a správne sú tvoje rozsudky.

Tí, ktorých sýtil mannou, * zdvihli pätu * na Dobrodincu.

Verš: Dôrazne si nám prikázal považovať tvoje svedectvá za spravodlivosť a pravdu.

Tí, ktorých sýtil mannou * prinášajú Spasiteľovi * ocot spolu so žlčou.

Verš: Rozpálila ma horlivosť pre teba, lebo moji nepriatelia zabudli na tvoje slová.

Ó, aký nerozum! * A Kristovražda, * čin prorokovrahov!

Verš: Veľmi žeravé je tvoje slovo a tvoj služobník si ho zamiloval.

Ako nerozumný služobník * zradil učeník * bezodnú hĺbku múdrosti.

Verš: Som najmladší a pohŕdaný, ale na tvoje ustanovenia som nezabudol.

Keď Osloboditeľa opustil, * ostal opustený ako zajatec * ľstivý Judáš.

Verš: Tvoja spravodlivosť je večná spravodlivosť a tvoj zákon je pravda.

Podľa Šalamúna * ako hrob hlboký sú ústa * Hebrejov nespravodlivých.

Verš: Trápenia a núdza si ma našli, ale tvoje prikázania sú mi poučením.

Na cestách neposlušnosti * Židov nespravodlivých, * je len tŕnie a bodľačie.

Verš: Tvoje svedectvá sú spravodlivosťou na veky, daj mi ich poznanie a budem žiť.

Jozef pochováva * spolu s Nikodémom * s pietnou úctou Stvoriteľa.

Verš: Celým svojím srdcom som volal, Pane, počuj ma, budem hľadať tvoje ustanovenia.

Darca života, Spasiteľ, * sláva tvojej moci, * ktorá rozvrátila podsvetie.

Verš: Volal som k tebe, zachráň ma, a zachovám tvoje svedectvá.

Keď ťa ležať videla * Prečistá, Slovo, * materinsky plakala.

Verš: V nepriazni som bežal vpred a volal: Spolieham sa na tvoje slová.

Ó, Vesna moja najsladšia, * moje dieťa najsladšie! * Kam sa podela tvoja krása?

Verš: Moje oči sa pobrali v ústrety ránu, aby sa učili tvoje slová.

Plačom ťa sprevádzala * tvoja Matka prečistá, * teba, Slovo, zosnutého.

Verš: Vypočuj môj hlas, Pane, vo svojom milosrdenstve, živ ma podľa svojho súdu.

Ženy s myrom * prišli, aby pomazali * Krista, Božské Myro.

Verš: Priblížili sa ku mne tí, čo ma nespravodlivo prenasledujú, a vzdialili sa od tvojho zákona.

Smrťou smrť * usmrcuješ, Bože môj, * svojou božskou silou.

Verš: Pane, ty si blízko, a všetky tvoje cesty sú pravda.

Podvodník seba podviedol, * ale podvedeného oslobodzuje * tvoja múdrosť, Bože môj.

Verš: Už na počiatku som spoznal z tvojich svedectiev, že si ich ustanovil na veky.

Na dno podsvetia * bol odvedený zradca, * do jamy rozkladu.

Verš: Pozri sa na moje poníženie a osloboď ma, veď som nezabudol na tvoj zákon.

Tŕnie a bodľačie * to je cesta trojúbohého * nerozumného Judáša.

Verš: Rozsúď môj spor a osloboď ma, živ ma pre svoje slovo.

Všetci spolu hynú, * tí, čo ťa križovali, Slovo, * Boží Synu, všetkých Kráľ.

Verš: Ďaleko od hriešnikov je spása, lebo nehľadali tvoje ustanovenia.

V jame rozkladu * všetci spolu hynú * muži s krvou na rukách.

Verš: Hojné je tvoje zľutovanie, Pane, živ ma podľa svojho súdu.

Boží Synu, všetkých Kráľ, * Bože môj a Stvoriteľ môj, * ako to, že si utrpenie podstúpil?

Verš: Mnoho je tých, čo ma vyháňajú a sužujú, ja som sa však neodklonil od tvojich svedectiev.

Junica junca * na dreve zaveseného * videla a volala.

Verš: Videl som nechápavých a rozhorčil som sa, lebo nezachovali tvoje slová.

Telo živonosné * Jozef pochováva * spolu s Nikodémom.

Verš: Pozri, ako som si obľúbil tvoje prikázania, Pane, živ ma podľa svojej milosti.

Deva volala * vrúcne slzy ronila, * v útrobách prebodávaná.

Verš: Začiatkom tvojich slov je pravda, naveky trvajú všetky súdy tvojej spravodlivosti.

Svetlo mojich očí, * najsladšie moje dieťa, * ako to, že si teraz v hrobe zakrytý?

Verš: Kniežatá ma všade prenasledovali a moje srdce pojala bázeň pred tvojimi slovami.

Aby som Adama a Evu * oslobodil, Matka, * preto takto trpím, neplač.

Verš: Budem sa radovať z tvojich slov ako ten, čo dostáva veľký podiel.

Oslavujem tvoju, Syn môj, * krajnú dobrotu, * pre ktorú takto trpíš.

Verš: Znenávidel som nespravodlivosť a omrzela ma, zamiloval som si tvoj zákon.

Napojili ťa octom * a žlčou, Milosrdný, * a tým si rozviazal dávne ochutnanie.

Verš: Sedemkrát denne som ťa chválil za súdy tvojej spravodlivosti.

Na kríž si bol pribitý, * ty, ktorý si kedysi svoj ľud * chránil stĺpom oblačným.

Verš: Hojnosť pokoja majú tí, čo milujú tvoj zákon, a nič ich nezvedie.

Myronosičky, Spasiteľ, * prišli k hrobu * a myro ti priniesli.

Verš: Očakával som tvoju spásu, Pane, a zamiloval som si tvoje prikázania.

Vstaň, Milosrdný, * z priepastí podsvetia, * a daj vstať aj nám.

Verš: Moja duša zachovala tvoje ustanovenia a veľmi si ich obľúbila.

Vstaň, Darca života! – * Matka, čo ťa porodila, * roniac slzy hovorí.

Verš: Zachoval som tvoje prikázania a svedectvá, lebo všetky moje cesty sú pred tebou, Pane.

Ponáhľaj sa vstať * a utíš žiaľ, Slovo, * tej, čo ťa čisto zrodila.

Verš: Nech sa moja modlitba priblíži pred teba, Pane, daj mi poznanie podľa svojho slova.

Nebeské sily * v strachu užasli, * keď ťa mŕtveho videli.

Verš: Nech moja prosba vojde pred teba, Pane, podľa svojho slova ma osloboď.

S láskou a bázňou * ctíme si tvoje strasti, * daj nám odpustenie previnení.

Verš: Z mojich úst zaznie spev, keď ma naučíš svoje ustanovenia.

Ó, úžasný a nezvyčajný * pohľad, Božie Slovo! * Ako ťa zem môže prikrývať?

Verš: Môj jazyk zvestuje tvoje slová, lebo všetky tvoje prikázania sú spravodlivosť.

Jozef, čo ťa kedysi * nosil, Spasiteľ, odchádza, * a teraz ťa druhý pochováva.

Verš: Nech je tvoja ruka pripravená ma zachrániť, lebo som si vyvolil tvoje prikázania.

Plače a oplakáva ťa * tvoja Matka prečistá, * usmrteného, Spasiteľ môj.

Verš: Zatúžil som po tvojej spáse, Pane, a tvoj zákon je mojím poučením.

Žasnú duchovia * nad tvojím nezvyčajným a úžasným * pochovaním, Tvorca všetkých.

Verš: Moja duša bude živá a bude ťa chváliť, tvoje súdy mi pomôžu.

Vyliali na hrob * myronosičky myro, * keď skoro ráno prišli.

Verš: Zablúdil som ako stratená ovečka, pohľadaj svojho služobníka, lebo som nezabudol na tvoje prikázania.

Pokoj Cirkvi * tvojim ľuďom spásu, * daruj svojím vzkriesením.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Ó, Trojica, Bože môj, * Otče, Synu a Duchu, * zmiluj sa nad svetom.

Verš: I teraz i vždy i na veky vekov. Amen.

Vidieť vzkriesenie * tvojho syna, Panna, * dopraj svojim služobníkom.

Anjelský zbor
(Tropáre Vzkriesenia, 5. hlas)

Medzispev (prokimen): Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje prikázania. (po každom tropári)

Anjelský zbor sa podivil, * keď videl, Spasiteľ, že si mŕtvy, * že si zbúral mocné hradby smrti, * že aj Adama, spolu so sebou, si vzkriesil * a z moci pekla * všetkých vyslobodil.

„Prečo, učeníčky, * s láskyplnými slzami * voňavky otvárate?“ * Pýtal sa belostný anjel, * keď prišli k hrobu sväté ženy. * „Presvedčte sa, že Pánov hrob je prázdny. * Veď Spasiteľ skutočne vstal z mŕtvych.“

Zavčas ráno * sväté ženy s voňavkami * ponáhľali sa k tvojmu hrobu a plakali. * Zastavil ich anjel a riekol: * „Už bolo dosť sĺz, neplačte! * Kristovo vzkriesenie apoštolom oznámte!“

Sväté ženy plakali, * keď s vonnými masťami * prišli k tvojmu hrobu, Spasiteľ. * Anjel ich láskavo napomenul: * „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? * Veď ako Boh slávne vstal z mŕtvych!“

Sláva, trojičen:

Pokloňme sa Otcu * i jeho Synovi, i Svätému Duchu, * Svätej Trojici * jednej podstaty. * So serafínmi volajme: * „Svätý, svätý, * svätý si, Pane.“

I teraz, bohorodičník:

Panna, Darcu života si porodila, * Adama si hriechov zbavila, * srdce Evy * šťastím miesto bolesti si naplnila. * Tým, čo život stratili, * späť vrátil život * ten, čo sa z teba narodil, * Pán, Boh a človek. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
S
láva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud:
Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Sedalen, 1. hlas, podoben Hrob tvoj:

Čistým plátnom a božskými myrami, * tvoje úctyhodné telo získané od Piláta, * zakrýva a kladie do nového hrobu Jozef. * Ráno vstali ženy myronosičky, * a zvolali: Ukáž nám, ako si predpovedal, * Kriste, vzkriesenie.

Sláva:

Ukáž nám, ako si predpovedal, * Kriste, vzkriesenie.

I teraz:

Anjelské chóry užasli, keď videli, * ako toho, čo sedí v Otcovom lone, * kladú do hrobu, Nesmrteľného ako mŕtveho! * Jeho stavy anjelské obklopujú, * a oslavujú s mŕtvymi v podsvetí, * ako Stvoriteľa a Pána.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;* umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený;* Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;* potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Kánon, 6. hlas

1.pieseň

On morskou vlnou zakryl kedysi * prenasledovateľa a mučiteľa. – Teraz ho zemou zakryli * deti zachránených.– Ale my ako devy * spievajme Pánovi, lebo sa veľmi preslávil.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Pane, Bože môj, rozlúčkový spev * a nadhrobnú pieseň ti zaspievam. * Svojím pochovaním môjmu životu otvoril si dvere, * a smrťou smrť a podsvetie si usmrtil.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hore si na tróne a dole v hrobe, * bytosti nadsvetské aj podzemské, * uvažujú o tom, Spasiteľ môj, a chvejú sa pre tvoje usmrtenie. * Je nad sily rozumu ťa vidieť mŕtveho, Pôvodca života.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Aby si svojou slávou všetko naplnil, * zostúpil si do hlbín zeme. * neskryla sa pred tebou moja prirodzenosť od Adama;* bol si pochovaný a mňa porušeného obnovuješ, Milujúci človeka.

3. pieseň

Ty si na vodách pevne zavesil celú zem;* a keď ťa tvorstvo vidí visieť na Lebečnom, * pojal ho veľký úžas, * a volalo: Nik nie je svätý, okrem teba, Pane.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Obrazy svojho pochovania ukázal si a videnia rozmnožil;* Teraz si svoje tajomstvá bohoľudsky objasnil * aj tým, čo sú v podsvetí, * a volajú: Nik nie je svätý, okrem teba, Pane.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Rozprestrel si dlane a zjednotil si oddávna vzdialených. * Obliekol si sa, Spasiteľ, do plátna a hrobu, * a uvoľnil si okovy zajatcov, * ktorí volajú: Nik nie je svätý okrem teba, Pane.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hrobom a pečaťami, Neobsiahnuteľný, dal si sa uväzniť, * lebo svoju moc zjavil si v skutkoch * bohočinne tým, čo ti spievajú: * Milujúci človeka, nik nie je svätý okrem teba, Pane.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
S
láva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud:
Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Sedalen, 1. hlas

Tvoj hrob, Spasiteľu, vojaci strážili, * zamreli oslnení zjavením anjela, * ktorý zvestoval ženám vzkriesenie. * Oslavujeme ťa, víťaza nad porušením, * padáme pred tebou, vzkrieseným z hrobu, * pred naším jediným Bohom.

Sláva i teraz, 1. hlas

Tvoj hrob, Spasiteľu, vojaci strážili, * zamreli oslnení zjavením anjela, * ktorý zvestoval ženám vzkriesenie. * Oslavujeme ťa, víťaza nad porušením, * padáme pred tebou, vzkrieseným z hrobu, * pred naším jediným Bohom.

4. pieseň

Tvoje božské poníženie sa na kríži * predvídal Habakuk, žasol a volal: * Ty si preťal silu mocných, Dobrotivý, * pripojac sa k väzňom podsvetia, ako všemocný.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Dnes si posvätil siedmy deň, * ktorý si kedysi požehnal odpočinutím od diela. * Všetko prevádzaš a nanovo tvoríš, * keď svätíš sobotu, Spasiteľ môj, a sám sa obnovuješ.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Násilím silnejšieho, * ktorý ťa pokoril, tvoja duša od tela * oddelila sa a trhala obe putá, * smrti aj podsvetia, Slovo, tvojou mocou.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Keď ťa podsvetie stretlo, * roztrpčilo sa. Videlo zbožšteného človeka, * doráňaného údermi, hoci má plnosť moci, * a hrozným spôsobom zahynulo.

5. pieseň

Tvoje bohozjavenie, Kriste, * stalo sa nám z tvojej milosti;* Izaiáš videl jeho nevečerné svetlo *a v nočnom bdení volal: * Mŕtvi budú vzkriesení * a vstanú tí, čo sú v hroboch, * a všetci zrodení zo zeme sa zaradujú.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Obnovuješ pozemšťanov, *keď si sa, Stvoriteľ, stal časťou zeme, * pohrebné plátno a hrob zjavujú, *Slovo, tvoje tajomstvo. * Ctihodný člen veľrady * vykonáva radu toho, čo ťa zrodil, * a mňa v tebe veľkolepo znovustvoril.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Smrťou smrteľné * a pochovaním porušiteľné premieňaš. * Robíš nesmrteľným to, čo je bohumilé, * robíš neporušiteľným to, čo si prijal. * Tvoje telo totiž, Vládca, * nevidelo rozklad, ani tvoja duša * neostala opustená ako cudzinec v podsvetí.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Prišiel si z manželsky neskúsenej, * a prebodli ti rebrá, Tvorca môj;* urobil si ju obnovením Evy, * keď si stal Adamom;* nadprirodzene si usnul prirodzeným spánkom * a život si prebudil zo sna * a porušenia ako Všemocný.

6. pieseň

Zajali, *ale neudržali * Jonáša útroby veľryby, * lebo zobrazoval teba, * ktorý si trpel a dal sa pochovať. * Ako zo svadobnej komnaty* vyšiel z morského zvera * a volal na stráže: * Chránite márnosť a klamstvo, * a milosť ste si nechali ujsť!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Trhali ťa, *ale neodtrhol si sa *Slovo, od tela, ktoré si prijal;* Hoci sa aj zboril *tvoj chrám v čase utrpenia * predsa ostalo celým spojenie * tvojho božstva a tvojho človečenstva. * V oboch si jediný, Syn, *Božie Slovo, Boh a človek.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Človekovražedným, * nie však bohovražedným *bol Adamov hriech, * Hoci aj trpela * zemská prirodzenosť tvojho tela, * božstvo ostalo bezstrastným. * Porušiteľné si u seba zmenil na neporušenosť;* a svojím vzkriesením si ukázal *prameň neporušeného života.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Vládne, * ale nie naveky, *podsvetie nad ľudským rodom;* dal si sa uložiť do hrobu, Mocný, *a životodarnou rukou * kľúče smrti si rozhádzal *a zvestoval si tým, čo tam od vekov spali, * skutočné vzkriesenie, *lebo si sa stal, Spasiteľu, prvorodeným z mŕtvych.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
S
láva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud:
Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Kondák, 6. hlas

Toho, čo zavrel priepasť, vidíme mŕtveho, * zavinutého smyrnou a plátnom, * ukladajú ho do hrobu, * Nesmrteľného ako smrteľníka. * Ženy ho prišli pomazať myrom, * horko nariekali a volali: * Táto Sobota je nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Ikos:

Ten, v ktorom spočíva všetko, vystúpil na kríž. * Všetko tvorstvo narieka, keď ho vidí nahého visieť na dreve. * Slnko skrylo lúče a hviezdy odložili jas, * zem sa vo veľkej bázni zachvela, * more sa dalo na útek a rozpadli sa kamene. * Mnohé hroby sa otvorili a vstali telá svätých mužov. * Podsvetie dolu stená a Židia sa radia, ako ohovoriť Kristovo vzkriesenie. * Ženy však volajú: * Táto Sobota je tou nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Synaxár na Svätú a veľkú sobotu

Verše: 1. Nadarmo strážite hrob, strážcovia! 2. Rakva nebude väzniť toho, ktorý sám je život.

Na svätú a veľkú sobotu oslavujeme pochovanie božského tela nášho Pána Ježiša Krista a jeho zostúpenie do podsvetia, čím bolo naše pokolenie pozdvihnuté z rozkladu a prešlo do večného života. Tento svätý a veľký týždeň je väčší než všetky dni uplynulej štyridsiatnice, a z tohoto týždňa je najväčšia práve táto svätá a veľká sobota.

Tento týždeň nenazývame veľkým preto, žeby snáď jeho dni alebo hodiny boli dlhšie, ale preto, že sa v ňom udiali veľké, nadprirodzené divy a mimoriadne skutky nášho Spasiteľa, a to predovšetkým dnes.

Pri prvom stvorení sveta, keď Boh stvoril všetko, vrátane svojho najvznešenejšieho diela šiesteho dňa, človeka, na siedmy deň si odpočinul od všetkých svojich diel. Posvätil tento deň a nazval ho sobotou, čo v preklade znamená „odpočinutie“.

Tak isto teraz, pri duchovnom stvorení sveta, keď Boh všetko dokončil, a v šiesty deň znovuvybudoval porušeného človeka a obnovil ho svojím živonosným krížom a smrťou, opäť si v tento siedmy deň odpočinul od svojho dokonalého diela a usnul spasiteľným prirodzeným spánkom.

Božie Slovo teda telom schádza do hrobu. Svojou neporušiteľnou a božskou dušou, ktorá sa smrťou oddelila od tela a ktorú odovzdal do Otcových rúk, schádza i do podsvetia. Taktiež, hoci ho k tomu Otec nenútil, priniesol mu svoju krv, ktorá sa stala naším oslobodením.

Pánova duša nebola v podsvetí uväznená tak, ako duše ostatných svätých. Prarodičovská kliatba nemá nad ním tú moc, čo nad nimi. Hoci diabol, náš nepriateľ, držal v zajatí nás, nemohol udržať krv, ktorou sme boli vykúpení. Hoci sa zlodej diabol chcel Bohu vyhnúť, musel pojať aj Boha. Pán Ježiš Kristus sa totiž usídlil v hrobe nielen telom, ale aj božstvom, ktoré sa s týmto telom zjednotilo.

Podľa toho, čo povedal, spolu so zločincom bol v raji a zároveň so svojou zbožštenou dušou v podsvetí, i nadprirodzene sedel s Otcom a so Svätým Duchom na nebeskom tróne ako neopísateľný Boh.

Napriek všetkému, čím prešiel, jeho božstvo nebolo poškodené ani v hrobe, ani na kríži, a jeho telo nebolo dotknuté rozkladom, aký nastáva pri oddelení duše od tela. Jeho telo i jeho údy boli doráňané, ale nie úplne zničené.

Jozef sňal sväté Pánovo telo a pochoval ho do nového hrobu blízko mesta, na dvere položil veľký kameň a odišiel. Boli pri tom Mária Magdaléna a iná Mária, ktoré sedeli oproti hrobu. Na druhý deň, po piatku, zišli sa veľkňazi a farizeji u Piláta a vraveli: „Spomenuli sme si , ako ten klamár vravel, kým ešte žil, že po troch dňoch vstane. Zdá sa nám vhodné, aby tvoje veličenstvo rozkázalo vojsku zapečatiť hrob.“ Pilát im odvetil: „Ak je klamár, čo sa staráte o jeho slová, ktoré povedal zaživa? Ak povedal, že vstane, prečo vôbec zomrel?“ Oni mali na pamäti Ježišove slová o Jonášovom znamení a vraveli: „Ak sa zapečatí hrob, nebudú ho môcť ukradnúť.“ Ó, nerozumní, nespoznali, že to, čomu chceli zabrániť, vďaka nim sa vyplnilo. Pilát zavelil a oni sami spolu s vojskom silným pečatidlom zaistili hrob. Postavili k nemu svoju vlastnú stráž, aby ju nebolo možné oklamať o vzkriesení.

Podsvetie sa však teraz zvíja v bolestiach, nerozumie sile najtvrdšieho nárožného kameňa, ktorú skusuje, a pomaly vyvrhuje nespravodlivo pohltených, ktorých od vekov držalo vo svojich útrobách.

Pre tvoje nevysloviteľné zostúpenie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami, teraz i vždycky i na veky vekov.

Amen.

7. pieseň

Nevýslovný zázrak! * Ten, čo v peci zachránil * úctyhodných mladíkov z plameňov, * Mŕtvy do hrobu bez dychu sa ukladá;* na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Zranilo sa podsvetie, * keď do srdca prijalo * zraneného kopijou do srdca. * Vzdychá, ničené *božským ohňom * na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Bohatý je hrob, *lebo pojal do seba *akoby spiaceho Tvorcu, * stal sa božskou *pokladnicou života, * na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Podľa zákona zosnutých * pochovanie do hrobu * podstupuje Život všetkých. * a ukazuje hrob * ako prameň vzkriesenia, * na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Jediné, *či v podsvetí, * v hrobe alebo v raji, * Kristovo bolo božstvo, * nedeliteľné, s Otcom a Duchom, * na spásu nás, ktorí spievame: Blahoslavený si, Bože Záchranca.

8. pieseň

V strachu žasni, nebo, *nech sa pohnú * základy zeme! * Hľa, radí sa k mŕtvym, *ten, ktorý žije na výsostiach, * a stáva sa hosťom malého hrobu. * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Prečistý chrám bol zborený, * avšak padnutú * dvíha svätyňu;. * K prvému Adamovi druhý, * ktorý žije na výsostiach, * zišiel až do väzníc podsvetia. * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Skončila odvaha učeníkov, *výnimkou však je * Arimatejský Jozef. * Keď videl mŕtveho a nahého *Boha, ktorý je nad všetkými, * pýta si ho, pochováva a volá: * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Ó, divy nové! *Ó, dobrotivosť! * Ó, nevýslovná zhovievavosť! * Dobrovoľne sa dáva zapečatiť pod zemou *ten, ktorý žije na výsostiach, * a ako podvodníka – ohovárajú Boha. * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Chválime, dobrorečíme, klaniame sa Pánovi, ospevujeme a vyvyšujeme ho po všetky veky.

9. pieseň

Neoplakávaj ma, Matka, * keď vidíš v hrobe, z tvojho lona * bez muža počatého syna. * Lebo ja vstanem *a oslávim sa, * a povýšim so slávou * navždy ako Boh * tých, čo ťa s vierou a láskou velebia.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

V tvojom neobyčajnom narodení *vyhla som sa bolestiam nadprirodzene, * a stala som sa blaženou, bezpočiatočný Synu. * Teraz ťa však, Bože môj, *vidím bez dychu mŕtveho, * a meč žiaľu *kruto ma zraňuje. * Ale vstaň, aby som bola zvelebená.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Dovoľujem zemi prikryť ma, *ale ľakajú sa brány podsvetia, * keď ma vidia odetého, matka, * krvavým * odevom odplaty. * Nepriateľov som totiž krížom * porazil ako Boh, * vstanem opäť a zvelebím ťa.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Nech sa raduje tvorstvo, *nech sa veselia všetci zrodení na zemi, * Nepriateľ Hádes bol zajatý. * Ženy s myrom * nech idú v ústrety! * Oslobodzujem Adama, * otca všetkých, i Evu, * a na tretí deň vstanem.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
S
láva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud:
Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.
Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.
Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.
Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

(Svitilen nie je)

Chvály, 2. hlas
Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli;* chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac;* chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé;– chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky;* vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú;* jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné;* chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(2. hlas) Dnes hrob v sebe drží toho, ktorý dlaňou drží tvorstvo;* kameň zakrýva toho, ktorý cnosťami pokryl nebesá. * Život spí * a podsvetie sa trasie, Adamovi sa rozväzujú putá. * Sláva tvojej Prozreteľnosti, ktorou si všetko dokonal, večné svätenie soboty, * a daroval si nám, Bože, svoje presväté zmŕtvychvstanie.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Aký to vidno obraz? * Akéže odpočinutie sa koná? * Kráľ vekov, ktorý utrpením dokonal Prozreteľnosť, * v hrobe svätí sobotu a tým nám dáva nové svätenie soboty. * Jemu volajme: * Vstaň Bože a súď zem, lebo ty kraľuješ na veky, * a nemá hranice veľkosť tvojho milosrdenstva.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Poďte, hľaďme na náš Život, ktorý leží v hrobe, * aby tých, čo ležia v hroboch, oživil. * Poďte a keď vidíme spať potomka Júdu, * prorocky mu volajme: * Uložil si sa a zaspal si ako lev, ktože ťa zobudí, Kráľu? * Ale vstaň vo svojej moci, * vydaný za nás zo svojej vôle! Pane, sláva tebe!

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi;všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

(6. hlas) Pýtal si Jozef * telo Ježiša, * a uložil ho do svojho nového hrobu. * Patrilo sa totiž, aby z hrobu * vyšiel ako zo svadobnej komnaty. * Ty si zlomil vládu smrti, * ty si otvoril brány raja ľuďom;Pane, sláva tebe!

Sláva:

Dnešný deň tajomne * veľký Mojžiš * predpovedal, hovoriac: * „Boh požehnal *siedmy deň.“ * To je tá požehnaná Sobota, * toto je deň odpočinutia, * v ňom si odpočinul od všetkých svojich diel *Jednorodený Boží Syn. * Prozreteľnosťou v smrti telom svätil sobotu, * a opäť sa stal tým, čím bol zmŕtvychvstaním. * Daroval nám večný život, * ako jediný dobrotivý a milujúci človeka.

I teraz, 2. hlas

Preblahoslavená si, Bohorodička, Panna, * lebo ten, čo si z teba život vzal, * premohol peklo a vzkriesil Adama. * Odstránil kliatbu a vyslobodil Evu. * Zničil smrť a my sme ožili. * Preto radostne volajme: * „Zvelebený si, Kriste, Bože náš, * že taká bola tvoja vôľa, sláva tebe.“

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým, premúdrosť, vnímajme!

Tropár, 2. hlas

Ctihodný Jozef * sňal z dreva tvoje prečisté telo, * ovinul ho čistým plátnom, * natrel voňavými masťami * a uložil do nového hrobu.

Tropár proroctva, 2. hlas

Ty držíš konce zeme a hrobu si dovolil ťa zadržať, Kriste, * aby si podsvetím pohltené ľudstvo oslobodil, * a aby si nás vzkriesením oživil ako nesmrteľný Boh.

Prokimen, 4. hlas: Vstaň, Pane, pomôž nám, a pre svoje meno nás osloboď.
Verš: Bože, na vlastné uši sme to počuli a naši otcovia nám o tom hovorili.

Čítanie z knihy proroka Ezechiela (37, 1-14)

Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol–vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. A riekol mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Odpovedal som: „Pane, Bože, to ty vieš. Povedal mi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán.“ Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo! I prehovoril ku mne: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka;prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal;vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké. Nato mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: „Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení.“ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny. I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán som to riekol a splnil,“ hovorí Pán.

Prokimen, 7. hlas: Vstaň, Pane, Bože môj, nech sa zdvihne tvoja ruka, nezabudni navždy na svojich úbohých.
Verš: Z celého srdca sa ti budem vyznávať, Pane, budem rozprávať o všetkých tvojich divoch.

Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom a Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom (1Kor 5, 6b-8 a Gal 3, 13-14)

Bratia, trocha kvasu prekvasí celé cesto. Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný za nás Kristus, naša Pascha. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

Aleluja, 5. hlas

Verš: Nech vstane Boh a nech sa rozptýlia jeho nepriatelia. Nech ujdú spred jeho tváre tí, čo ho nenávidia.
Verš: Nech sa stratia tak, ako sa rozplýva dym a ako sa roztápa vosk pred ohnivým plameňom.
Verš: Tak nech sa stratia hriešnici spred Božej tváre, a nech sa zaradujú spravodliví.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša (zač. 114;27, 62-66)
Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša

Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ‚Vstal z mŕtvych,’ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.” Pilát im povedal: „Máte stráž;choďte a zabezpečte, ako viete!” Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
S
láva: I teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)
Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
S
láva: I teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

A zvoláva:

Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!
Ľud: Požehnaj nás.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú (alebo svätú katolícku) vieru na veky vekov.
Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa.(3x), požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie sa zo svojej vôle nechal položiť do hrobu a zišiel do podsvetia, skrze modlitby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného Kríža, svätých slávnych a všechválnych apoštolov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Stichira, 5. hlas

Poďte, nazvime blaženým Jozefa, navždy pamätného, * ktorý prišiel v noci k Pilátovi * a vypýtal si Život všetkých: * Daj mi tohto cudzinca, ktorý nemá kde hlavu skloniť. * Daj mi tohto cudzinca, ktorého zlý učeník odovzdal smrti. * Daj mi tohto cudzinca, ktorého videla jeho Matka visieť ma kríži, * s plačom nahlas vravela * a materinsky volala: * Beda mi, dieťa moje! * Beda mi, svetlo moje! Duša moja milovaná! * To, čo Simeon predpovedal v chráme dnes sa uskutočnilo! * Moje srdce prenikol meč, ale zmeň plač na radosť z tvojho vzkriesenia. * Klaniame sa tvojmu utrpeniu, Kriste. * Klaniame sa tvojmu utrpeniu, Kriste. * Klaniame sa tvojmu utrpeniu, Kriste, a svätému vzkrieseniu.

 Prvá hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 5;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 89;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 100.

Žalm 5

Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie. – Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh. – Veď ku tebe, Pane, sa modlím, * za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám. – Ty nie si Boh, * ktorému by sa páčila neprávosť, – zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. – Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, * ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. – Od vraha a podvodníka * sa odvracia Pán s odporom. – No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu * a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom. – Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, * urovnaj svoju cestu predo mnou. – Lebo v ich ústach úprimnosti niet, * ich srdcia sú plné zrady;– ich hrtan je ako otvorený hrob, * na jazyku samé úlisnosti. – Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;* vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. – Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, * a naveky nech jasajú. – Chráň ich a nech sa radujú v tebe, * čo tvoje meno milujú. – Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, * ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Žalm 89

Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie. – Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky. – Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“ – Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž. – Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;* sú ako bylina v rozpuku: – ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá. – Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie. – Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby. – V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych. – Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat. – No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame. – Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie? – A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca. – Obráť sa k nám, Pane;dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. – Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. – Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie. – Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera. – Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;* upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

Žalm 100

Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, * zahrať ti, Pane, na harfe. – Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života;* kedyže prídeš ku mne? – Chcem kráčať v nevinnosti srdca * uprostred svojej čeľade. – Nesprávne predsavzatia si nerobím, * podvodníka mám v nenávisti;ten nemá ku mne prístup. – Skazené srdce sa mi prieči, * zlomyseľníka nechcem znať. – Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. * Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem. – Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. * Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť. – V mojom dome nebude bývať pyšný človek * a luhár neobstojí pred mojimi očami. – Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine * a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, 2. hlas

Keď si zostúpil k smrti, Život nesmrteľný, * vtedy si Hádes usmrtil žiarou božstva, * keď si aj zosnulých z priepastí pozdvihol, * všetky nebeské mocnosti volali: ** Darca Života, Kriste, Bože náš – Sláva tebe!

I teraz, bohorodičník

Ako ťa nazveme, Milostiplná? * Nebom, lebo z teba zažiarilo Slnko spravodlivosti. * Rajom, lebo z teba vyrástol kvet neporušiteľnosti. * Pannou, lebo si zostala neporušená. * Čistou Matkou, lebo si mala vo svojom svätom náručí Syna, Boha všetkých. * Jeho pros za spásu našich duší.

Riaď moje kroky podľa tvojho výroku;* nech ma neovláda nijaká neprávosť. * Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy.
Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam.
Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 6. hlas

Toho, čo zavrel priepasť, vidíme mŕtveho, * zavinutého smyrnou a plátnom, * ukladajú ho do hrobu, * Nesmrteľného ako smrteľníka. * Ženy ho prišli pomazať myrom, * horko nariekali a volali: * Táto Sobota je nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

A modlitba:

Kriste, pravé svetlo, ktoré osvecuje a posväcuje každého človeka prichádzajúceho na svet, nech sa ukáže na nás svetlo tvojej tváre, aby sme v ňom uvideli neprístupné svetlo, a nasmeruj naše kroky k uskutočňovaniu tvojich prikázaní, na príhovor tvojej prečistej Matky a všetkých tvojich svätých. Amen.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Tretia hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 16;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 24;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 50.

Žalm 16

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú. – Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. – Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne;* tvoje oči vidia, čo je správne. – Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. – Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. – Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali. – K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. – Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. – Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú. – Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. – Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. – Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte. – Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, – svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. – Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. – Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Žalm 24

K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, * tebe dôverujem, Bože môj: – Nech nie som zahanbený * a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. – Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. * Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. – Ukáž mi, Pane, svoje cesty * a pouč ma o svojich chodníkoch. – Veď ma vo svojej pravde a uč ma, * lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň. – Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie * a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. – Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, * ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve veď si, Pane, dobrotivý. – Pán je dobrý a spravodlivý: * ukazuje cestu hriešnikom. – Pokorných vedie k správnemu konaniu * a tichých poúča o svojich cestách. – Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť * pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy. – Pre tvoje meno, Pane, * odpusť mi môj hriech, i keď je veľký. – Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? * Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť. – Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša * a jeho potomstvo bude dedičom zeme. – Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja, * a zjaví im svoju zmluvu. – Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána, * veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel. – Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, * lebo som sám a úbohý. – Uľav mi v úzkosti srdca * a vytrhni ma z mojich tiesní. – Pozri na moju pokoru a na moje trápenie * a odpusť mi všetky priestupky. – Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli * a nenávidia ma ukrutne. – Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma;* nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe. – Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť, * veď sa pridŕžam teba. – Bože, vysloboď Izraela * zo všetkých jeho súžení.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;* umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený;* Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;* potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, 2. hlas

Keď si zostúpil k smrti, Život nesmrteľný, * vtedy si Hádes usmrtil žiarou božstva, * keď si aj zosnulých z priepastí pozdvihol, * všetky nebeské mocnosti volali: ** Darca Života, Kriste, Bože náš – Sláva tebe!

I teraz, bohorodičník

Bohorodička, ty si pravý vinič, * z ktorého nám vyrástol plod života. * K tebe sa modlíme: * Modli sa k nemu, Vládkyňa, so svätými apoštolmi, * aby sa zmiloval nad našimi dušami.

Nech je velebený Pán deň – čo deň;* nesie nás Boh, naša spása. * Náš Boh je Boh spásy.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 6. hlas

Toho, čo zavrel priepasť, vidíme mŕtveho, * zavinutého smyrnou a plátnom, * ukladajú ho do hrobu, * Nesmrteľného ako smrteľníka. * Ženy ho prišli pomazať myrom, * horko nariekali a volali: * Táto Sobota je nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Potom nasleduje táto modlitba:

Vládca, Bože Otče všemocný, Pane, jednorodený Synu, Ježišu Kriste a Svätý Duchu, jediné božstvo, jediná moc, zmiluj sa nado mnou hriešnym a spôsobom, ktorý ty poznáš, zachráň ma, svojho nehodného služobníka, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Šiesta hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 53;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 54;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 90.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno a svojou mocou obráň moje právo. * Bože, vyslyš moju modlitbu a vypočuj slová mojich úst. – Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach. – Ale mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán. * Na mojich protivníkov obráť nešťastie a rozpráš ich, veď si verný. – S radosťou ti prinesiem obetu;* meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;– lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma. – Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. – Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná. – Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des. – A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si? – Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“ – Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;* bo v meste vidím násilie a hádky. – Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;* v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady – a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam. – Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť;* a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. – Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. – S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;* v sprievode sme kráčali Božím domom. – Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred. – Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni. – Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas. – Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne. – Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. – Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu. – Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. – Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová;* a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. – Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy. – Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;* ale ja dúfam v teba, Pane.

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, – povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja;* v tebe mám dôveru, Bože môj.“ – Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru. – Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom, – nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne, – ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie. – I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne. – Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom. – Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. – Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, – lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. – Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň. – Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš. – Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. – Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. – Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, 2. hlas

Keď si zostúpil k smrti, Život nesmrteľný, * vtedy si Hádes usmrtil žiarou božstva, * keď si aj zosnulých z priepastí pozdvihol, * všetky nebeské mocnosti volali: ** Darca Života, Kriste, Bože náš – Sláva tebe!

I teraz, bohorodičník

Keďže nemáme dostatok odvahy pre množstvo našich hriechov, * ty, Bohorodička Panna, pros toho, ktorý sa z teba narodil, * veď mnoho zmôže modlitba Matky k Vládcovej dobrosrdečnosti. * Neprehliadni modlitby hriešnych, Prečistá, * lebo ten, ktorý sa rozhodol aj trpieť za nás, * je milosrdný a má moc zachrániť.

Pane, príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, * lebo sme veľmi úbohí. * Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, * a vysloboď nás;* a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 6. hlas

Toho, čo zavrel priepasť, vidíme mŕtveho, * zavinutého smyrnou a plátnom, * ukladajú ho do hrobu, * Nesmrteľného ako smrteľníka. * Ženy ho prišli pomazať myrom, * horko nariekali a volali: * Táto Sobota je nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Pane, zmiluj sa. (40x)
V
 každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
P
ane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Potom nasleduje táto modlitba:

Bože a Pane mocností, Tvorca celého sveta, pre milosrdenstvo tvojej nenapodobiteľnej veľkodušnosti si zoslal svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, aby zachránil náš rod. Úctyhodným Krížom si roztrhal dlžobný úpis našich hriechov, a tak si zvíťazil nad kniežatstvami a mocnosťami temnoty. Ty sám, Vládca, milujúci človeka, prijmi aj tieto ďakovné a prosebné modlitby nás hriešnych, osloboď nás od každého zhubného a temného prehrešenia a od všetkých viditeľných i neviditeľných nepriateľov, ktorí sa nám usilujú ublížiť. Prikovaj naše telá k bázni pred tebou a neodkloň naše srdcia k zlým slovám alebo myšlienkam, ale tvojou láskou zraň naše duše. Nech k tebe ustavične vzhliadame a nech nás vedie tvoje svetlo, aby sme pozerali na teba, neprístupné a večné svetlo a vzdávali tak neprestajnú chválu a vďaku tebe, Otcovi, ktorý nemá počiatku, spolu s tvojím jednorodeným Synom i s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 De

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 83;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 84;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 85.

Žalm 83

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;* túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. – Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. – Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: – tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. – Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia. – Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť. – Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. – Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho. – Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov. – Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného. – Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce. – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov. – Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán;* neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. – Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Žalm 84

Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby. – Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy. – Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie. – Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev. – Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? – Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať? – Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu. – Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;* on ohlási pokoj svojmu ľudu – a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. – Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. – Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. – Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba. – Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem. – Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný. – Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;* zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň. – Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. – Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. – Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. – V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš. – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. – Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde. – Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom. – Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky;– Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. – Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život;* nechceli ťa mať pred očami. – No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný. – Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;* daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice. – Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

A znova:

Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, 2. hlas

Keď si zostúpil k smrti, Život nesmrteľný, * vtedy si Hádes usmrtil žiarou božstva, * keď si aj zosnulých z priepastí pozdvihol, * všetky nebeské mocnosti volali: ** Darca Života, Kriste, Bože náš – Sláva tebe!

I teraz, bohorodičník

Kvôli nám, Dobrý, si sa narodil z Panny a pretrpel si ukrižovanie, * smrťou si rozvrátil smrť a zjavil si vzkriesenie ako Boh. * Neprehliadni tých, ktorých si stvoril svojou rukou. * Prejav svoju lásku k človeku, Milosrdný, * prijmi Bohorodičku, ktorá ťa porodila a modlí sa za nás, * zachráň, Záchranca náš, skormútený ľud.

Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť, * a nezrušuj svoju zmluvu! * A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo * pre Abraháma, svojho miláčika, * pre Izáka, svojho sluhu, * a pre Izraela, svojho svätca.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 6. hlas

Toho, čo zavrel priepasť, vidíme mŕtveho, * zavinutého smyrnou a plátnom, * ukladajú ho do hrobu, * Nesmrteľného ako smrteľníka. * Ženy ho prišli pomazať myrom, * horko nariekali a volali: * Táto Sobota je nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Potom nasleduje táto modlitba svätého Bazila Veľkého:

Vládca, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, bol si trpezlivý k našim hriechom a priviedol si nás až k tejto hodine, v ktorej si visel na životodarnom dreve, rozumnému zločincovi si pripravil vstup do raja a smrťou zničil smrť. Očisť nás, svojich hriešnych a nehodných služobníkov, lebo sme zhrešili, konali neprávosti a nie sme hodní pozdvihnúť svoje oči a vzhliadnuť do nebeských výšin;lebo sme opustili cestu tvojej spravodlivosti a chodili sme podľa vôle svojich sŕdc. Prosíme však tvoju nesmiernu dobrotu: Ušetri nás, Pane, pre svoje veľké milosrdenstvo a zachráň nás pre svoje sväté meno, lebo v márnosti sa pominuli naše dni. Vytrhni nás z rúk protivníka, odpusť nám naše hriechy a umŕtvi naše telesné zmýšľanie, aby sme odložili starého človeka, obliekli si nového a žili pre teba, nášho Vládcu a Dobrodinca, a takto, nasledujúc tvoje prikázania, dosiahli večný pokoj, v ktorom je príbytok tých, čo sa veselia. Lebo ty si naozaj pravá veselosť a radosť tých, ktorí ťa milujú, Kriste, Bože náš, a my ti vzdávame slávu spolu s tvojím presvätým Otcom, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

(Ak nepokračujeme modlitbou Obednice, prednášame prepustenie tu)

Obednica

Vo svojom kráľovstve spomeň si na nás, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Prokimen: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. 
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. 
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Sláva: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. Poklona.
I teraz: Vládca, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. Poklona.
Obe chóry spolu: Svätý, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. (3x) Poklona.
Nebeský zbor ťa ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
Verš: Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.
Nebeský zbor ťa ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
Sláva: Zbor svätých anjelov a archanjelov ťa so všetkými nebeskými mocnosťami ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
I teraz: Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, * Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. * I v jedného Pána Ježiša Krista, * jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;* Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, * splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrz neho bolo všetko stvorené. * On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. * A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. * Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, * bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. * A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. * A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. * I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. * Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. * V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. * Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov * a očakávam vzkriesenie mŕtvych * a život budúceho veku. Amen.

Oslab, zabudni a odpusť, Bože, naše hriechy, dobrovoľné i nedobrovoľné, vykonané slovom, skutkom, vedome či nevedome, rozumom či myšlienkou, vo dne alebo v noci, všetky nám odpusť, veď si dobrý a miluješ človeka.

Otče náš:

Kondák, 6. hlas

Toho, čo zavrel priepasť, vidíme mŕtveho, * zavinutého smyrnou a plátnom, * ukladajú ho do hrobu, * Nesmrteľného ako smrteľníka. * Ženy ho prišli pomazať myrom, * horko nariekali a volali: * Táto Sobota je nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Pane, zmiluj sa. (12x)

A modlitba:

Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“

Nech je požehnané Pánovo meno odteraz až naveky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša;* nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán;* šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Večerné modlitby

Na príhovor našich svätých otcov, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

A tieto tropáre:

Zmiluj sa, Pane, nad nami, * zmiluj sa nad nami, * lebo nijakú inú obranu nemáme, * len túto modlitbu ti, ako svojmu Vládcovi, my hriešni prednášame: * „Zmiluj sa nad nami.“
Sláva: Pane, zmiluj sa nad nami, * veď v teba dúfame. * Nehnevaj sa veľmi na nás, * ani nepamätaj na naše neprávosti, * ale aj teraz na nás láskavo zhliadni * a zbav nás našich nepriateľov. * Veď ty si náš Boh a my sme tvoj ľud, * všetci sme dielom tvojich rúk * a vzývame tvoje meno.
I teraz: Bohorodičník: Požehnaná Bohorodička, * otvor nám bránu milosrdenstva. * V teba dúfame, nedaj nám zahynúť, * ale daj, aby sme sa skrze teba zbavili svojich bied, * veď ty si záchrana kresťanského rodu.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A poporiadku nasledujú tieto modlitby, sústrediac sa s otvorenou mysľou a úctivosťou.

Prvá modlitba, svätého Makaria Veľkého, k Bohu Otcovi.
(nedeľa, utorok, piatok a sobota)

Večný Bože a Kráľu všetkého stvorenia, doprial si mi dožiť sa dnešného dňa, odpusť mi hriechy, ktoré som dnes spáchal slovom, skutkom alebo myšlienkami. Očisť moju pokornú dušu od každej škvrny tela i ducha a dožič mi túto noc prežiť v pokoji, aby som vstal z lôžka odpočinku, zaľúbil sa tvojmu svätému menu po všetky dni svojho života a zvíťazil nad telesnými i duchovnými nepriateľmi. Zbav ma, Pane, márnivých myšlienok a zlých telesných žiadostí, ktoré ma poškvrňujú. Lebo tvoje je kráľovstvo, moc i sláva s jednorodeným tvojím Synom, presvätým, dobrým a životodarným tvojím Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba, k nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, svätého Antiocha.
(streda)

Všemohúci Bože, Otcovo Slovo, Ježišu Kriste, ktorý si najdokonalejší, pre svoje milosrdenstvo neodlučuj sa odo mňa, svojho služobníka, ale prebývaj stále vo mne. Ježišu, dobrý Pastier svojich oviec, nevydávaj ma záhube satanovej a nenechávaj ma napospas jeho túžbam, lebo semeno zla je vo mne. Poklonyhodný Bože, Kráľu svätý, Ježišu Kriste, ochraňuj ma v spánku neuhasínajúcim svetlom svojho Svätého Ducha, ktorým si osvietil svojich učeníkov. Daruj, Pane, aj mne nehodnému služobníkovi svoju spásu na mojom lôžku. Osvieť môj rozum svetlom poznania tvojho svätého evanjelia, dušu naplň láskou svojho kríža, srdce čistotou svojho slova, telo moje svojim utrpením, ochraňuj moju myseľ svojou pokorou, daj, aby som vstal včas k tvojej oslave. Lebo si zvelebovaný s bezpočiatočným svojím Otcom i presvätým Duchom naveky. Amen.

Tretia modlitba, k presvätému Duchu.
(pondelok a štvrtok)

Pane, Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, buď mi milosrdný a zmiluj sa nado mnou, svojím hriešnym služobníkom, odpusť mi nehodnému, odpusť všetko, čím som zhrešil dnes pred tebou ako človek, ba nie ako človek, ale nerozumný tvor. Odpusť mi všetky hriechy, vedomé i nevedomé, dobrovoľné i nedobrovoľné, ktoré som spáchal od mojej mladosti z pohoršenia, z prenáhlenia a zo zlého úmyslu. Či už som zhrešil tvojím svätým menom, alebo sa rúhal proti nemu vo svojej mysli, či som niekoho urazil, posúdil, osočoval v svojom hneve alebo zarmútil. Či som sa na niekoho nahneval, alebo niekoho oklamal. Či som hriešne odpočíval, alebo chudobný prišiel ku mne a som ho naprázdno prepustil, alebo brata svojho som zarmútil, alebo sa s ním pohádal, alebo som niekoho preklínal, alebo som bol panovačný, alebo namyslený alebo keď som sa modlil, moje myšlienky boli unášané márnosťami a svetskými vecami, alebo zvádzal som sa hriech, alebo som sa prejedal, alebo opíjal, alebo myslel na zlé, alebo keď som videl dobro či šťastie blížneho, cítil som v srdci závisť, alebo som rozprával o nevhodných veciach, alebo som sa vysmial hriechu svojho brata (moje hriechy sú nespočetné), alebo som sa nestaral o modlitbu, alebo ak som niečo zlého vykonal a na to už nepamätám. Toto všetko som vykonal, ba ešte viac som zhrešil. Zmiluj sa, Stvoriteľ môj, nado mnou lenivým a nehodným svojím služobníkom. Odpusť mi, nehnevaj sa na mňa a prepáč mi ako dobrotivý a človeka milujúci, daj, aby som si pokojne ľahol, usnul a odpočíval ja, márnotratný, hriešny a nehodný a keď vstanem zo spánku, pokloním sa ti a budem ospevovať a oslavovať tvoje presväté meno spolu s Otcom i jeho jednorodeným Synom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba, svätého Makaria Veľkého.
(piatok)

Čo ti prinesiem, alebo ako sa ti odvďačím, veľký Dobrodinec, nesmrteľný Kráľu, štedrý a milujúci Pán, že som sa nedbalo, lenivo zachoval za tvoju veľkú láskavosť a nič dobrého som nevykonal a ty si ma podržal dokonca dnešného dňa v starostlivosti o moje obrátenie a spásu duše. Buď milostivý mne hriešnemu, úbohému na akékoľvek dobré skutky. Očisť moju hriešnu dušu, poškvrnenú premnohými hriechmi a vzdiaľ odo mňa všetky zlé myšlienky tohto viditeľného života, odpusť mi hriechy, ktoré som spáchal pred tebou tohto dňa viditeľne, či neviditeľne, slovom, skutkom alebo myšlienkami a všetkými svojimi zmyslami, lebo len ty jediný si bez hriechu. Ty sám ich zakry, zachráň ma pred každým nepriateľským útokom svojou božskou mocou a svojou nevýslovnou láskou. Očisť, Bože, očisť ma od množstva mojich hriechov, ráč ma, Pane, zachrániť pred nástrahami zlého ducha, spas moju trpiacu dušu, osvieť ma svetlom svojej tváre, keď prídeš v sláve a teraz mi dovoľ, aby som usnul spánkom bez odsúdenia a ťažkých snov; zachovaj myseľ svojho služobníka v pokoji a radosti, zažeň odo mňa všetky úklady zlého ducha, osvieť oči môjho rozumu i srdca, aby som neusnul vo večnej smrti, pošli mi anjela pokoja, strážcu a sprievodcu telu i duši, aby ma chránil pred nepriateľmi a keď vstanem z lôžka odpočinku, prinesiem ti modlitby vďaky. Áno, Pane, vyslyš ma, hriešneho svojho služobníka. Daj, aby som svojou vôľou i svedomím vstal a nechal sa poučiť tvojimi slovami a svojimi anjelmi zažeň ďaleko odo mňa nedbalosť zlého ducha, aby som tvoje sväté meno dôstojne oslavoval, vzdával česť a slávu presvätej Bohorodičke, ktorú si nám dal ako orodovnicu a vyslyš ju, keď sa za nás prihovára. Viem totiž, že ona nasleduje tvoju lásku k ľuďom a neprestáva sa za nás modliť. Na jej príhovor a pre znamenie svätého kríža i pre všetkých tvojich svätých, zachráň moju biednu dušu Ježišu Kriste, Bože náš, lebo svätý si a oslavovaný na veky. Amen.

Piata modlitba.
(utorok a sobota)

Pane Bože náš, zhrešil som dnes skutkom, slovom a myšlienkou, ale ako dobrý a človeka milujúci Otec odpusť mi. Daruj mi tichý a pokojný sen. Pošli mi tvojho anjela, ochrancu, aby ma chránil a zachoval od každého zla. Lebo ty si ochranca našich duší i tiel a my ti slávu vzdávame, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba.
(streda a nedeľa)

Pane Bože náš, v teba veríme a tvoje meno uctievame nad všetky iné mená, daj nám, poberajúcim sa na odpočinok, ochranu pre dušu i telo, zachovaj nás od všetkých zlých predstáv a hriešnej rozkoše. Odstráň ťarchu bolestí, uhasni plameň vášní, daj, aby sme žili čisto svojimi skutkami i slovami, aby sme si osvojili čnostný život a nestratili prisľúbené tvoje dobrá, lebo si požehnaný na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba.
(utorok a sobota)

K tebe, prečistej Matke Božej, kajúcne sa utiekam s prosbou: Vieš, Kráľovná, že sa ustavične dopúšťam hriechov a tým nahnevám tvojho Syna a môjho Boha, a mnohokrát, keď sa kajám, trasiem sa od strachu, či ma Boh nezahubí a po čase robím to isté. Keď to všetko vidíš, Vládkyňa moja, Bohorodička, prosím ťa, zmiluj sa, posilni ma a pomôž mi činiť dobro. Ty vieš, Matka moja, Bohorodička, že mám v nenávisti všetky svoje zlé skutky a celou mysľou milujem zákon svojho Boha, avšak neviem, Prečistá Panna, odkiaľ je to, že čo nenávidím, to aj milujem a tým prestupujem zákon Boží. Nedovoľ, Prečistá Panna, aby sa uskutočňovala vôľa moja, lebo je toho nehodná: ale nech sa stane vôľa tvojho Syna a môjho Boha, aby ma spasil a naučil správne zmýšľať, aby mi udelil milosť Svätého Ducha, aby som odstránil zo svojej duše hriechy a poškvrny a ďalej žil a zachovával príkazy tvojho Syna, ktorému patrí všetka sláva, česť a moc s bezpočiatočným jeho Otcom i presvätým a životodarným Svätým Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba.
(streda a nedeľa)

Dobrá Matka, dobrého Kráľa, prečistá a požehnaná Bohorodička Mária, milosť Syna svojho a Boha nášho vylej na hriešnu moju dušu a svojimi prosbami ma veď k tomu, aby som konal dobré skutky, aby som zostávajúci čas svojho života prežil bez poškvrny a tvojou pomocou získal raj, Bohorodička Panna, jediná čistá a požehnaná.

Deviata modlitba.
(pondelok a štvrtok)

Anjel Kristov, môj svätý ochranca a strážca duše i tela môjho, odpusť mi všetko, čím som zhrešil dnešného dňa a zbav ma každého zla ako nepriateľa, aby som nijakým hriechom nenahneval môjho Boha. Modli sa za mňa hriešneho a nehodného služobníka, aby som sa stal hodným dobra a milosti Najsvätejšej Trojice i Matky Pána nášho Ježiša Krista i všetkých svätých. Amen.

Nasleduje:

Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, spievame ti víťaznú pieseň. Vyslobodila si nás od zlého. Preto ti vrúcne ďakujeme, hoci sme len nehodní služobníci. Ty si nepremožiteľná. Zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: Raduj sa, panenská Nevesta!
Preslávna, vždycky Panna, Bohorodička Mária, Matka Krista, nášho Boha, prijmi naše modlitby a predlož ich svojmu Synovi a nášmu Bohu, nech spasí a osvieti tvojím prostredníctvom naše duše.
Všetku svoju nádej skladám v teba, Matka Božia. Prijmi ma pod svoj ochranný plášť.
Bohorodička Panna, neprehliadni ma hriešneho, ktorý potrebuje tvoju pomoc a tvoj príhovor. V tvoju pomoc dúfa moja duša, prosím, neopúšťaj ma.

Potom, modlitba svätého Joannikija:

Naša nádej je Otec, naše útočište Syn a náš ochranca je Svätý Duch. Svätá Trojica, Bože náš, sláva tebe.
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Sláva: I teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Prepustenie: Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, spas mňa hriešneho.

Modlitba svätého Jána z Damasku.
Prednášaj ju ukazujúc na svoje lôžko:

Vládca milujúci človeka, nebude mi už toto lôžko hrobom? Alebo ešte moju hriešnu dušu osvietiš dňom? Hľa, hrob je predo mnou, hľa, smrť sa na mňa díva. Tvojho súdu, Pane, bojím sa, aj nekonečných múk, no zlo konať neprestávam. Teba, svojho Pána Boha, vždy hnevám, aj tvoju prečistú Matku a všetky nebeské mocnosti i môjho svätého anjela ochrancu. Viem, Pane, že nie som hoden tvojej lásky, ale zaslúžim si všetko odsúdenie a muky, ale aj tak, Pane, či chcem, či nechcem, spas ma. Veď ak spasíš spravodlivého, nie je to nič veľké a ak sa zmiluješ nad čistým, nie je to nič divné, pretože sú hodní tvojho milosrdenstva. No na mne hriešnom zjav svoje milosrdenstvo, tu zjav svoju lásku k človeku, aby moja zloba nebola prekážkou pre tvoju nevýslovnú dobrotu a milosrdenstvo; ako ty chceš nakladaj so mnou.

A keď si už chceš ľahnúť do postele prednášaj toto:

Daj svetlo mojim očiam, Kriste Bože, aby som v smrti nezaspal, aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho“.
Sláva: Buď zástancom mojej duše, Bože, lebo kráčam medzi veľkými sieťami, zbav ma ich a spas ma, Dobrotivý, veď miluješ človeka.
I teraz: Preslávnu Božiu Matku, svätejšiu než svätí anjeli, bez prestania ospevujme srdcom i ústami, vyznávajme, že je Bohorodička, veď skutočne nám porodila vteleného Boha a neprestáva sa nikdy modliť za naše duše.

Potom pobozkaj svoj kríž a prežehnaj krížom svoje miesto od hlavy až po nohy a tiež z každej strany hovoriac modlitbu úcthodnému krížu: Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa, ako sa vosk roztápa ohňom, tak miznú démoni spred tváre tých, čo milujú Boha, a žehnajú sa svätým krížom a v radosti volajú: „Raduj sa najúctyhodnejší a životodarný Pánov kríž, veď ty odháňaš démonov mocou nášho Pána Ježiša Krista, ktorý bol na tebe ukrižovaný. On zostúpil do podsvetia a zničil moc diabla, daroval nám teba, svoj úctyhodný kríž, na odohnanie každého protivníka. Ó, najúctyhodnejší a životodarný Pánov kríž, pomáhaj mi so svätou Vládkyňou, Pannou a Bohorodičkou a so všetkými svätými na veky“. Amen.

Predtým, než si ľahneš, prejdi všetko nasledujúce vo svojej mysli a pamäti. Najprv:

Poďakuj všemocnému Bohu, že ti daroval prežiť tento deň vo svojej priazni, pri živote a v zdraví.

Po druhé:

Pýtaj sa sám seba a spytuj si svedomie tým, že prechádzaš a dopodrobna spytuješ všetky hodiny dňa, počnúc od času, keď si vstal zo svojho lôžka a rozpamätaj sa na to, kam si chodil, čo si robil, s kým a o čom si sa rozprával. Prejdi všetky svoje skutky, slová a myšlienky, ktoré si konal od rána až do večera, všetko to si starostlivo spytuj a rozpomínaj sa na to.

Po tretie:

Ak si vykonal niečo dobré počas tohto dňa, vedz, že si to nevykonal sám od seba, ale od samého Boha, ktorý nám darúva všetko dobré, jemu pripíš toto dobro a ďakuj mu. Pros ho, aby ťa upevnil v tomto dobre a aby ti daroval a uschopnil ťa prijať ďalšie dobrá.

Po štvrté:

Ak si vykonal niečo zlé, sám od seba a zo svojej nemohúcnosti, alebo zo zlozvyku a vôle si to dovolil, kajaj sa a pros toho, čo miluje ľudí, aby ti daroval odpustenie. Pevne si zaumieň, že sa v budúcnosti vyvaruješ konania toho všetkého.

Po piate:

So slzami v očiach pros svojho Stvoriteľa o milosť, aby ti daroval nasledujúcu noc tichú, bez nepokoja, poškvrny a hriechu. A zajtrajší deň nech ti na oslavu jeho svätého mena vopred celý daruje.

Dodatok:

Ak máš mäkký vankúš, odlož ho preč a podlož si pod hlavu kameň kvôli Kristovi. Ak ti bude zima počas spánku, pretrp to hovoriac: „Druhí teraz vôbec nespia.“

Potom sa prežehnaj a s modlitbou zaspi, mysli na súdny deň, že máš predstúpiť pred Boha.

 Ranné modlitby

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Trojičné tropáre:

Keď som vstal zo spánku, padám, Dobrotivý, pred tebou a spievam ti anjelskú pieseň: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor svojich anjelov zmiluj sa nado mnou.
Sláva: Z lôžka a zo spánku si ma zdvihol, Pane. Osvieť mi rozum aj srdce a otvor moje ústa, aby som spevom oslávil ťa, Svätá Trojica: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor svojich svätých, zmiluj sa nado mnou.
I teraz: Neočakávane príde Sudca a skutky každého odkryje, preto s bázňou volám na úsvite: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor Bohorodičky, zmiluj sa nado mnou.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A túto modlitbu:

Hneď zrána ďakujem ti, Najsvätejšia Trojica, že som sa zo sna prebudil. Bože, ty vo svojej veľkej dobrote a zhovievavosti sa na mňa nehneváš, aj keď som zhrešil a nevyplnil čas spasiteľným úsilím. Nedal si mi navždy zosnúť s mojimi neprávosťami, ale pre svoju nevyčerpateľnú lásku ku mne dal si mi silu prebrať sa zo sna, vstať z lôžka, aby som mohol osláviť tvoju moc. Osvieť teraz oči mojej duše, otvor moje ústa, pomôž mi, aby som sa naučil slovám tvojej pravdy, porozumel tvojim prikázaniam, plnil tvoju vôľu, spieval ti na slávu, úprimne ťa vyznával a oslavoval tvoje presväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, kráľom a Bohom naším.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: I teraz:

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, * Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. * I v jedného Pána Ježiša Krista, * jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; * Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, * splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrz neho bolo všetko stvorené. * On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. * A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. * Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, * bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. * A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. * A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. * I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. * Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. * V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. * Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov * a očakávam vzkriesenie mŕtvych * a život budúceho veku. Amen.

PRVÁ MODLITBA
(pondelok)

Bože, očisť ma a odpusť mi moje hriechy, lebo z vlastnej sily som nikdy nič dobrého nevykonal pred tebou. Zbav ma všetkého zla a nech tvoja najsvätejšia vôľa ma vo všetkom sprevádza. Iba tak dokážem otvoriť svoje nehodné ústa a neuraziť ťa, ale osláviť tvoje sväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

DRUHÁ MODLITBA
(pondelok)

Keď som sa prebudil zo sna, rannú pieseň ti prinášam, Spasiteľu, prosím a volám: Nedaj mi usnúť v hriechu smrti, zľutuj sa nado mnou dobrovoľne ukrižovaný a mňa ležiaceho v nečinnosti skoro zdvihni. Spas ma, ktorý stojím pred tebou a vrúcne sa modlím. Po nočnom sne daj mi bezhriešny deň, Kriste Bože, a spas ma.

TRETIA MODLITBA
(utorok)

K tebe, dobrotivý Vládca sa utiekam, keď som sa zobudil a chcem z tvojho milosrdenstva konať tebe milé skutky. Prosím ťa, pomôž mi v každom čase a v každej veci. Zbav ma všetkého zla a úlisnosti zlého ducha a uveď ma do svojho večného Kráľovstva. Ty si môj Stvoriteľ, pôvodca a darca všetkého dobra. V teba som zložil všetku svoju nádej a tebe vzdávam slávu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠTVRTÁ MODLITBA
(utorok)

Pane, ktorý si zo svojej veľkej dobroty a láskavosti dožičil prežiť svojmu služobníkovi uplynulú noc bez nebezpečenstva od každého zla, sám Otče a Stvoriteľ všetkého, daj, aby som podľa svetla tvojej pravdy čistým srdcom plnil tvoju vôľu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

PIATA MODLITBA
(streda)

Všemohúci Pane Bože, ktorý prijímaš od svojich nebeských mocností trojsvätú pieseň, prijmi aj odo mňa, nehodného služobníka, túto rannú pieseň a daj, aby som po všetky dni svojho života a v každom čase vzdával ti slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠIESTA MODLITBA
(štvrtok)

Všemohúci Pane, Bože mocností a každého tela, ty žiješ na výsostiach a hľadíš na ponížených, skúmaš srdcia a vnútro, dobre poznáš ľudské tajnosti. Bezpočiatočné večné Svetlo, u ktorého nieto ani tieňa zmeny alebo premeny, nesmrteľný Kráľ, prijmi moju modlitbu, odpusť mi prehrešenia, ktorých som sa dopustil skutkom, slovom a myšlienkou, vedome i nevedome. Očisť ma od každej poškvrny tela i duše, učiň ma chrámom tvojho presvätého Ducha a daj mi prežiť v dobrote srdca a triezvosti mysle všetky dni môjho pozemského života. Lebo ty si pravé Svetlo, všetko osvecujúce a teba ospevuje každé stvorenie na veky vekov. Amen.

SIEDMA MODLITBA
(piatok, sobota)

Dobrorečím ti, Bože na výsostiach a Pane milosrdenstva, ktorý nespočetnekrát činíš so mnou veľké, nevyspytateľné, slávne a úžasné veci. Dal si mi spánok na uspokojenie mojej slabosti a na úľavu námahou unaveného tela. Otvor moje ústa a naplň ich svojou chválou, aby som mohol nerušene ospevovať a vyznávať sa tebe, vo všetkom a od všetkých oslavovanému Bohu, bezpočiatočnému Otcovi s tvojím jednorodeným Synom, dobrým a oživujúcim Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ÔSMA MODLITBA

Pane, nezbavuj ma svojich nebeských darov. Pane, vysloboď ma od všetkých múk. Pane, či som zhrešil umom alebo myšlienkou, slovom alebo skutkom, odpusť mi. Pane, zbav ma každej nevedomosti, zábudlivosti, malomyseľnosti a kamennej bezcitnosti. Pane, zbav ma každého pokušenia. Pane, osvieť moje srdce, zatemnené zlou žiadostivosťou. Pane, zhrešil som ako človek, ale ty, milostivý Boh, zmiluj sa nado mnou, keď vidíš nemoc mojej duše. Pane, zošli mi na pomoc svoju milosť, aby som oslávil tvoje sväté meno. Pane, Ježišu Kriste, vpíš ma, svojho služobníka, do knihy života a daruj mi dobrý koniec. Pane, Bože môj, keď som aj nič dobrého neučinil pred Tebou, daj mi podľa svojej milosti dobrý začiatok. Pane skrop moje srdce rosou svojej milosti. Pane neba i zeme, spomeň si vo svojom Kráľovstve na mňa hriešneho, nehanebného a nečistého svojho služobníka. Pane, v pokání ma prijmi. Pane, zachráň ma od nebezpečenstva. Pane, daj mi šľachetnú myseľ. Pane, daj mi slzy, pamäť na smrť a skrúšenosť srdca. Pane, daj mi myšlienku vyznať sa zo svojich hriechov. Pane, daj mi pokoru, čistotu a poslušnosť. Pane, daj mi dar trpezlivosti, veľkodušnosti a tichosti. Pane, zaštep do mňa koreň dobra a svoju bázeň do môjho srdca. Pane, daj, aby som ťa miloval z celej svojej duše a mysle a plnil vo všetkom tvoju vôľu. Pane, chráň ma pred nespravodlivými ľuďmi, pred zlým duchom a vášňami i pred každou inou neprístojnosťou. Pane, vieš, že činíš, čo ty chceš: nech bude tvoja vôľa vo mne hriešnom, lebo požehnaný si na veky. Amen.

DEVIATA MODLITBA

Tak veľmi milostivý si Bože môj, Pane Ježišu Kriste, zo svojej veľkej lásky si zostúpil z neba a vzal si na seba telo, aby si nás všetkých spasil. Opäť ťa prosím, Spasiteľu, spas ma podľa svojej milosti. Lebo ak ma spasíš pre skutky, to nie je milosť, ale skôr dlh. Veľký si v dobrodeniach a nevýslovný v milosrdenstve. „Kto verí vo mňa, – riekol si môj Kriste, – bude žiť a neuzrie smrť naveky.“ Ak teda viera v teba zachráni zúfajúcich, hľa, verím. Spas ma, lebo si mojím Bohom a Stvoriteľom. Nech sa mi započíta viera namiesto skutkov, Bože môj. Veď nenájdeš skutky, ktoré by sa mi započítali. Avšak, tá viera nech sa mi započíta namiesto nich, nech za mňa, zodpovedá, nech ma ospravedlní, nech ma učiní účastníkom tvojej večnej slávy. Nech ma neuchváti satan a nech sa nechváli Pane, že ma vytrhol z tvojich rúk a z tvojej ochrany. Či chcem, či nechcem, zachráň ma, môj Spasiteľu. Rýchlo sa poponáhľaj, lebo hyniem. Ty si mojím Bohom už od života mojej matky. Učiň, Pane, aby som ťa miloval tak, ako som kedysi miloval hriech, aby som pre teba pracoval horlivo, ako som predtým pracoval pre ľstivého satana. Odteraz chcem pracovať len pre teba, Pána a Boha svojho, Ježiša Krista, po všetky dni svojho života, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

DESIATA MODLITBA

Svätý anjel Kristov, pred tebou padám a prosím ťa, môj svätý ochranca, daný mi pri svätom krste na záchranu mojej duše a hriešneho tela. Svojou lenivosťou a zlými návykmi rozhneval som tvoju prečistú svetlosť a odohnal som ťa od seba svojimi hanebnými skutkami: lžou, klebetami, závisťou, posudzovaním, pohŕdaním, pýchou, ohováraním, lakomstvom, nečistotou, hnevom, skúposťou, zbytočnými rečami, zlými myšlienkami, hrdosťou a zúrivosťou a súhlasil som s každou telesnou žiadosťou. Ach, aké zlé je moje rozhodovanie! To, čo nerobí ani nerozumný dobytok, to robím ja, hriešnik! Ó svätý môj ochranca, ako len môžeš na mňa pozrieť alebo pristúpiť ku mne, takému hriešnikovi sťaby smradľavému psovi? Ako len môžem prosiť o odpustenie pre svoje mrzké, zlé a nešľachetné skutky, do ktorých upadám každý deň, každú noc a každú chvíľu? Ale prosím ťa a padám pred tebou, môj svätý ochranca, zmiluj sa nado mnou, svojím hriešnym služobníkom, buď mojím zástancom a pomocníkom proti zlému protivníkovi na príhovor svätých a pomôž mi stať sa účastníkom Božieho Kráľovstva so všetkými svätými na veky vekov. Amen.

JEDENÁSTA MODLITBA

Presvätá moja Vládkyňa, Bohorodička, svojimi svätými modlitbami odožeň odo mňa, svojho poníženého a nehodného služobníka, omrzenosť, zábudlivosť, nerozumnosť, bezstarostnosť a všetky poškvrnené, zlé a rúhavé myšlienky. Zbav ma zlých myšlienok a dojmov a vysloboď ma od všetkých neprístojných skutkov. Lebo požehnaná si od všetkých pokolení a tvoje presväté meno sa slávi na veky vekov. Amen.

Polnočná pieseň k presvätej Bohodičke:

Ospevujem tvoju priazeň, Vládkyňa, a prosím ťa, obdaruj môj rozum dobrom. Nauč ma kráčať v spravodlivosti, po cestách Kristových príkazov. Upevni ma v bdení a oslave, odožeň odo mňa spánok, ktorý na mňa zosiela slabé telo. Svojimi modlitbami roztrhaj povrazy pádov do hriechu, ktoré ma zväzujú, Božia Nevesta. Vo dne i v noci ma ochraňuj, zbav ma nepriateľov, ktorí ma nivočia. Rodička Boha, Darcu života, oživ mňa, zabitého hriechmi. Porodila si nezhasínajúce Svetlo, preto prosím, osvieť moju zaslepenú dušu. Predivný Palác Vládcu, učiň ma príbytkom Božského Ducha. Ty si zrodila Lekára, uzdrav dávne hriechy mojej duše. Nasmeruj mňa, zmietaného búrkou života, na cestu pokánia. Zbav ma večného ohňa a zlého červa i pekelnej priepasti, nedovoľ, aby som bol radosťou pre démonov, aj keď im, kvôli mnohým hriechom, patrím. Obnov ma, Nepoškvrnená, pretože som otrhaný bezcitnými hriechmi. Ochráň ma od všetkých múk a upros Vládcu všetkých. Urob ma hodným uzrieť nebeskú veselosť so všetkými svätými. Presvätá Panna, vyslyš hlas svojho nepotrebného služobníka. Daruj mi prúdy sĺz, Prečistá, na ošetrenie škvŕn mojej duše. Bez prestania ti prinášam stony srdca, pritúľ srdce, Vládkyňa. Prijmi moju modlitbu a prines ju milosrdnému Bohu. Ty si vznešenejšia ako anjeli, povznes ma nad starosti tohto sveta. Ty si nebeská sieň nosiaca Svetlo, vráť mi duchovnú priazeň. Zdvihnem ruky na chválu a ústa otvorím, i keď sú poškvrnené špinou, Nepoškvrnená. Zbav ma túžob, ktoré ničia dušu, prosiac Krista, veď jemu patrí česť a poklona, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

 Liturgické čítania


Parémia na jeruzalemskej utierni: .
Apoštol na jeruzalemskej utierni: .
Evanjelium na jeruzalemskej utierni: .

Parémie na večierni s liturgiou sv. Bazila Veľkého: ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; .

Hymnus po 6. parémii: .
Hymnus po 15. parémii: .

Apoštol na večierni s liturgiou sv. Bazila Veľkého: .
Evanjelium na večierni s liturgiou sv. Bazila Veľkého: .

Ez 37, 1 – 14

Vzniesla sa nado mňa Pánova ruka, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. A riekol mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Odpovedal som: „Pane, Bože, ty to vieš.“ Povedal mi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte Pánovo slovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán.“ Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo! I prehovoril ku mne: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké. Nato mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: ,Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení.‘ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj, a vovediem vás do izraelskej krajiny. I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán, som to riekol a splnil,“ hovorí Pán.

133. začalo (1 Kor 5, 6b-8 + Gal 3, 13-14)

Bratia, trocha kvasu prekvasí celé cesto. Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný za nás Kristus, naša Pascha. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

Mt 114. začalo (27, 62 – 66)

Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ‚Vstal z mŕtvych,’ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.” Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a zabezpečte, ako viete!” Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Gn 1, 1 – 13

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A nastal večer a nastalo ráno, deň jeden. Potom Boh povedal: Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami! I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu nebom. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý. Potom Boh povedal: Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš! A stalo sa tak. Vody, ktoré boli pod nebom, sa zhromaždili na jedno miesto a ukázala sa súš. A Boh nazval súš zemou a zhromaždisko vôd nazval morom. A Boh videl, že je to dobré. Tu Boh povedal: Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi. A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.

Iz 60, 1 – 16

Osvieť sa, osvieť sa, Jeruzalem, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou! Hľa, tma pokrýva zem a temnota národy, ale nad tebou sa zaskvel Pán a jeho sláva sa zjavila nad tebou. Národy prichádzajú k tvojmu svetlu a králi k žiare, čo ti vzišla. Zdvihni si vôkol oči a pozri, všetci sa zišli, prišli k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a dcéry ti z kraj sveta povstanú. Vtedy uvidíš a zažiariš, triasť a šíriť sa ti bude srdce, veď sa k tebe obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe. Záplava tiav ťa pokryje, ťavätá Madiánu a Efy, všetci prídu zo Sáby, zlato a tymian prinesú a zvestujú slávu Pánovu. Všetky stáda Kedaru sa zhromaždia k tebe, baránky z Nabajot ti budú k službám, vystúpia na môj oltár ľúbezný, a tak oslávim svoj slávny dom. Kto sú to, čo letia sťa oblaky, ako holuby k svojim holubincom? Áno, na mňa čakajú ostrovy a lode taršišské napredku, aby ti priviedli synov zďaleka, ich striebro a ich zlato s nimi pre meno Pána, tvojho Boha, pre Svätého Izraela, lebo ťa ozdobil. Cudzí synovia postavia ti múry a ich králi ti budú slúžiť, lebo som ťa bil vo svojom hneve, ale vo svojej láske som sa zmiloval nad tebou. Tvoje brány budú stále otvorené, nezatvoria sa vo dne v noci, aby ti priniesli bohatstvo národov a priviedli ich kráľov. Lebo národ a kráľovstvo, čo ti neslúži, bude zničené, národy budú celkom spustošené. Nádhera Libanonu príde k tebe, cyprus, brest a jedľa pospolu, nech ozdobia miesto mojej svätyne a okrášlim miesto svojich nôh. Zhrbení prídu k tebe synovia tvojich utláčateľov a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia všetci, čo opovrhli tebou, a budú ťa volať Mesto Pána, Sion Svätého Izraela. Zato, že si bol opustený a nenávidený a nemal si chodcov, spravím ťa večnou ozdobou, rozkošou z pokolenia na pokolenie. Budeš sať mlieko národov a prsia kráľov budeš požívať. I dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj Vykupiteľ, Mocný Jakubov.

Ex 12, 1 – 11

Pán povedal Mojžišovi a Áronovi v egyptskej krajine: „Tento mesiac bude pre vás počiatočným mesiacom, bude vám prvým mesiacom roka. Celej izraelskej pospolitosti oznámte: ,Desiateho tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom! Ak je však rodina málo na jedného baránka, potom nech si zaobstará spolu so svojím susedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa počtu osôb; podľa toho si máte zadovážiť baránka, koľko kto z vás zje. Baránok musí byť bezchybný jednoročný samček. Vyberiete si ho spomedzi oviec alebo kôz. A bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť v podvečer zabije. I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou obidvoje veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. A v tú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budete ho jesť s nekvaseným chlebom a s horkými zelinami. Nič nesmiete z neho jesť surové ani uvarené vo vode, ale iba upečené na ohni, i hlavu, nôžky a vnútornosti. Nič z neho nenecháte do rána. Čo by však z neho malo zostať do rána, to spálite na ohni. A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke. Budete jesť narýchlo, lebo je to Pánova Pascha.‘“

Jon 1,1 – 4,11

Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa.“ Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavné a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Taršišu spred Pána. Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a spal. Tu pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“ I vraveli si druh druhovi: „Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie.“ Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša. I spytovali sa ho: „Povedz nám, prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je tvoja vlasť a z ktorého si národa?“ Odpovedal im: „Hebrej som a som ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem.“ Mužov pojal veľký strach a hovorili mu: „Čo si to urobil?“ Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána, lebo im to povedal. Pýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?“ More sa totiž búrilo čoraz väčšmi. Povedal im: „Chyťte ma a hoďte do mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto veľká búrka.“ Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no nemohli, pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo. Preto volali k Pánovi: „Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo.“ I chytili Jonáša a hodili ho do mora, načo more prestalo zúriť. Tu pojal mužov veľký strach pred Pánom a obetovali Pánovi obetu a zaviazali sa sľubmi. Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci. Jonáš sa modlil z vnútra ryby k Pánovi, svojmu Bohu, a hovoril:

„Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona podsvetia som kričal, počul si môj hlas. Hodil si ma do priepasti, do hlbín mora a obkľúčil ma príval. Tvoje vlnobitia a tvoje vlny valili sa ponad mňa. A povedal som: Odvrhnutý som spred tvojich očí, ale ešte uzriem tvoj svätý chrám. Vody ma obklopili až po hrdlo, priepasť ma objala, trsť mi obopäla hlavu. Až k úpätiam vrchov som zostúpil a závory zeme boli navždy za mnou, lež vyzdvihol si z hĺbky môj život, Pane, Bože môj. Keď vo mne klesla moja duša, rozpamätal som sa na Pána a moja modlitba došla k tebe do tvojho svätého chrámu. Tí, čo si ctia lživé tiene, opúšťajú svoje milosrdenstvo. Ja ti však budem s hlasnou vďakou obetovať a splním, čo som sľúbil; u Pána je spása.“

I prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem. Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi takto: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!“ Jonáš vstal a šiel podľa Pánovho rozkazu do Ninive. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom, bolo treba tri dni, aby sa prešlo cezeň. Jonáš začal vstupovať do mesta – prvý deň cesty – a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ Mužovia z Ninive uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecovín od najväčších po najmenších. Vec došla až k ninivskému kráľovi; i vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola. A takto volal v Ninive: „Nariadenie kráľa a jeho veľmožov je toto: Ľudia a zvieratá, statok a ovce, nech nič neokúsia; nech sa nepasú a vodu nech nepijú! Ľudia i zvieratá nech sa poobliekajú do vrecovín, nech hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má v rukách. Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje sa; odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme.“ Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojich zlých ciest, a Boh sa zmiloval a nepostihol ich nešťastím, ktorým ich zamýšľal postihnúť. Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa. I modlil sa k Pánovi: „Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím. Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť než žiť.“ Pán povedal: „Azda sa právom hneváš?“ Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste. Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval. Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol. A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: „Lepšie mi je zomrieť ako žiť.“ Vtedy Boh povedal Jonášovi: „Azda sa právom hneváš na ricínus?“ Odpovedal: „Právom sa hnevám až na smrť.“ Pán povedal: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat.“

Joz 5, 10 – 16

Izraelovi synovia sa utáborili v Galgale a na štrnásty deň mesiaca, podvečer, slávili na jerišských stepiach Paschu; jedli zo pšenice tej krajiny nekvasený chlieb a pražené obilie. V ten deň prestala manna, lebo sa mohli živiť plodmi krajiny. Potom už Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa živili plodmi fenickej krajiny. Keď bol raz Jozue pri Jerichu, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a spýtal sa ho: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“ I odpovedal: „Som vodca Pánovho vojska; teraz som prišiel.“ Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho spýtal: „Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?“ Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: „Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!“ A Jozue to urobil.

Ex 13,20 – 15,1a

Keď Izraelovi synovia odišli zo Sukotu, utáborili sa v Etame, na okraji púšte. Pán išiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spred ľudu. Pán hovoril Mojžišovi: „Rozkáž Izraelitom zmeniť smer a utáboriť sa pri Pihachirote medzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa utáboríte, pri mori! Faraón si totiž bude myslieť o Izraelitoch: Iste poblúdili v kraji, púšť ich má v objatí! A ja opäť zatvrdím faraónovo srdce a bude sa hnať za vami. Potom faraónovi a všetkému jeho vojsku ukážem svoju moc a Egypťania spoznajú, že ja som Pán!“ A urobili tak. Keď egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol, zmýšľanie faraóna i jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a vraveli: „Čo sme to len urobili, že sme prepustili Izraelitov zo svojich služieb?!“ I dal zapriahnuť do svojho voza a svoj ľud vzal so sebou, šesťsto vybraných vozov s inými egyptskými vozmi a na každom z nich udatných bojovníkov. Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeliti odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. Egypťania sa hnali za nimi a všetky faraónove vozy a záprahy s vojskom ich zastihli, keď táborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu. Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: ,Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom!‘ Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc.“ Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spred nich a postavil sa za nich. Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť. Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr po ich pravici a ľavici. Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: „Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!“ A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr. Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi. Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň:

Sof 3, 8 – 15

Takto hovorí Pán: „Čakaj na mňa, na deň, keď vstanem na svedectvo. Lebo je mojím právom zhromaždiť národy, pozbierať kráľovstvá, aby som na ne vylial svoju prchkosť, celý svoj blčiaci hnev, veď oheň mojej žiarlivosti pohltí celú zem. Lebo vtedy dám národom čisté pery, aby všetky vzývali meno Pánovo a slúžili mu spojenými silami. Až spoza riek Etiópie budú moji ctitelia, potomkovia mojich roztratených, prinášať svoje obety. V ten deň sa nebudeš hanbiť pre rozličné skutky, ktoré si proti mne spáchal, lebo vtedy odstránim z tvojho stredu tvojich nadutých chvastúňov a viac sa nebudeš vyvyšovať na mojom svätom vrchu. Nechám však v tvojom strede ľud chudobný a biedny. Oni budú dôverovať v Pánovo meno. Zvyšky Izraela nebudú páchať neprávosť a nebudú hovoriť lož; v ich ústach sa nenájde podvodný jazyk. Oni sa budú pásť a košiariť, že ich neodstraší nik. Plesaj, dcéra Siona, jasaj Izrael, teš a raduj sa z celého srdca, dcéra Jeruzalema! Pán zrušil tvoje pokuty, odvrátil nepriateľa; kráľom Izraela uprostred teba je Pán, nešťastia sa viac neobávaj!“

1 Kr 17, 8 – 24

Pán povedal Eliášovi: „Vstaň, choď do Sarepty, ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam. Hľa, prikázal som tam istej vdove, aby ťa živila!“ Vstal a odišiel do Sarepty. Keď prichádzal k mestskej bráne, bola tam práve akási vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu: „Prines mi v nádobe trochu vody, aby som sa napil.“ Keď mu na išla načrieť, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, so sebou aj smidku chleba!“ Ona na to odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené; mám iba za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme zomrieť.“ Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš, lenže najprv z toho priprav malý pecník pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš potom. Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: ,Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.‘“ Išla a urobila podľa Eliášovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dňa múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša. Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. Vtedy povedala Eliášovi: „Čo ja mám s tebou, Boží muž? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!“ Eliáš jej povedal: „Daj mi svojho syna!“ Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko a takto volal k Pánovi: „Pane, môj Bože, chceš aj ženu, u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?“ Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: „Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!“ Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: „Pozri, tvoj syn žije!“ Žena vravela Eliášovi: „Hľa, pochopila som, že ty si Boží človek a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé.“

Iz 61,10 – 62,5

Nech sa raduje moja duša z Pána, lebo ma obliekol do rúcha spásy a zaodel ma plášťom veselosti. Ako ženíchovi vložil mi veniec, ako nevestu ma okrášlil. Ako zem plodí svoje rastliny, ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu semenu, tak Pán dá vyklíčiť spravodlivosti a veselosti pred všetkými národmi. Kvôli Sionu neumĺknem a kvôli Jeruzalemu neutíchnem, kým nevyjde ako svetlo moja spravodlivosť a moja spása nevzblčí ako fakľa. Národy uvidia tvoju spravodlivosť a králi tvoju slávu; i budeš sa volať novým menom, ktoré ti určia Pánove ústa. Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke svojho Boha. Už ťa nebudú volať Opustená a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, lebo teba budú volať Mám v nej záľubu a tvoju krajinu, veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi a tvoja krajina dostane manžela. Ako si vezme mladík pannu, tak si ťa vezme tvoj staviteľ, a ako sa teší ženích neveste, tak sa bude tvoj Boh tešiť tebe.

Gn 22, 1 – 18

Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: Abrahám! On odpovedal: Tu som. A on hovoril: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Morja! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem. Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám. Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: Otče! On mu odvetil: Hľa, tu som, syn môj! A on mu povedal: Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu? Abrahám mu odvetil: Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj. A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: Abrahám, Abrahám! On odpovedal: Tu som. On mu povedal: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne. Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto Pán vidí, a tak sa ešte aj dnes hovorí: Na vŕšku Pán uvidí Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: Na seba samého prisahám – to je Pánov výrok –: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.

Iz 61, 1 – 9

Duch Pána je nado mnou, pretože ma pomazal; poslal ma hlásal radosť ubitým, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatcom prepustenie a slepým, že budú vidieť. Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených, aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu. Vybudujú odveké sutiny, zrúcaniny predkov postavia, obnovia spustošené mestá, trosky od pokolenia do pokolenia. I vstanú cudzinci, budú pásť vaše stáda, cudzí synovia vám budú roľníkmi a vinohradníkmi. Vy však sa budete volať kňazmi Pána služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať, bohatstvo národov budete požívať a ich nádherou sa budete chváliť. Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu budú plesať nad svojim údelom, preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine, dostane sa im večnej radosti. Lebo ja, Pán, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež; dám im verne ich odmenu a uzavriem s nimi večnú zmluvu. Ich potomstvo bude známe medzi národmi a ich potomstvo medzi kmeňmi. Všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich, že sú potomstvom, ktoré požehnal Boh, a budú sa radovať v Pánovi.

2 Kr 4, 8 – 37

V istý deň Elizeus prešiel do Sunamu. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. Ona raz povedala svojmu mužovi: „Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu ta posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa ta mohol utiahnuť, keď k nám príde.“ V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Zavolaj tú Sunamitku!“ Zavolal ju a ona zastala pred ním. I rozkázal mu: „Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?“ Odpovedala: „Nič. Bývam medzi svojimi.“ On sa spýtal: „Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?“ Giezi odpovedal: „Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý.“ Tu povedal: „Zavolaj ju!“ Zavolal ju a ona zastala vo dverách. On povedal: „Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna.“ Ona odpovedala: „Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobníčku!“ A žena počala a porodila syna o rok v tomto čase, ktorý jej povedal Elizeus. Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. I vravel svojmu otcovi: „Moja hlava! Moja hlava!“ On povedal sluhovi: „Zanes ho k jeho matke!“ Ten ho vzal a zaniesol k jeho matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. Zavolala svojho muža a povedala: „Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť.“ I spýtal sa jej: „Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!“ Ale odpovedala: „Pokoj s tebou!“ Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: „Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!“ Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Pozri, tá Sunamitka! Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Máš pokoj? Má pokoj tvoj muž? Má pokoj tvoje dieťa?“ Odpovedala: „Pokoj.“ Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: „Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to.“ Ona však vravela: „Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?“ Vtedy povedal Giezimu: „Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho, a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!“ Ale chlapcova matka povedala: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Nato vstal a išiel za ňou. Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: „Chlapec sa neprebudil!“ Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. Vtedy zavolal Gieziho a povedal: „Zavolaj tú Sunamitku!“ I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: „Vezmi si svojho syna!“ Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von.

Iz 63,11c – 64,4c

Takto hovorí Pán: „Kde je ten, ktorý vyviedol z vody pastiera oviec? Kde je ten, ktorý do nich vložil Svätého Ducha? Ten, ktorý za pravicu viedol Mojžiša svojím velebným ramenom, ktorý rozdvojil vody pred nimi, aby si urobil večné meno, ktorý ich viedol hlbinami ako koňa púšťou bez potknutia? Ako statok, čo zostupuje dolinou, tak ho viedol Pánov duch.“ Tak si viedol svoj ľud, aby si urobil slávnym svoje meno. Pozri sa z neba a hľaď z príbytku svojej svätosti a veleby. Kde je tvoja horlivosť a tvoja sila? Kde je množstvo tvojho milosrdenstva a tvojho zľutovania, lebo si bol voči nám trpezlivý? Veď ty si náš otec, lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná! Ty, Pane, si náš otec, máš meno: Vykupiteľ náš pradávny. Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest, zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe? Vráť sa kvôli svojim sluhom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud, naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu. Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš, nad ktorými sa nevzýva tvoje meno. Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil, vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou. Ako keď oheň páli raždie a voda vrie od ohňa, aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať, nech sa trasú pred tvojou tvárou národy. Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali, pred tvojou tvárou sa triasli vrchy. Od večnosti nepočuli, neslýchali, oko nevidelo okrem teba Boha, ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú. Ideš v ústrety tomu, čo s radosťou robí spravodlivo, teba na tvojich cestách spomína.

Jer 31, 31 – 34

Takto hovorí Pán: „Hľa, prichádzajú dni, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom – hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: ,Poznajte Pána!‘, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších – hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“

Dan 3, 1-56

V osemnástom roku kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajiny, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. A hlásateľ hlasno oznamoval: „Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece.“ Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. Sú tu však judskí mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia, a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“ Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“ Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, a či nie, vedz kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí do nej hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece. Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril: „Požehnaný si, Pane, Bože našich otcov, chvályhodné a slávne je tvoje meno naveky. Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si nám urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé a tvoje cesty priame, a všetky tvoje súdy pravdivé. Vykonal si pravdivé rozsudky vo všetkom, čo si priviedol na nás a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov, veď si to previedol v pravde a spravodlivosti pre naše hriechy. Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon, keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom; nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy, ani sme nerobili, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo. Všetko, čo si na nás priviedol, všetko, čo si nám urobil, urobil si spravodlivým rozsudkom: vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov a najpodlejších hriešnikov, nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi. Teraz však nemôžeme otvoriť ústa: sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia. Pre svojej meno nevydávaj nás na večnosť a nezrušuj svoju zmluvu! A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, tvojho milovaného, pre Izáka, tvojho sluhu, a pre Izraela, tvojho svätého, ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora. Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy a sme dnes ponížení pre svoje hriechy na celej zemi. Niet v tomto čase kniežaťa, proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme našli milosť. Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie! Ako pri obetách baranov a býkov a desaťtisícov tučných baránkov, takou nech je dnes pred tebou naša obeta, nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba! Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti a podľa množstva svojho milosrdenstva! A vysloboď nás svojimi zázrakmi, získaj, Pane, slávu svojmu menu! Nech sa hanbia všetci, čo preukazujú zlo tvojim sluhom, nech ich zahanbí všetka tvoja moc a ich sila nech je pošliapaná! Nech pochopia, že ty, Pane, si jediný Boh a si slávny po celom zemskom okruhu.“ A kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím, takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu. Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli: „Požehnaný si, Pane, Bože našich otcov, chvályhodný a vyvyšovaný naveky. Požehnané je sväté meno tvojej slávy, chválené a vyvyšované naveky. Požehnaný si v chráme tvojej svätej slávy, chválený a vyvyšovaný naveky. Požehnaný si, ktorý vidíš priepasti a sedíš na cherubínoch, chválený a vyvyšovaný naveky. Požehnaný si na tróne slávy tvojho kráľovstva, chválený a vyvyšovaný naveky. Požehnaný si na nebeskej oblohe, chválený a vyvyšovaný naveky.“

Ex 15, 1b – 19

Čitateľ hovorí: Spievajme Pánovi!

Ľud spieva: Veď sa veľmi preslávil!

Čitateľ postupne hovorí nasledujúce verše, ľud zakaždým odpovedá: Veď sa veľmi preslávil!

Čitateľ: Koňa i jazdca zmietol do mora. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Stal sa mi pomocníkom a ochrancom na spásu. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Toto je môj Boh a budem ho oslavovať, Boh môjho otca a budem ho vyvyšovať. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Pán ničí vojny, Pán je jeho meno. Faraónove vozy a jeho moc zmietol do mora. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Vyberané trojice jazdcov potopil v Červenom mori. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Pokryl ich hlbinou, klesli do hlbočiny sťa kameň. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Tvoja pravica, Pane, sa preslávila silou. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Tvoja pravá ruka, Pane, premohla nepriateľov, a množstvom svojej slávy si zničil protivníkov. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Poslal si svoj hnev, strovil ich ako slamu, a Duchom tvojej rozhorčenosti sa rozostúpila voda. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Vody spevneli ako stena, spevneli aj vlny uprostred mora. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Nepriateľ povedal: Budem ich prenasledovať a zmocním sa ich, rozdelím korisť a naplním si dušu, pozabíjam ich svojím mečom a moja ruka bude panovať. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Poslal si svojho Ducha, pokrylo ich more, klesli sťa olovo v búrlivých vodách. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Kto sa ti podobá medzi bohmi, Pane? Kto sa ti podobá, oslávený vo svätých, obdivuhodný vo sláve a konajúci zázraky? Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Vystrel si svoju pravicu, pohltila ich zem. Svojou spravodlivosťou si ukázal cestu tomuto svojmu ľudu, ktorý si vyslobodil. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Svojou mocou si ho povolal do tvojho svätého príbytku. Počuli to národy a rozhnevali sa, bolesti zachvátili obyvateľov Filištínska. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Vtedy sa báli vládcovia Edomu i kniežatá Moabčanov a zmocnilo sa ich chvenie, stŕpli obyvatelia Kanaánu. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Nech na nich padne strach a chvenie, nech skamenejú veľkosťou tvojho ramena. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Až kým neprejde tvoj ľud, Pane, až kým neprejde tento tvoj ľud, ktorý si získal. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Voveď ich a zasaď na vrch tvojho dedičstva, do tvojho pripraveného príbytku, ktorý si urobil, Pane, do svätyne, ktorú pripravili tvoje ruky, Pane. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Pán kraľuje naveky vekov i stále. Keď faraónov kôň s vozmi a jazdcami vošiel do mora, Pán na nich priviedol morskú vodu. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Ale synovia Izraela kráčali po suchu stredom mora . Spievajme Pánovi!

Čitateľ: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. Spievajme Pánovi!

Čitateľ: I teraz i vždycky i na vek vekov. Amen. Spievajme Pánovi!

Napokon čitateľ zaspieva to isté: Veď sa veľmi preslávil!

Dan 3, 57 – 88b

Vstaneme a spievame: Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Čitateľ postupne hovorí nasledujúce verše, my zakaždým odpovedáme: Ospevujte a vyvyšujte ho na veky.

Dobrorečte Pánovi, všetky Pánove diela.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, Pánovi anjeli.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, nebesia.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré ste nad nebesiami.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, všetky Pánove mocnosti.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, nebeské hviezdy.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, dážď a rosa.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, všetci duchovia.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, oheň a páľava.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, chlad a horúčava

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, rosa a sneženie.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, noci a dni.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, ľad a mráz.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, srieň a sneh.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Nech Pánovi dobrorečí zem.

Nech ho ospevuje a vyvyšuje naveky.

Dobrorečte Pánovi, vrchy a pahorky.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, všetky rastliny zeme.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, pramene.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, moria a rieky.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, morské obludy a všetko, čo sa hýbe vo vode.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, všetky nebeské vtáky.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, zvieratá a všetok dobytok.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, ľudskí synovia.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Nech dobrorečí Pánovi Izrael.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, Pánovi kňazi.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, Pánovi služobníci.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, prepodobní a ponížení srdcom.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš a Mízael.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečte Pánovi, Pánovi apoštoli, proroci a mučeníci.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Dobrorečme Otcovi a Synovi a Svätému Duchu.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

I teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Ospevujte a vyvyšujte ho naveky.

Chváľme Pána, dobrorečme a klaňajme sa mu.

Ospevujme a vyvyšujme ho naveky.

91. začalo (Rim 6, 3b – 11)

Bratia, ktorí sme pokrstení v Krista Ježiša, v jeho smrť sme pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako Kristus vstal z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Ak sme sa mu totiž stali podobnými v jeho smrti, budeme mu podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Veď keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Mt 115. začalo (28, 1 – 20)

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň od vstupu do hrobu a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde Pán ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.’ Hľa, povedal som vám to.” Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali oznámiť to jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Radujte sa!” Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.” Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Vravte, že v noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli. A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.” Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa. Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.”

Liturgický kalendár priebežne spracúva podľa Typikona o. ThLic. Marcel Gajdoš, predseda Liturgickej komisie Košickej eparchie. Texty čítaní pochádzajú z oficálnych bohoslužobných kníh: Apoštolár, Gréckokatolícka eparchia Košice, 2012 a Evanjeliár, Misionár, Michalovce, 2001.

 Posvätné čítanie

Atanáz Veľký
Život a poslanie nášho svätého otca Antona

O kniežaťovi Archelaovi a panne Polykrácii

61. Knieža Archelaus sa v istom čase ocitol v blízkosti Antonovej hory a poprosil ho iba o modlitbu za Polykráciu z Laodicey, excelentnú a kresťanskú pannu, ktorá trpela žalúdočnými problémami a bolesťou na boku kvôli veľkej askéze a mala preto veľmi oslabené telo. Anton sa preto modlil a knieža si na papier poznačil čas modlitby a odišiel do Laodicey, kde našiel pannu zdravú. Pýtajúc sa kedy a v ktorý deň sa nevoľnosť stratila, vytiahol papier, na ktorom mal poznačený deň a čas modlitby a prečítajúc si ho, ihneď ho ukázal ostatným. A všetci sa čudovali, keď sa dozvedeli, že Pán uľavil panne v chorobe v čase, keď sa bol Anton modlil, prosiac v jej mene o Spasiteľovú dobrotu.

62. Tí, ktorí prichádzali k Antonovi, dokázal Anton vidieť zopár dní a často aj mesiacov pred príchodom a často poznal aj príčinu ich cesty. Lebo niektorí prichádzali len kvôli tomu, aby ho uvideli, iní pre chorobu a iné pre trápenie zlými duchmi. A pre všetkých záťaž cesty neznamenala ani problém, ani stratu. Lebo každý sa navracal vedomý si toho, že získal omnoho viac. No napriek týmto veciam a týmto dôkazom, Anton často prosil druhých, aby sa nad tým nikto nečudoval, ale aby radšej zvelebovali Pána za to, že keď prišiel k nám, ľuďom, rozšírili sa naše sily.

Zvláštne príbehy o vyháňaní démonov

63. Pri inej príležitosti zišiel Anton k vonkajším kéliam a požiadal, či by mohol vstúpiť do plavidla a modliť sa s mníchmi. Anton sám pocítil nepríjemný zápach. No tí v loďke tvrdili, že zápach povstal z rýb a soleného mäsa v lodi. No on odpovedal, že takýto zápach je iný a keď rozprával, mladík so zlým duchom, ktorý prišiel a skrýval sa na lodi, silne zareval. No Anton demona vyhnal v mene nášho Pána Ježiša Krista a ten od neho odišiel a chlapec bol uzdravený. A  všetci spoznali, že zápach pochádzal od démona.

64. Inokedy prišiel hodnostár posadnutý démonom k Antonovi a démon bol tak strašný, že muž sám ani nevedel, že prichádza k Antonovi. Dokonca jedol výkaly svojho tela. Preto tí, ktorí ho doniesli, prosili Antona o modlitbu. Anton sa zľutoval nad mladým človekom, modlil sa a bdel pri ňom celú noc. Pri svitaní nečakane mladý muž zaútočil na Antona a udrel ho. Tí, ktorí prišli s mladíkom sa nahnevali. Anton im povedal: „Nehnevajte sa na mladíka, lebo to nie on urobil, ale démon, ktorý je s ním. Lebo bol vyhnaný a bolo mu rozkazané ísť na suché miesta, preto sa veľmi rozčúlil. Preto to urobil. Vzdávajte vďaky Pánovi, lebo tento útok bol znamením odchodu zlého ducha.“ Keď to Anton povedal, v tej chvíli bol mladík uzdravený a znova požívajúc silu nad svojou mysľou, vedel kde je a pozdravil starca a vzdával vďaku Bohu.

O Antonovom videní o odpustení jeho hriechov

65. A mnohí mnísi jednomyseľne a ako jedna duša vyznávali, že Anton tieto veci vykonal. A predsa tieto veci sa nezdajú byť tak veľkými ako iné, ktoré ešte vykonal. Stalo sa, že keď vstal okolo deviatej hodiny, aby jedol, bol unesený v duchu a, je úžas o tom hovoriť, stál a videl sám seba ako keby bol mimo tela a vo vzduchu bol niečím odnášaný preč. A potom nejaké trpké a otrasné bytia stáli vo vzduchu a bránili mu prejsť. Ale jeho sprievodníci s nimi bojovali, pretože Anton týmto bytiam nepatril. A keď chceli zhrnúť v obvineniach všetko, čo Anton urobil od narodenia, povedali im: „Pán zmazal všetky hriechy od jeho narodenia, ale od času, od kedy sa stál mníchom a oddal sa Bohu, je umožnené vykonať mu zúčtovanie.“ A tak ho začali obviňovať, ale nemohli ho odsúdiť, preto sa uvoľnila jeho cesta a bola bez prekážok. A hneď v tej chvíli videl seba, ako stojí, prichádza k sebe a znova bol Antonom ako predtým. Vtedy zabudol na jedlo a po zvyšok dňa a celú noc nariekal a modlil sa. Lebo užasol, keď uvidel, akí sú mocní nepriatelia, proti ktorým stojíme, a aké diela nás delia od toho, aby sme prešli vzduchom. A spomenul si, čo hovorí apoštol: „podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti.“ (Ef 2, 2) Lebo v nej má nepriateľ rozložené svoje sily na boj a snaží sa znemožniť prechod tým, ktorí cezeň putujú. A preto Pavol vážne nabáda: „Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť.“ (Ef 6,13) Aby sa diabol „zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.“ (Tit 2,8) A my, ktorí sme sa poučili, majme na pamäti apoštolové slová: „neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh.“ (2 Kor 12, 2) Ale Pavol bol uchvátený do tretieho neba a počul veci nevysloviteľné a zostúpil naspäť, kdežto Anton vystúpil iba do vzduchu a vzpieral sa, dokiaľ sa nevyslobodil.

O prechode duše a ako Satan niekoľkým dušiam bránil prejsť

66. A bola mu darovaná táto milosť: Keď sedel sám na vrchu, nevedno či bol v zádumčivosti rozjímania, no toto mu bolo odhalené v modlitbe. Pretože blažený je človek, ako je napísané, ktorého učí Boh. Potom, ako mal raz rozhovor s istým mužom, ktorého zaujímal stav duše a akej prirodzenosti bude v posmrtnom živote, nasledujúcu noc naň zvolal hlas z hora: „Anton, vstaň, vyjdi von a rozhliadni sa.“ Výjduc von, pretože už vedel, koho treba poslúchať, zhliadol hore, uvidel niekoho stáť a siahať až k oblakom, vysokého, zradného a plného odporu. Videl aj iných s krídlami, ako stúpajú nahor. A tá odporná postava naťahovala svoje ruky a niektorých z tých, ktorí vystupovali hore, zastavila, zatiaľ čo iní preleteli pomedzi a unikli do ochrany nebies. A preto ten obor škrípal zubami, no tešil sa aspoň z toho mála, čo odpadlo. A ihneď prehovoril hlas k Antonovi: „Rozumieš, čo si videl?“ A jeho poznanie sa otvorilo a on porozumel, že videl prechod duší a obrom bol nepriateľ, ktorý nenávidi veriacich. A tie duše, ktoré zachytil, sa mu oddali, kdežto tie, ktoré dokázali preletieť, sa mu nikdy nepokorili. Takže keď to uvidel, poddal sa ešte viac boju, aby dohnal to, čo zameškal v prvotných časoch. A o svojich videniach nerozprával, no ako trávil čas v modlitbe a pociťoval úžas, tí, čo boli s ním, sa ho pýtali a nútili ho, aby hovoril, tak ako otec, ktorý nemôže odporieť odpovede svojim deťom, aj on niečo vypovedal. Pretože vedel, že ak jeho svedomie bude čisté, sled rozprávania im osoží a pochopia, že askéza prináša dobré ovocie a že videnia sú častokrát iba útechou v ich námahe.

Ako preukazoval Anton úctu vysväteným osobám

67. K tomu všetkému bol tolerantnej povahy a pokorný v duchu. Napriek tomu, aký mal charakter, nasledoval cirkevné pravidlo veľmi prísne a túžil, aby všetko duchovenstvo malo preukazanú oveľa vyššiu úctu ako on sám. Nehanbil sa skloniť svoju hlavu pred biskupmi a presbytermi a ak prišiel diakon pre radu o veciach, ktoré boli prospešné, nechal ho viesť modlitbu, pretože sa ani on nehanbil poučiť sa. A často sa pýtal otázky a chcel na ne počuť odpovede od tých, ktorí boli prítomní. A pri všetkom, čo bolo náučne, nehanbil sa vyjadriť, že to preň bolo obohacujúce. A napriek tomu jeho prejav bol ohromný a plný nádhernej milosti. Tento dar mal od Pána. Lebo ak bol Anton v prítomnosti veľkej spoločnosti mníchov, ak ho niekto predtým nevidel a túžil ho uvidieť, ihneď prešiel zvyškom a zamieril k Antonovi. Tak veľmi bol jeho zjav aktraktívny. Pritom sa nijako nad ostatných nenadnášal ani do výšky, ani do šírky, ale bol vyrovnaný vo svojich spôsoboch a v čistote svojej mysle. Lebo ako jeho duša bola slobodná od nepokojov, jeho vonkajší vzhľad bol pokojný. Takže z radosti svojej duše mal veselú tvár a jeho telesné pohyby prezrádzali stav jeho duše, ako je napísané: „Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.“ (Prís 15, 13) Takto Jakub rozoznal úmysel Labana, ktorý mal iba v srdci, keď povedal svojím ženám: „Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou.“ (Gn 31, 5) Takto Samuel spoznal Dávida, lebo jeho oči boli hravé a zuby biele ako mlieko. Takto spoznávali aj Antona, lebo nikdy nebol vyrušený, jeho duša bola v mieri, nikdy nechodil zronený, ale jeho myseľ bol radostná.

Ako odmietol Meletiovú schizmu a herézy Manu a Ária

68. A vo všetkom bol dokonalý vo viere a nábožnosti, veď nikdy sa nepridal k Meletiovým schizmatikom, poznajúc ich zlobu a apostázu od začiatku. Nemal ani žiadne priateľské jednania s Manichejcami alebo inými heretikmi, alebo ak aj mal, tak to bola len rada, aby sa obrátili. Lebo považoval styk s nimi za škodlivý a deštruktívny pre dušu. Rovnakým spôsobom sa hnusil Áriovej herézy a nabádal všetkých, aby sa od nich držali preč a aby sa nepridržali ich chybnej viery. A keď raz nejakí ariánski blázni prišli k nemu, on sa ich pýtal a keď spoznal ich bezbožnosť, všetkých ich vyhnal zo svojho vrchu s krikom, že ich slová sú horšie ako hadí jed. Takto zamietol ariáncov.

69. A keď inokedy ariánci klamlivo naznačovali, že Antonov názor je rovnaký ako ich, veľmi sa znepokojil a nahneval na nich. Takto predvolaný biskupmi a všetkými bratmi zostúpil z vrchu a prišiel do Alexandrie, odsúdil ariáncov, tvrdiac, že ich heréza je posledná zo všetkých a sú predchodcami Antikrista. A potom učil ľudí, že Boží Syn nie je stvorené bytie, že ani nikdy nepovstala jeho existenia z ne-existencie, ale že je Večné Slovo a Múdrosť Otcovej podstaty. A preto je bezbožné tvrdiť, že "bol čas, keď nebol", pretože Slovo bolo stále spoluprítomné Otcovi. Takže nikdy nebol v spoločenstve s najbezbožnejšími ariánmi. Veď nie je možné, aby bolo spoločenstvo medzi svetlom a tmou. (2 Kor 6, 14) Lebo vy ste dobrí kresťania, ale oni, keď tvrdili, že Syn Otca, Božie Slovo, je stvorené bytie, sa nelíšili od pohanov, pretože vyznávali to, čo je stvorené, a nie Boha-Stvoriteľa. No verte, že samotné stvorenie sa na nich hnevá, veď započítali Stvoriteľa a Pána všetkého, skrze ktorého povstalo všetko, medzi stvorené bytia.

Ako navštívil Alexandriu, mnohých uzdravil a obrátil a ako Atanáz ušiel z mesta

70. Všetci sa preto zaradovali, keď počuli, že protikresťanská heréza bola anatemizovaná takýmto mužom. A všetci ľudia v meste utekali, aby zazreli Antona, preto Gréci a ich kňazi utekali do chrámu, požadujúc: "Chceme vidieť Božieho muža." Pretože tak ho volali. Lebo Pán očistil na tom mieste mnohých od démonov a uzdravil mnohých od šialenstva. A mnohí Gréci žiadali, aby sa mohli dotknúť toho starca, veriac, že im to osoží. V tých zopár dňoch sa viac ľudí stalo kresťanmi ako ich kedy obrátili za celé roky. A potom, keď sa niekomu zazdalo, že je obťažovaný zástupom a rozhodol sa, že všetky zástupy pošle od Antona preč, on bez rozrušenia skonštatoval, že týchto ľudí rozhodne nie je viac ako démonov, ktorí prebývajú na jeho vrchu a s ktorými súperi.

Pracovný preklad: o. Lukáš Mitro

 Synaxár

SYNAXÁR

Svätí apoštoli Aristarch, Pudent a Trofim

Mená Aristarch a Trofim majú grécky pôvod. Aristarch znamená „najlepšieho pôvodu“ a meno Trofim „živiteľ“. Meno Pudent má zasa latinský pôvod a znamená „šikovný“. Dnešní svätci žili v dobe apoštolov. Aristarch bol spoločníkom na cestách a spolupracovníkom apoštola Pavla. List Kolosanom ho predstavuje ako židokresťana zo Solúna. S Pavlom bol v Efeze, na poslednej ceste v Jeruzaleme a počas putovania do Ríma. Pavol ho v liste Kolosanom nazýva spoluväzňom, zrejme preto, že bez toho, aby bol uväznený, zdieľal Pavlovo zajatie. Životopisné legendy z neho urobili biskupa zo Solúna alebo Apamei a pripočítali ho k 70 učeníkom. Pudent bol pravdepodobne synom Prisky a rímskym senátorom. Oboch spomína Pavol v Druhom liste Timotejovi. V Ríme prejavil Pudent spoločne so svojimi dcérami Pudentiánou a Praxédou Petrovi pohostinnosť. Podľa tradície zriadil v Ríme jeden z najstarších chrámov, dnes zasvätený svätej Pudentiane. Trofim bol kresťan z pohanstva a pochádzal z Efezu. Pavla sprevádzal na jar v roku 58 z 3. misijnej cesty z Korintu do Jeruzalema. Pavol raz musel nechať Trofima chorého v Miléte. Trofim sa nechtiac stal podnetom Pavlovho zatknutia, keď ho Pavol ako nežida vzal do átria Jeruzalemského chrámu. Neskoro-antické a stredoveké zoznamy apoštolov zaradili Trofima ako jedného zo 72 Ježišových učeníkov. Podľa týchto správ vraj Trofim zomrel s Pavlom v Ríme za cisára Nera.