UVEDENÉ TEXTY SÚ URČENÉ PRE VNÚTORNÚ POTREBU PROJEKTU ČASOSLOV.SK.
ZMENIŤ VEĽKOSŤ PÍSMA: A A A

 Piatok 14. APRÍL 2017; meniny: Justina
Svätý a veľký piatok.
Prikázaný sviatok
Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec + pôst!
Veľký piatok – deň pracovného pokoja 

Kráľovské hodinky – predpoludním
(Christos voskrese 23-37).
Lit. rúcho tmavé – bordové.
Čítania:
I. Zach 11,10-13; Ap. 215. začalo (Gal 6,14-18); Mt 110. začalo (27,1-56)
III. Iz 50, 4-11; Ap. 88. začalo (Rim 5, 6-11); Mk 67. začalo (15,16-41)
VI. Iz 52,13 – 54,1; Ap. 306. začalo (Heb 2, 11-18); Lk 111. začalo (23, 32-49)
IX. Jer 11,18 – 12,5a. 9c-11a. 14-15; Ap. 324. začalo (Heb 10, 19-31); Jn 59. začalo (18,28 – 19,37)

Večiereň s uložením plaščanice
(Christos voskrese 38-44).
Ex 33, 11-23; Job 42, 12-17; Iz 52,13 – 54,1;
Ap. 125. začalo (1 Kor 1,18 – 2,2); Mt 110. začalo (27, 1-38) a Lk 111. začalo (23, 39-43) a Mt 113. začalo (27, 39-54) a Jn 61. začalo (19, 31-37) a Mt 113. začalo (27, 55-61)


 Kraľovské hodinky

 Prvá hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 5

Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie. – Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh. – Veď ku tebe, Pane, sa modlím, * za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám. – Ty nie si Boh, * ktorému by sa páčila neprávosť, – zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. – Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, * ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. – Od vraha a podvodníka * sa odvracia Pán s odporom. – No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu * a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom. – Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, * urovnaj svoju cestu predo mnou. – Lebo v ich ústach úprimnosti niet, * ich srdcia sú plné zrady;– ich hrtan je ako otvorený hrob, * na jazyku samé úlisnosti. – Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;* vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. – Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, * a naveky nech jasajú. – Chráň ich a nech sa radujú v tebe, * čo tvoje meno milujú. – Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, * ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Žalm 2

Prečo sa búria pohania? * Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú * proti Pánovi a proti jeho pomazanému: “Rozbime ich okovy * a ich jarmo zhoďme zo seba!” Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;* Pán ich privedie na posmech. Raz na nich rozhorčene zavolá * a svojím hnevom ich vydesí: “Veď ja som ustanovil svojho kráľa * na svojom svätom vrchu Sione!” Zvestujem Pánovo rozhodnutie. * Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy * a do vlastníctva celú zem. Budeš nad nimi panovať žezlom železným * a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.” A teraz, králi, pochopte;* dajte si povedať, pozemskí vladári. V bázni slúžte Pánovi * a s chvením sa mu klaňajte. Podvoľte sa zákonu, žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, * lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, * čo sa spoliehajú na neho.

Žalm 21

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;* volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. V teba dúfali naši otcovia;* dúfali a vyslobodil si ich. Ku tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. “Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ak ho má rád.” Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. * Do prachu smrti ma odvádzaš. Obkľučuje ma svorka psov, * obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. * Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;delia si moje šaty * a o môj odev hádžu lós. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. Chudobní sa najedia a budú nasýtení * a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: “Naveky nech žijú * ich srdcia!” Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou;* pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: * „Toto urobil Pán.”

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, tropár, 1.hlas

Keď si bol ukrižovaný, Kriste, * skončila sa krutovláda a bola porazená moc nepriateľa. * Veď nie anjel ani človek, ** ale Ty sám si nás zachránil, Pane, sláva tebe.

I teraz, bohorodičník

Ako ťa nazveme, Milostiplná? * Nebom, lebo z teba zažiarilo Slnko spravodlivosti. * Rajom, lebo z teba vyrástol kvet neporušiteľnosti. * Pannou, lebo si zostala neporušená. * Čistou Matkou, lebo si mala vo svojom svätom náručí Syna, Boha všetkých. * Jeho pros za spásu našich duší.

Veršové slohy, 8. hlas

Dnes sa trhá chrámová opona na usvedčenie nespravodlivých * a slnko skrýva svoje lúče, ** keď vidí, ako Vládcu pribíjajú na kríž. (dvakrát)

Verš: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hádzali žreb.

Nespravodliví muži ťa viedli ako ovcu na zabitie, Kriste Kráľu, * a pribili ťa na kríž ako nevinného baránka ** kvôli našim hriechom, Milujúci človeka.

Verš: Povstali pozemskí králi a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.

Sláva:

Keď ťa nespravodliví zajali, Pane, znášal si to a takto si volal: Hoci ste udreli pastiera a rozohnali ste dvanásť oviec, mojich učeníkov, mohol som postaviť viac ako dvanásť plukov anjelov, ale trpezlivo to znášam, aby som splnil neznáme a tajné veci, ktoré som vám zjavil skrze svojich prorokov. Pane, sláva tebe.

I teraz:

Keď ťa nespravodliví zajali, Pane, znášal si to a takto si volal: Hoci ste udreli pastiera a rozohnali ste dvanásť oviec, mojich učeníkov, mohol som postaviť viac ako dvanásť plukov anjelov, ale trpezlivo to znášam, aby som splnil neznáme a tajné veci, ktoré som vám zjavil skrze svojich prorokov. Pane, sláva tebe.

Potom kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: Jeho srdce zhromaždilo v sebe neprávosť.
Verš: Blažený, kto má pochopenie pre biedneho a chudobného.

Čítanie z Knihy proroka Zachariáša. (11:10-14)

Takto hovorí Pán: Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju;tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo. Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!” Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných. Pán mi povedal: „Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili. Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi. Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto;tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom (6:14-18)

Bratia, ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša (27:1-56)
Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

V tom čase, keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel;a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole;ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” 20Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: „Barabáša!” Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?” Všetci volali: „Ukrižovať ho!” On vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!” Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša;Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela;nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha;nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.‘ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.” Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

Ľud: Sláva tvojmu veľkému utrpeniu, Pane.

Riaď moje kroky podľa tvojho výroku;* nech ma neovláda nijaká neprávosť. * Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy.
Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam.
Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 8. hlas

Poďte, všetci, ospevujme * pre nás ukrižovaného, * veď Mária ho videla na dreve a vravela: ** Hoci znášaš ukrižovanie, predsa si môj syn a Boh.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

A modlitba:

Kriste, pravé svetlo, ktoré osvecuje a posväcuje každého človeka prichádzajúceho na svet, nech sa ukáže na nás svetlo tvojej tváre, aby sme v ňom uvideli neprístupné svetlo, a nasmeruj naše kroky k uskutočňovaniu tvojich prikázaní, na príhovor tvojej prečistej Matky a všetkých tvojich svätých. Amen.

(Ak nepokračujeme ďalšou hodinkou, prednášame prepustenie. V opačnom prípade prednášame Poďte, pokloňme sa: (3x) a nasledujúce)

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Tretia hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 34

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú. Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc. Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: “Ja som tvoja spása.” Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život;nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel;nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje. Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu. Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy. Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci. Všetko vo mne bude hovoriť: “Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho chudáka a bedára pred lúpežníkmi.” Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia. Za dobré sa mi odplácali zlým;som celkom opustený. Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil. Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať. Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal. Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne. Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj. Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov. Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami. Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme. Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: “Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.” Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;Pane, nevzďaľuj sa odo mňa. Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu. Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou. Nech si v srdci nehovoria: “Dobre, ako sme si želali.” A nech nehovoria: “Zhltli sme ho.” Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa. Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.” Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. Hovoria proti mne lživým jazykom, zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny. Za moju lásku broja proti mne;ale ja sa modlím. Zlom sa mi odplácajú za dobré a nenávisťou za lásku. Postav nad neho hriešnika. Žalobca nech stojí po jeho pravici. Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený a jeho modlitba nech mu bude hriechom. Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný. Jeho deti nech ostanú sirotami a vdovou jeho manželka. Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov. Nech ho úžerník oberie o celý majetok a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí. Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami. Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno. Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie. Pán nech ich má stále pred očami a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme. Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť. Miloval kliatbu, nech ho teda postihne;nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. Preklínanie si obliekal sťa odev, nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej. Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, a pásom, ktorým sa vždy opáše. Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú a zle hovoria proti mne. Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný a moje srdce je vo mne ranené. Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, striasajú ma ako kobylku. Od pôstu sa mi podlamujú kolená, a telo mi chradne bez oleja. Som im už len na posmech;keď ma vidia, potriasajú hlavou. Pomôž mi, Pane, Bože môj, zachráň ma podľa svojho milosrdenstva. Nech poznajú, že to tvoja ruka, že si to ty, Pane, urobil. Oni nech preklínajú, ty však žehnaj;nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, a tvoj služobník nech sa raduje. Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, a potupa nech ich zahalí ako plášť. Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, budem ho chváliť uprostred zástupov, lebo on stojí po pravom boku chudáka, aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;* umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený;* Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;* potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, tropár, 6. hlas

Židia ťa odsúdili na smrť, * Pane, život všetkých. * Tí, ktorí po zdvihnutí palice prešli cez more, * pribili ťa na kríž. * Tí, ktorí sa sýtili medom zo skaly, * žlč ti priniesli. * Dobrovoľne si to však pretrpel, * aby si nás oslobodil z otroctva nepriateľa. ** Kriste Bože, sláva tebe.

I teraz, bohorodičník

Bohorodička, ty si pravý vinič, * z ktorého nám vyrástol plod života. * K tebe sa modlíme: * Modli sa k nemu, Vládkyňa, so svätými apoštolmi, * aby sa zmiloval nad našimi dušami.

Veršové slohy, 8. hlas

Kvôli strachu pre židmi * tvoj priateľ a blízky človek Peter ťa zaprel, Pane, * a takto volal s plačom: * Neobíď mlčky moje slzy, * lebo som povedal, že zachovám vieru, Milosrdný, a nezachoval som. * Rovnako prijmi aj naše pokánie ** a zmiluj sa nad nami. (dvakrát)

Verš: Dali mi jesť žlč a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Pred tvojím pribitím na úctyhodný kríž, keď sa ti vojaci posmievali, Pane, žasli duchovné vojská. Nechal si si položiť potupný veniec, hoci ty si zem ozdobil kvetmi. Nechal si sa odieť do potupného purpuru, hoci oblohu odievaš oblakmi. Pohľad na to dáva pochopiť tvoju dobrosrdečnosť, Kriste. Veľké je tvoje milosrdenstvo, sláva tebe.

Verš: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hádzali žreb.

Pred tvojím pribitím na úctyhodný kríž, keď sa ti vojaci posmievali, Pane, žasli duchovné vojská. Nechal si si položiť potupný veniec, hoci ty si zem ozdobil kvetmi. Nechal si sa odieť do potupného purpuru, hoci oblohu odievaš oblakmi. Pohľad na to dáva pochopiť tvoju dobrosrdečnosť, Kriste. Veľké je tvoje milosrdenstvo, sláva tebe.

Sláva, 5. hlas

Keď ťa viedli na kríž, takto si volal, Pane: Za ktorý skutok ma chcete ukrižovať, židia? Veď som vyliečil vašich ochrnutých, mŕtvych som prebudil k životu akoby zo spánku. Uzdravil som ženu trpiacu na krvotok, zmiloval som sa nad Kanaánčankou. Za ktorý skutok ma chcete zabiť, židia? Uvidíte však, nespravodliví, že ten, ktorého teraz prebodávate, je Kristus.

I teraz, 5. hlas

Keď ťa viedli na kríž, takto si volal, Pane: Za ktorý skutok ma chcete ukrižovať, židia? Veď som vyliečil vašich ochrnutých, mŕtvych som prebudil k životu akoby zo spánku. Uzdravil som ženu trpiacu na krvotok, zmiloval som sa nad Kanaánčankou. Za ktorý skutok ma chcete zabiť, židia? Uvidíte však, nespravodliví, že ten, ktorého teraz prebodávate, je Kristus.

Potom kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, hlas 4.: Lebo ja som pripravený prijať rany * a svoju bolesť mám stále pred sebou.
Verš: Pane, neusvedči ma vo svojom rozhorčení a nepokarhaj ma vo svojom hneve.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (50:4-11)

Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. Pán, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou. Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? – Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? – Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie. Kto z vás sa bojí Pána, kto čuje hlas jeho služobníka, kto chodí v tmách a nemá žiary, nech dúfa v meno Pánovo a spolieha sa na svojho Boha! Hľa, všetci, čo zažíhate oheň a opasujete si fakle, vstúpte do žiary svojho ohňa a do fakieľ, čo ste roznietili. Z mojej ruky sa vám to stane, budete ležať v bolestiach.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom (5:6-10)

Bratia, veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. Sotvakto zomrie za spravodlivého;hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka (15:16-41)
Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

V tom čase vojaci odviedli Ježiša dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.” Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.” A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu;potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.” Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?”, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.” Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.” Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.” Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema.

Ľud: Sláva tvojmu veľkému utrpeniu, Pane.

Nech je velebený Pán deň – čo deň;* nesie nás Boh, naša spása. * Náš Boh je Boh spásy.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 8. hlas

Poďte, všetci, ospevujme * pre nás ukrižovaného, * veď Mária ho videla na dreve a vravela: ** Hoci znášaš ukrižovanie, predsa si môj syn a Boh.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Potom nasleduje táto modlitba:

Vládca, Bože Otče všemocný, Pane, jednorodený Synu, Ježišu Kriste a Svätý Duchu, jediné božstvo, jediná moc, zmiluj sa nado mnou hriešnym a spôsobom, ktorý ty poznáš, zachráň ma, svojho nehodného služobníka, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.

(Ak nepokračujeme ďalšou hodinkou, prednášame prepustenie. V opačnom prípade prednášame Poďte, pokloňme sa: (3x) a nasledujúce)

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Šiesta hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno a svojou mocou obráň moje právo. * Bože, vyslyš moju modlitbu a vypočuj slová mojich úst. – Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach. – Ale mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán. * Na mojich protivníkov obráť nešťastie a rozpráš ich, veď si verný. – S radosťou ti prinesiem obetu;* meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;– lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 139

Osloboď ma, Pane, od zlého človeka a pred násilníkom ma chráň. Veď oni zamýšľajú robiť zlo, deň čo deň podnecujú rozbroje. Ako had si ostria jazyky, za perami majú jed vreteníc. Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, lebo mi zamýšľajú nohy podraziť. Pyšní mi nastavujú osídlo;napínajú sieť z povrazov a kladú mi pasce na cestu. Pánovi hovorím: “Ty si môj Boh;čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.” Pane, Pane, ty si moja sila a záštita;keď bojujem, kryješ mi hlavu. Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, aby sa uskutočnili jeho zámery. Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú;nech ich pokryje zloba vlastných perí. Nech na nich padá žeravé uhlie;vrhni ich do jamy, aby už nevstali. Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, násilníka stihne náhla skaza. Viem, že Pán úbohému právo prisúdi a chudobnému odplatí. Len spravodliví budú tvoje meno velebiť a statoční budú bývať u teba.

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, – povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja;* v tebe mám dôveru, Bože môj.“ – Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru. – Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom, – nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne, – ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie. – I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne. – Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom. – Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. – Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, – lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. – Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň. – Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš. – Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. – Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. – Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, tropár, 2. hlas

Vykonal si spásu uprostred zeme, Kriste Bože, keď si rozpäl svoje prečisté ruky na kríži, a tak zhromaždil všetky národy, ktoré ti volajú: Pane, sláva tebe.

I teraz, bohorodičník

Keďže nemáme dostatok odvahy pre množstvo našich hriechov, * ty, Bohorodička Panna, pros toho, ktorý sa z teba narodil, * veď mnoho zmôže modlitba Matky k Vládcovej dobrosrdečnosti. * Neprehliadni modlitby hriešnych, Prečistá, * lebo ten, ktorý sa rozhodol aj trpieť za nás, * je milosrdný a má moc zachrániť.

Veršové slohy, 8. hlas

Toto hovorí Pán židom: Ľud môj, čo som vám urobil? Alebo čím som vám ublížil? Vašim slepcom som dal svetlo, malomocných som očistil, muža ležiaceho na lôžku som uzdravil. Ľud môj, čo som vám urobil? A ako ste sa mi odplatili? Za mannu žlčou, za vodu octom, namiesto lásky ku mne ste ma pribili na kríž. Nebudem to viac odkladať, povolám svoje národy;tie ma budú oslavovať s Otcom i Duchom, a ja im darujem večný život. (dvakrát)

Verš: Dali mi jesť žlč a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Zákonodarcovia Izraela, židia a farizeji, zbor apoštolov k vám volá: Hľa, chrám, ktorý ste zborili;hľa, Baránok, ktorého ste vy ukrižovali a odovzdali hrobu, ale on vlastnou mocou vstal. Neklamte sami seba, židia, lebo on je ten, ktorý zachránil v mori a kŕmil na púšti. On je život, svetlo a pokoj pre svet.

Verš: Zachráň ma, Bože, lebo vody vstúpili až do môjho vnútra.

Zákonodarcovia Izraela, židia a farizeji, zbor apoštolov k vám volá: Hľa, chrám, ktorý ste zborili;hľa, Baránok, ktorého ste vy ukrižovali a odovzdali hrobu, ale on vlastnou mocou vstal. Neklamte sami seba, židia, lebo on je ten, ktorý zachránil v mori a kŕmil na púšti. On je život, svetlo a pokoj pre svet.

Sláva, 5. hlas

Poďte, ľudia nosiaci v sebe Krista, pozrime sa, na čom sa dohodol zradca Judáš s nespravodlivými kňazmi proti nášmu Spasiteľovi. Dnes určili, že nesmrteľné Slovo musí zomrieť. Vydali ho Pilátovi a ukrižovali na Lebečnom mieste. Keď to náš Spasiteľ znášal, volal: Otče, odpusť im tento hriech, aby národy spoznali moje zmŕtvychvstanie.

I teraz, 5. hlas

Poďte, ľudia nosiaci v sebe Krista, pozrime sa, na čom sa dohodol zradca Judáš s nespravodlivými kňazmi proti nášmu Spasiteľovi. Dnes určili, že nesmrteľné Slovo musí zomrieť. Vydali ho Pilátovi a ukrižovali na Lebečnom mieste. Keď to náš Spasiteľ znášal, volal: Otče, odpusť im tento hriech, aby národy spoznali moje zmŕtvychvstanie.

Potom kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, hlas 4.: Pane, náš Pane, aké obdivuhodné je tvoje meno na celej zemi.
Verš: Lebo tvoja veleba sa vzniesla nad nebesia.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (52:13 – 54:1)

Takto hovorí Pán: Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi. Ako sa nad ním zhrozili mnohí, – veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku – tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali! Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno? Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou;a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa;ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením… Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov. Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila, rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila, lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej – hovorí Pán.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Hebrejom (2:11-18)

Bratia, aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť.” Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.” A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.” A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša (23:32-49)
Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

V tom čase vedno s Ježišom viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.” Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.” Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!” Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.” A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.” Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.” A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

Ľud: Sláva tvojmu veľkému utrpeniu, Pane.

Pane, príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, * lebo sme veľmi úbohí. * Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, * a vysloboď nás;* a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 8. hlas

Poďte, všetci, ospevujme * pre nás ukrižovaného, * veď Mária ho videla na dreve a vravela: ** Hoci znášaš ukrižovanie, predsa si môj syn a Boh.

Pane, zmiluj sa. (40x)
V
 každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
P
ane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Potom nasleduje táto modlitba:

Bože a Pane mocností, Tvorca celého sveta, pre milosrdenstvo tvojej nenapodobiteľnej veľkodušnosti si zoslal svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, aby zachránil náš rod. Úctyhodným Krížom si roztrhal dlžobný úpis našich hriechov, a tak si zvíťazil nad kniežatstvami a mocnosťami temnoty. Ty sám, Vládca, milujúci človeka, prijmi aj tieto ďakovné a prosebné modlitby nás hriešnych, osloboď nás od každého zhubného a temného prehrešenia a od všetkých viditeľných i neviditeľných nepriateľov, ktorí sa nám usilujú ublížiť. Prikovaj naše telá k bázni pred tebou a neodkloň naše srdcia k zlým slovám alebo myšlienkam, ale tvojou láskou zraň naše duše. Nech k tebe ustavične vzhliadame a nech nás vedie tvoje svetlo, aby sme pozerali na teba, neprístupné a večné svetlo a vzdávali tak neprestajnú chválu a vďaku tebe, Otcovi, ktorý nemá počiatku, spolu s tvojím jednorodeným Synom i s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

(Ak nepokračujeme ďalšou hodinkou, prednášame prepustenie. V opačnom prípade prednášame Poďte, pokloňme sa: (3x) a nasledujúce)

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Deviata hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 68

Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk. V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval. Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Viac než mám vlasov na hlave, je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;musel som vrátiť, čo som neulúpil. Bože, ty poznáš moju pochabosť a moje poklesky nie sú ti skryté. Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, Pane, Bože zástupov. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Bože Izraela. Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár. Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym. Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. V pôstoch som si dušu vyplakal, no aj to mi bolo na potupu. I vrecovinu som si obliekol a príslovečným som sa stal. Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, a pri víne pospevujú o mne pijani. Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, pre svoju vernosť mi pomôž. Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd. Nech ma nezatopí príval vôd, nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák. Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa. Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím;čím skôr ma vyslyš. Príď ku mne a zachráň ma, so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď. Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel. Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom. Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy. Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zachváti páľava tvojho hnevu. Nech spustne ich táborisko a v ich stanoch nech nemá kto bývať. Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, a množia bolesti tomu, koho si zranil. K ich neprávosti pridaj neprávosť, nech nevojdú do tvojej spravodlivosti. Nech sú vytretí z knihy žijúcich a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými. Som úbožiak, plný bolesti;tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne. Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho chválospevmi. A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice. Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;hľadajte Boha a srdce vám oživne. Lebo Pán vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. Nech ho chvália nebesia i zem, moria a všetko, čo sa hýbe v nich. Lebo Boh zachráni Sion a vybuduje mestá Júdove;usadia sa tam a budú ich majetkom. A zdedia ho potomci jeho služobníkov a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Žalm 69

Bože, príď mi na pomoc;Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať. Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. Nech ustúpia a zapýria sa tí, čo mi hovoria: “Tak mu treba.” No nech jasajú a radujú sa z teba tí, čo ťa hľadajú, a nech ustavične volajú: “Nech je zvelebený Boh” tí, čo tvoju spásu milujú. No ja som úbožiak a bedár;Bože, ponáhľaj sa ku mne. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, Pane, nemeškaj.

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný. – Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;* zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň. – Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. – Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. – Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. – V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš. – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. – Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde. – Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom. – Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky;– Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. – Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život;* nechceli ťa mať pred očami. – No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný. – Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;* daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice. – Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

A znova:

Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, tropár, 8. hlas

Keď zločinec uvidel Pôvodcu života visieť na kríži, hovoril: Keby ten, ktorý je s nami ukrižovaný nebol vtelený Boh, neskrylo by slnko svoje lúče ani zem by sa s chvením netriasla. Ale ty, ktorý všetko znášaš, Pane, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.

I teraz, bohorodičník

Kvôli nám, Dobrý, si sa narodil z Panny a pretrpel si ukrižovanie, * smrťou si rozvrátil smrť a zjavil si vzkriesenie ako Boh. * Neprehliadni tých, ktorých si stvoril svojou rukou. * Prejav svoju lásku k človeku, Milosrdný, * prijmi Bohorodičku, ktorá ťa porodila a modlí sa za nás, * zachráň, Záchranca náš, skormútený ľud.

Veršové slohy, 7. hlas

Ohromujúce bolo vidieť, ako Tvorca neba i zeme visel na kríži, ako sa slnko zatmelo a deň sa zmenil znova na noc, ako zem poslala z hrobov telá mŕtvych. S nimi sa ti klaniame, zachráň nás. (dvakrát)

Verš: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hádzali žreb.

Keď nespravodliví pribili na kríž Pána slávy, on k nim volal: Čím som vás zarmútil? Alebo čím som vás rozhneval? Kto vás predo mnou zbavil smútku? A ako sa mi teraz odplácate? Zlým za dobré. Za ohnivý stĺp ste ma pribili na kríž. Za oblak ste mi vykopali hrob. Za mannu ste mi priniesli žlč. Za vodu ste ma napojili octom. Povolám teda národy a tie ma budú oslavovať s Otcom a so Svätým Duchom.

Verš: Dali mi jesť žlč a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Keď nespravodliví pribili na kríž Pána slávy, on k nim volal: Čím som vás zarmútil? Alebo čím som vás rozhneval? Kto vás predo mnou zbavil smútku? A ako sa mi teraz odplácate? Zlým za dobré. Za ohnivý stĺp ste ma pribili na kríž. Za oblak ste mi vykopali hrob. Za mannu ste mi priniesli žlč. Za vodu ste ma napojili octom. Povolám teda národy a tie ma budú oslavovať s Otcom a so Svätým Duchom.

Sláva, 6. hlas

Dnes visí na dreve ten, ktorý zavesil zem na vodách. On, Kráľ anjelov, si dáva položiť veniec z tŕnia. Do falošného purpuru obliekajú toho, ktorý odieva nebo oblakmi. Zaucho prijal ten, ktorý v Jordáne oslobodil Adama. Klincami bol pribitý Ženích Cirkvi. Kopijou bol prebodnutý Syn Panny. Klaniame sa tvojim strastiam, Kriste, klaniame sa tvojim strastiam, Kriste, klaniame sa tvojim strastiam, Kriste. Ukáž nám aj svoje slávne vzkriesenie.

I teraz, 6. hlas

Dnes visí na dreve ten, ktorý zavesil zem na vodách. On, Kráľ anjelov, si dáva položiť veniec z tŕnia. Do falošného purpuru obliekajú toho, ktorý odieva nebo oblakmi. Zaucho prijal ten, ktorý v Jordáne oslobodil Adama. Klincami bol pribitý Ženích Cirkvi. Kopijou bol prebodnutý Syn Panny. Klaniame sa tvojim strastiam, Kriste, klaniame sa tvojim strastiam, Kriste, klaniame sa tvojim strastiam, Kriste. Ukáž nám aj svoje slávne vzkriesenie.

Potom kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: Blázon si povedal v srdci: Boha niet.
Verš: Niet toho, kto by konal dobro, niet ani jedného.

Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša (11:18-23, 12:1-5a, 9b-10, 14-15)

Pán ma poučil a pochopil som;vtedy si mi ukázal ich výčiny. Ja som bol ako krotký baránok, vedený na zabitie;ani som nevedel, že stroja proti mne úklady: „Zmárnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa viac ani nespomenie jeho meno!” Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo, ty skúmaš myseľ a srdce, uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor. Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: „Neprorokuj v mene Pánovom, tak nezomrieš našou rukou!” Takto teda hovorí Pán zástupov: „Hľa, navštívim ich: mladíci pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia. Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci? Zasadil si ich a zakorenili sa, rástli a priniesli ovocie;si blízky ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. Ty ma však, Pane, poznáš, vidíš ma, skúmaš, aké mám voči tebe srdce. Veď ich ako ovce na jatku a zasväť ich pre deň zabíjania! Dokedy bude smútiť zem a vädnúť zeleň všetkých polí pre zlobu jej obyvateľov? Hynú zvieratá i vtáctvo, lebo vravia: „Nevidí našu budúcnosť. “Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi, ako sa budeš pretekať s koňmi? Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, poberte sa k pokrmu! Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad, pošliapali mi dedičstvo, obrátili moju nivu rozkošnú na znivočenú púšť. Toto hovorí Pán: „Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Hebrejom (10:19-31)

Bratia, keď máme smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov;uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.” A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.” Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána (18:28 – 19:37)
Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

V tom čase viedli Ježiša od Kajfáša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?” Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali. Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!” Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.” Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?” Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?” Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.” Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” Pilát mu povedal: „Čo je pravda?” Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!” A Barabáš bol zbojník. :Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!” A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.” Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!” Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.” Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna” Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?” Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.” Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.” Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!” Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!” Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.” Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta;a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘ Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.” Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!” Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci to tak urobili. Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.” Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.” Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.”

Ľud: Sláva tvojmu veľkému utrpeniu, Pane.

Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť, * a nezrušuj svoju zmluvu! * A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo * pre Abraháma, svojho miláčika, * pre Izáka, svojho sluhu, * a pre Izraela, svojho svätca.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 8. hlas

Poďte, všetci, ospevujme * pre nás ukrižovaného, * veď Mária ho videla na dreve a vravela: ** Hoci znášaš ukrižovanie, predsa si môj syn a Boh.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Potom nasleduje táto modlitba svätého Bazila Veľkého:

Vládca, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, bol si trpezlivý k našim hriechom a priviedol si nás až k tejto hodine, v ktorej si visel na životodarnom dreve, rozumnému zločincovi si pripravil vstup do raja a smrťou zničil smrť. Očisť nás, svojich hriešnych a nehodných služobníkov, lebo sme zhrešili, konali neprávosti a nie sme hodní pozdvihnúť svoje oči a vzhliadnuť do nebeských výšin;lebo sme opustili cestu tvojej spravodlivosti a chodili sme podľa vôle svojich sŕdc. Prosíme však tvoju nesmiernu dobrotu: Ušetri nás, Pane, pre svoje veľké milosrdenstvo a zachráň nás pre svoje sväté meno, lebo v márnosti sa pominuli naše dni. Vytrhni nás z rúk protivníka, odpusť nám naše hriechy a umŕtvi naše telesné zmýšľanie, aby sme odložili starého človeka, obliekli si nového a žili pre teba, nášho Vládcu a Dobrodinca, a takto, nasledujúc tvoje prikázania, dosiahli večný pokoj, v ktorom je príbytok tých, čo sa veselia. Lebo ty si naozaj pravá veselosť a radosť tých, ktorí ťa milujú, Kriste, Bože náš, a my ti vzdávame slávu spolu s tvojím presvätým Otcom, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

(Ak nepokračujeme Obednicou, prednášame prepustenie)

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

   Deviata hodinka a obednica

Vo svojom kráľovstve spomeň si na nás, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Prokimen: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. 
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. 
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Sláva: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. Poklona.
I teraz: Vládca, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. Poklona.
Obe chóry spolu: Svätý, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. (3x) Poklona.
Nebeský zbor ťa ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
Verš: Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.
Nebeský zbor ťa ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
Sláva: Zbor svätých anjelov a archanjelov ťa so všetkými nebeskými mocnosťami ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
I teraz: Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, * Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. * I v jedného Pána Ježiša Krista, * jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;* Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, * splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrz neho bolo všetko stvorené. * On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. * A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. * Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, * bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. * A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. * A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. * I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. * Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. * V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. * Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov * a očakávam vzkriesenie mŕtvych * a život budúceho veku. Amen.

Oslab, zabudni a odpusť, Bože, naše hriechy, dobrovoľné i nedobrovoľné, vykonané slovom, skutkom, vedome či nevedome, rozumom či myšlienkou, vo dne alebo v noci, všetky nám odpusť, veď si dobrý a miluješ človeka.

Otče náš:

Kondák, 8. hlas

Poďte, všetci, ospevujme * pre nás ukrižovaného, * veď Mária ho videla na dreve a vravela: ** Hoci znášaš ukrižovanie, predsa si môj syn a Boh.

Pane, zmiluj sa. (40x)
Sláva: i teraz: Čestnejšia si:

V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás, a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.). Amen.

A modlitba:

Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“

Nech je požehnané Pánovo meno odteraz až naveky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša;* nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán;* šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Veľká večiereň

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše. Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi;* Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;– olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril;* Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;* otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;* odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky;* zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči;* a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby

PRVÁ MODLITBA

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

DRUHÁ MODLITBA

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

TRETIA MODLITBA

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ŠTVRTÁ MODLITBA

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

PIATA MODLITBA

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ŠIESTA MODLITBA

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

SIEDMA MODLITBA

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ÔSMA MODLITBA

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
S
láva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Z
a pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe:, 1. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž moje reči * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane;* Pane, vypočuj môj hlas.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(1. hlas) Všetko tvorstvo, Kriste, hrôzou sa chvelo, * keď ťa videlo na kríži. * Slnko sa skrylo, základy zeme sa chveli. * Všetky stvorenia s Tvorcom trpeli. * Sláva tebe, Pane, * ty si za nás dobrovoľne zomrel.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Všetko tvorstvo, Kriste, hrôzou sa chvelo, * keď ťa videlo na kríži. * Slnko sa skrylo, základy zeme sa chveli. * Všetky stvorenia s Tvorcom trpeli. * Sláva tebe, Pane, * ty si za nás dobrovoľne zomrel.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

(2. hlas) Prečo tak hanebne jednajú * zločinní a nespravodliví ľudia? * Prečo na smrť odsúdili Prameň života? * Aký to úžasný div! * Stvoriteľ sveta sa vydáva do rúk zločincov. * Najväčší priateľ človeka je pribitý na kríž. * To z lásky k väzňom predpeklia, * aby ich vyslobodil. * Tí mu v ústrety radostne volajú: * „Veľmi trpezlivý Pane, sláva tebe.”

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Keď ťa dnes videla nepoškvrnená Panna, * ako máš ruky pribité * a telo ranami pokryté, * jej srdce bolo žiaľom preplnené, * a srdce mečom bolesti ranené. * Jej oči už nevládali plakať, * len pery v žiali šepotali: *„Ach, Syn Boží, Dieťa moje, ty jasné slnko sveta, * prečo zapadáš mojim očiam?” * Ó, nevinný Baránok Boží, * aj anjelské zástupy sa báli * a strachom naplnené volali: * „Nepochopiteľný Pane, sláva tebe!”

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Keď ťa na kríži pribitého * uvidela tvoja nepoškvrnená Matka, Kriste, * Boha a Stvoriteľa všetkého * žalostne zvolala: * „Synu môj, kam sa podela krása tvojho výzoru? * Nevládzem pozerať sa na tvoje nespravodlivé ukrižovanie. * Ponáhľaj sa a povstaň, * aby som aj ja videla * po troch dňoch tvoje vzkriesenie.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

(6. hlas) Dnes Vládca nebies pred Piláta je predvedený, * Tvorca vesmíru na smrť je odsúdený. * Ako baránka vedú ho na zabitie. * Svoje telo na kríž pribiť dáva, * kopija mu srdce prebodáva. * Jeho ruky v púšti mannu rozsievali, * teraz na kríži ho Židia octom napájali. * Ľudia tupia svojho Stvoriteľa * a po tvári bijú sveta Spasiteľa. * Kriste, úžasná je tvoja láska k ľuďom. * Ešte i za svojich katov prosíš Otca: * „Odpusť im, lebo nevedia, čo robia.”

Sláva, 6. hlas

Hľa, tak nespravodlivo Veľrada postupuje! * Vládcu tvorstva na smrť odsudzuje. * Nemusel sa hanbiť za dobrodenia, ktoré im pripomínal: * „Ľud môj, čím som sa proti tebe previnil? * Koľké zázraky som v Júdsku urobil! * Jediným slovom som kriesil vašich mŕtvych. * Každú bolesť som odstránil, * každú nemoc uzdravil. * Čím sa mi za to odplácate? * Prečo na moje dobrodenia zabúdate? * Za uzdravenia ste ma ranami zasypali. * Za dar života na smrť ste ma vydali. * Ako zlodeja ste na kríž pribili svojho Spasiteľa. * Ako zradcu ste odsúdili svojho Zákonodarcu. * Na smrť ste vydali Kráľa vesmíru.” * Nekonečne trpezlivý Pane, sláva tebe.

I teraz, 6. hlas

Dnes sa odohráva úžasné a preslávne tajomstvo. * Nedotknuteľný zajať sa dáva * a na tie ruky putá dostáva, * čo Adamovi strhali okovy. * Nespravodlivo vyšetrujú Pána, * ktorý preniká do hlbín srdca. * On svojou mocou zapečatil pekelné priepasti, * a teraz zakúša temnice strasti. * Ten, ktorého nebeské vojsko sa bojí. * sám pred súdom Pilátovým stojí. * Stvorená ruka bije Stvoriteľa. * Na smrť odsúdili Sudcu živých i zosnulých. * Do hrobu zatvorili Ničiteľa pekla. * Pane, plný milosrdenstva, * ty si pokorne znášal všetky muky * a všetkých si zbavil večnej kliatby.

Premúdrosť, stojme úctivo!

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Prokimen, 4. hlas: Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Verš: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?

Čítanie z knihy Exodus (33,11 – 23)

Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku. A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi prikazuješ: „Vyveď tento ľud!“ A neoznámil si mi, koho pošleš so mnou, hoci si povedal: „Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.“ Ak som teraz našiel v tvojich očiach milosť, prezraď mi, prosím, svoje zámery, aby som poznal, že som našiel milosť v tvojich očiach. Veď tento ľud je tvojím národom!“ On odpovedal: „Ja mám ísť osobne (s tebou), aby si ty mal pokoj?!“ Tu on odpovedal jemu: „Ak nepôjdeš s nami osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto! A po čom poznám, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja a tvoj ľud, ak nie po tom, že pôjdeš s nami a my, ja a tvoj ľud, budeme tým vyznačení pred všetkými národmi, čo sú na zemskom povrchu?“ Tu Pán povedal Mojžišovi: „Aj toto, o čo si prosil, urobím, lebo ty si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena!“ On povedal: „Daj mi vidieť svoju slávu!“ On mu odvetil: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!“ A ešte mu povedal: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!“ A Pán hovoril ďalej: „Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu! Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!“

Prokimen, 4. hlas: Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú.
Verš: Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc.

Čítanie z knihy Jób (42,12 – 17)

A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc. Mal tiež sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla. A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi. Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia. A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (52,13–15;53,1–12;54,1 )

Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi. Ako sa nad ním zhrozili mnohí, – veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku – tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali! Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno? Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou;a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa;ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením… Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov. Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila, rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila, lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej“, hovorí Pán.

Prokimen, 6. hlas: Uložil si ma v jame bezodnej, v temnotách priepasti.
Verš:
Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe.

Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom (1,18 – 2,2;125. zač. )

Bratia, slovo kríža je bláznovstvom pre tých čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia. Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených;ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil to, čo je silné;čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie svedectvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.

Aleluja, 1. hlas:

1. verš: Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.
2. verš: Moja duša čaká urážky a utrpenie.
3. verš: Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium! Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša. (27, 1b – 38 + Lk 23, 39 – 43 + Mt 27, 39 – 54 + Jn 19, 31 – 37 + Mt 27, 55 – 61;110. zač.)
Ľud:
Sláva tvojim strastiam, Pane.

V tom čase sa veľkňazi a starší z ľudu uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pontskému Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel;a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole;ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: „Barabáša!” Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?” Všetci volali: „Nech je ukrižovaný!” On vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Nech je ukrižovaný!” Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto spravodlivého. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša;Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Raduj sa, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť ocot zmiešaný so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Kristus?! Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal Ježišovi: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.” A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela;nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha;nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.’” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabachthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnutých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľa-kali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.” Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.” Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozesova matka, a matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameňa odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Ľud: Sláva tvojmu veľkému utrpeniu, Pane.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
S
láva: I teraz:)

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. 
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

A kňaz zvoláva:

Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Veršové slohy, 2. hlas

Keď ťa Kriste, Prameň života, * Jozef z Arimatie sňal z kríža, * zavinul ťa do plátna s vonnými masťami. * Chcel ťa zasypať vrúcnymi bozkami, * ako mu velila láska k tebe. * No bázeň mu to prekazila. * Preto ti s vďačným srdcom volal: * „Láska moja, sláva tvojmu vstupu do hrobu!”

Verš: Pán kraľuje, * zaodel sa velebou.

Keď si v hrobe svoje telo zatvoril, Spasiteľ, * desil sa pokorený vládca pekiel. * Brány jeho mesta boli dolámané * a veraje rozbité. * Hroby sa otvorili a zosnulí vystúpili. * Vtedy zaplesalo vďačné srdce Adamovo * a radostne ti volal v ústrety: * „Sláva tvojmu príchodu, láskyplný Pane.”

Verš: Tak upevnil zemekruh, * že sa nezachveje.

Kriste, keď videli nebeské sily, * ako na teba udavači žalujú, že si rozvratník, * žasli nad tvojou nesmiernou trpezlivosťou, * i nad tým, že tie isté ruky, ktoré kameň zapečatili, * aj tvoje rebrá kopijou prerazili. * Ale z našej spásy sa radovali * a s vďačnosťou ti volali: * „Predobrý Spasiteľ, sláva tvojmu vstupu do hrobu!”

Sláva i teraz, 5. hlas

Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom, * z kríža sňali Jozef s Nikodémom. * Zaplakali, keď ťa videli mŕtveho, * nahého a nepochovaného. * Ó, najsladší Ježiš, * slnko ťa na kríži visieť videlo, * preto svoju tvár mrakom zastrelo. * Aj zem sa hrôzou triasla. * Chrámová opona sa roztrhla. * Teraz na teba hľadia naše oči. * Dobrovoľne si za nás zomrel, * Bože náš, ako ťa pochovať máme? * Do akého plátna ťa obvinieme? * Ako sa len hriešnymi rukami tvojho tela dotkneme? * Dobrodinec náš, aký pohrebný spev ti zaspievame? * Velebíme tvoje prehorké umučenie, * pohreb i slávne vzkriesenie. * Sláva tebe, Pane.

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropár, 2. hlas

Ctihodný Jozef sňal z Kríža tvoje prečisté Telo. * Ovinul ho čistým plátnom, * natrel voňavými masťami * a uložil do nového hrobu.

Sláva i teraz, 2. hlas

Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, * ktoré prišli s voňavkami: * „Vonné masti patria zosnulým, * ale Kristus je nesmrteľný.”

Modlitba

Pane Ježišu Kriste Bože náš, dobrorečíme ti a velebíme ťa ako svojho Spasiteľa, Vykupiteľa a najväčšieho Dobrodincu. Doprial si nám prežiť svätú pôstnu dobu a dospieť až k posvätnému dňu vzkriesenia tvojho priateľa Lazára i slávnemu vstupu do Jeruzalema. Spolu s izraelskými dietkami, ktoré v rukách držali olivové ratolesti, za jasavého „Hosana na výsostiach!” sme ťa sprevádzali do chrámu. Boli sme svedkami aj tvojho spasiteľného presvätého utrpenia. Klaňali sme sa ti pribitému na kríži. Do hrobu sme vložili tvoje Božské Telo. A teraz stojíme na prahu tvojho slávneho vzkriesenia. Padáme na kolená pred tvojím svätým hrobom a vrúcne ťa prosíme za tvojich služobníkov, ktorí prišli do tohto chrámu, aby ťa uctili. Prijmi ich pokorné vyznanie hriechov a úprimné pokánie, ako si prijal mýtnikove vzdychy. Pre tvoje slávne vzkriesenie odpusť im všetky hriechy a očisť ich, ako si očistil kajúcu hriešnicu. Prijmi ich na milosť, ako si prijal Petra, ktorý ťa zaprel a potom horko plakal. Naplň ich srdcia pokornou bázňou a daj, aby ťa celým srdcom vrúcne milovali a plnili tvoju vôľu. Udeľ im milosť, aby vždy dôstojne prijímali tvoje sväté Telo a Krv a stali sa dedičmi tvojho nebeského kráľovstva spolu so všetkými svätými, lebo si náš Spasiteľ a miluješ nás. Preto ti vzdávame slávu, vďaku, česť a poklonu spolu

Diakon: Premúdrosť!
Ľud: Požehnaj nás.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú (alebo svätú katolícku) vieru na veky vekov.
Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) -Požehnaj.
Kňaz: Kristus, ktorý pre nás ľudí a na našu spásu prijal strašné muky, životodarný kríž, i dobrovoľné pochovanie tela, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých slávnych a všechválnych apoštolov, našich prepodobných a bohonosných otcov a všetkých
Ľud:
Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Večerné modlitby

Na príhovor našich svätých otcov, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

A tieto tropáre:

Zmiluj sa, Pane, nad nami, * zmiluj sa nad nami, * lebo nijakú inú obranu nemáme, * len túto modlitbu ti, ako svojmu Vládcovi, my hriešni prednášame: * „Zmiluj sa nad nami.“
Sláva: Pane, zmiluj sa nad nami, * veď v teba dúfame. * Nehnevaj sa veľmi na nás, * ani nepamätaj na naše neprávosti, * ale aj teraz na nás láskavo zhliadni * a zbav nás našich nepriateľov. * Veď ty si náš Boh a my sme tvoj ľud, * všetci sme dielom tvojich rúk * a vzývame tvoje meno.
I teraz: Bohorodičník: Požehnaná Bohorodička, * otvor nám bránu milosrdenstva. * V teba dúfame, nedaj nám zahynúť, * ale daj, aby sme sa skrze teba zbavili svojich bied, * veď ty si záchrana kresťanského rodu.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A poporiadku nasledujú tieto modlitby, sústrediac sa s otvorenou mysľou a úctivosťou.

Prvá modlitba, svätého Makaria Veľkého, k Bohu Otcovi.
(nedeľa, utorok, piatok a sobota)

Večný Bože a Kráľu všetkého stvorenia, doprial si mi dožiť sa dnešného dňa, odpusť mi hriechy, ktoré som dnes spáchal slovom, skutkom alebo myšlienkami. Očisť moju pokornú dušu od každej škvrny tela i ducha a dožič mi túto noc prežiť v pokoji, aby som vstal z lôžka odpočinku, zaľúbil sa tvojmu svätému menu po všetky dni svojho života a zvíťazil nad telesnými i duchovnými nepriateľmi. Zbav ma, Pane, márnivých myšlienok a zlých telesných žiadostí, ktoré ma poškvrňujú. Lebo tvoje je kráľovstvo, moc i sláva s jednorodeným tvojím Synom, presvätým, dobrým a životodarným tvojím Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba, k nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, svätého Antiocha.
(streda)

Všemohúci Bože, Otcovo Slovo, Ježišu Kriste, ktorý si najdokonalejší, pre svoje milosrdenstvo neodlučuj sa odo mňa, svojho služobníka, ale prebývaj stále vo mne. Ježišu, dobrý Pastier svojich oviec, nevydávaj ma záhube satanovej a nenechávaj ma napospas jeho túžbam, lebo semeno zla je vo mne. Poklonyhodný Bože, Kráľu svätý, Ježišu Kriste, ochraňuj ma v spánku neuhasínajúcim svetlom svojho Svätého Ducha, ktorým si osvietil svojich učeníkov. Daruj, Pane, aj mne nehodnému služobníkovi svoju spásu na mojom lôžku. Osvieť môj rozum svetlom poznania tvojho svätého evanjelia, dušu naplň láskou svojho kríža, srdce čistotou svojho slova, telo moje svojim utrpením, ochraňuj moju myseľ svojou pokorou, daj, aby som vstal včas k tvojej oslave. Lebo si zvelebovaný s bezpočiatočným svojím Otcom i presvätým Duchom naveky. Amen.

Tretia modlitba, k presvätému Duchu.
(pondelok a štvrtok)

Pane, Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, buď mi milosrdný a zmiluj sa nado mnou, svojím hriešnym služobníkom, odpusť mi nehodnému, odpusť všetko, čím som zhrešil dnes pred tebou ako človek, ba nie ako človek, ale nerozumný tvor. Odpusť mi všetky hriechy, vedomé i nevedomé, dobrovoľné i nedobrovoľné, ktoré som spáchal od mojej mladosti z pohoršenia, z prenáhlenia a zo zlého úmyslu. Či už som zhrešil tvojím svätým menom, alebo sa rúhal proti nemu vo svojej mysli, či som niekoho urazil, posúdil, osočoval v svojom hneve alebo zarmútil. Či som sa na niekoho nahneval, alebo niekoho oklamal. Či som hriešne odpočíval, alebo chudobný prišiel ku mne a som ho naprázdno prepustil, alebo brata svojho som zarmútil, alebo sa s ním pohádal, alebo som niekoho preklínal, alebo som bol panovačný, alebo namyslený alebo keď som sa modlil, moje myšlienky boli unášané márnosťami a svetskými vecami, alebo zvádzal som sa hriech, alebo som sa prejedal, alebo opíjal, alebo myslel na zlé, alebo keď som videl dobro či šťastie blížneho, cítil som v srdci závisť, alebo som rozprával o nevhodných veciach, alebo som sa vysmial hriechu svojho brata (moje hriechy sú nespočetné), alebo som sa nestaral o modlitbu, alebo ak som niečo zlého vykonal a na to už nepamätám. Toto všetko som vykonal, ba ešte viac som zhrešil. Zmiluj sa, Stvoriteľ môj, nado mnou lenivým a nehodným svojím služobníkom. Odpusť mi, nehnevaj sa na mňa a prepáč mi ako dobrotivý a človeka milujúci, daj, aby som si pokojne ľahol, usnul a odpočíval ja, márnotratný, hriešny a nehodný a keď vstanem zo spánku, pokloním sa ti a budem ospevovať a oslavovať tvoje presväté meno spolu s Otcom i jeho jednorodeným Synom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba, svätého Makaria Veľkého.
(piatok)

Čo ti prinesiem, alebo ako sa ti odvďačím, veľký Dobrodinec, nesmrteľný Kráľu, štedrý a milujúci Pán, že som sa nedbalo, lenivo zachoval za tvoju veľkú láskavosť a nič dobrého som nevykonal a ty si ma podržal dokonca dnešného dňa v starostlivosti o moje obrátenie a spásu duše. Buď milostivý mne hriešnemu, úbohému na akékoľvek dobré skutky. Očisť moju hriešnu dušu, poškvrnenú premnohými hriechmi a vzdiaľ odo mňa všetky zlé myšlienky tohto viditeľného života, odpusť mi hriechy, ktoré som spáchal pred tebou tohto dňa viditeľne, či neviditeľne, slovom, skutkom alebo myšlienkami a všetkými svojimi zmyslami, lebo len ty jediný si bez hriechu. Ty sám ich zakry, zachráň ma pred každým nepriateľským útokom svojou božskou mocou a svojou nevýslovnou láskou. Očisť, Bože, očisť ma od množstva mojich hriechov, ráč ma, Pane, zachrániť pred nástrahami zlého ducha, spas moju trpiacu dušu, osvieť ma svetlom svojej tváre, keď prídeš v sláve a teraz mi dovoľ, aby som usnul spánkom bez odsúdenia a ťažkých snov; zachovaj myseľ svojho služobníka v pokoji a radosti, zažeň odo mňa všetky úklady zlého ducha, osvieť oči môjho rozumu i srdca, aby som neusnul vo večnej smrti, pošli mi anjela pokoja, strážcu a sprievodcu telu i duši, aby ma chránil pred nepriateľmi a keď vstanem z lôžka odpočinku, prinesiem ti modlitby vďaky. Áno, Pane, vyslyš ma, hriešneho svojho služobníka. Daj, aby som svojou vôľou i svedomím vstal a nechal sa poučiť tvojimi slovami a svojimi anjelmi zažeň ďaleko odo mňa nedbalosť zlého ducha, aby som tvoje sväté meno dôstojne oslavoval, vzdával česť a slávu presvätej Bohorodičke, ktorú si nám dal ako orodovnicu a vyslyš ju, keď sa za nás prihovára. Viem totiž, že ona nasleduje tvoju lásku k ľuďom a neprestáva sa za nás modliť. Na jej príhovor a pre znamenie svätého kríža i pre všetkých tvojich svätých, zachráň moju biednu dušu Ježišu Kriste, Bože náš, lebo svätý si a oslavovaný na veky. Amen.

Piata modlitba.
(utorok a sobota)

Pane Bože náš, zhrešil som dnes skutkom, slovom a myšlienkou, ale ako dobrý a človeka milujúci Otec odpusť mi. Daruj mi tichý a pokojný sen. Pošli mi tvojho anjela, ochrancu, aby ma chránil a zachoval od každého zla. Lebo ty si ochranca našich duší i tiel a my ti slávu vzdávame, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba.
(streda a nedeľa)

Pane Bože náš, v teba veríme a tvoje meno uctievame nad všetky iné mená, daj nám, poberajúcim sa na odpočinok, ochranu pre dušu i telo, zachovaj nás od všetkých zlých predstáv a hriešnej rozkoše. Odstráň ťarchu bolestí, uhasni plameň vášní, daj, aby sme žili čisto svojimi skutkami i slovami, aby sme si osvojili čnostný život a nestratili prisľúbené tvoje dobrá, lebo si požehnaný na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba.
(utorok a sobota)

K tebe, prečistej Matke Božej, kajúcne sa utiekam s prosbou: Vieš, Kráľovná, že sa ustavične dopúšťam hriechov a tým nahnevám tvojho Syna a môjho Boha, a mnohokrát, keď sa kajám, trasiem sa od strachu, či ma Boh nezahubí a po čase robím to isté. Keď to všetko vidíš, Vládkyňa moja, Bohorodička, prosím ťa, zmiluj sa, posilni ma a pomôž mi činiť dobro. Ty vieš, Matka moja, Bohorodička, že mám v nenávisti všetky svoje zlé skutky a celou mysľou milujem zákon svojho Boha, avšak neviem, Prečistá Panna, odkiaľ je to, že čo nenávidím, to aj milujem a tým prestupujem zákon Boží. Nedovoľ, Prečistá Panna, aby sa uskutočňovala vôľa moja, lebo je toho nehodná: ale nech sa stane vôľa tvojho Syna a môjho Boha, aby ma spasil a naučil správne zmýšľať, aby mi udelil milosť Svätého Ducha, aby som odstránil zo svojej duše hriechy a poškvrny a ďalej žil a zachovával príkazy tvojho Syna, ktorému patrí všetka sláva, česť a moc s bezpočiatočným jeho Otcom i presvätým a životodarným Svätým Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba.
(streda a nedeľa)

Dobrá Matka, dobrého Kráľa, prečistá a požehnaná Bohorodička Mária, milosť Syna svojho a Boha nášho vylej na hriešnu moju dušu a svojimi prosbami ma veď k tomu, aby som konal dobré skutky, aby som zostávajúci čas svojho života prežil bez poškvrny a tvojou pomocou získal raj, Bohorodička Panna, jediná čistá a požehnaná.

Deviata modlitba.
(pondelok a štvrtok)

Anjel Kristov, môj svätý ochranca a strážca duše i tela môjho, odpusť mi všetko, čím som zhrešil dnešného dňa a zbav ma každého zla ako nepriateľa, aby som nijakým hriechom nenahneval môjho Boha. Modli sa za mňa hriešneho a nehodného služobníka, aby som sa stal hodným dobra a milosti Najsvätejšej Trojice i Matky Pána nášho Ježiša Krista i všetkých svätých. Amen.

Nasleduje:

Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, spievame ti víťaznú pieseň. Vyslobodila si nás od zlého. Preto ti vrúcne ďakujeme, hoci sme len nehodní služobníci. Ty si nepremožiteľná. Zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: Raduj sa, panenská Nevesta!
Preslávna, vždycky Panna, Bohorodička Mária, Matka Krista, nášho Boha, prijmi naše modlitby a predlož ich svojmu Synovi a nášmu Bohu, nech spasí a osvieti tvojím prostredníctvom naše duše.
Všetku svoju nádej skladám v teba, Matka Božia. Prijmi ma pod svoj ochranný plášť.
Bohorodička Panna, neprehliadni ma hriešneho, ktorý potrebuje tvoju pomoc a tvoj príhovor. V tvoju pomoc dúfa moja duša, prosím, neopúšťaj ma.

Potom, modlitba svätého Joannikija:

Naša nádej je Otec, naše útočište Syn a náš ochranca je Svätý Duch. Svätá Trojica, Bože náš, sláva tebe.
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Sláva: I teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Prepustenie: Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, spas mňa hriešneho.

Modlitba svätého Jána z Damasku.
Prednášaj ju ukazujúc na svoje lôžko:

Vládca milujúci človeka, nebude mi už toto lôžko hrobom? Alebo ešte moju hriešnu dušu osvietiš dňom? Hľa, hrob je predo mnou, hľa, smrť sa na mňa díva. Tvojho súdu, Pane, bojím sa, aj nekonečných múk, no zlo konať neprestávam. Teba, svojho Pána Boha, vždy hnevám, aj tvoju prečistú Matku a všetky nebeské mocnosti i môjho svätého anjela ochrancu. Viem, Pane, že nie som hoden tvojej lásky, ale zaslúžim si všetko odsúdenie a muky, ale aj tak, Pane, či chcem, či nechcem, spas ma. Veď ak spasíš spravodlivého, nie je to nič veľké a ak sa zmiluješ nad čistým, nie je to nič divné, pretože sú hodní tvojho milosrdenstva. No na mne hriešnom zjav svoje milosrdenstvo, tu zjav svoju lásku k človeku, aby moja zloba nebola prekážkou pre tvoju nevýslovnú dobrotu a milosrdenstvo; ako ty chceš nakladaj so mnou.

A keď si už chceš ľahnúť do postele prednášaj toto:

Daj svetlo mojim očiam, Kriste Bože, aby som v smrti nezaspal, aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho“.
Sláva: Buď zástancom mojej duše, Bože, lebo kráčam medzi veľkými sieťami, zbav ma ich a spas ma, Dobrotivý, veď miluješ človeka.
I teraz: Preslávnu Božiu Matku, svätejšiu než svätí anjeli, bez prestania ospevujme srdcom i ústami, vyznávajme, že je Bohorodička, veď skutočne nám porodila vteleného Boha a neprestáva sa nikdy modliť za naše duše.

Potom pobozkaj svoj kríž a prežehnaj krížom svoje miesto od hlavy až po nohy a tiež z každej strany hovoriac modlitbu úcthodnému krížu: Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa, ako sa vosk roztápa ohňom, tak miznú démoni spred tváre tých, čo milujú Boha, a žehnajú sa svätým krížom a v radosti volajú: „Raduj sa najúctyhodnejší a životodarný Pánov kríž, veď ty odháňaš démonov mocou nášho Pána Ježiša Krista, ktorý bol na tebe ukrižovaný. On zostúpil do podsvetia a zničil moc diabla, daroval nám teba, svoj úctyhodný kríž, na odohnanie každého protivníka. Ó, najúctyhodnejší a životodarný Pánov kríž, pomáhaj mi so svätou Vládkyňou, Pannou a Bohorodičkou a so všetkými svätými na veky“. Amen.

Predtým, než si ľahneš, prejdi všetko nasledujúce vo svojej mysli a pamäti. Najprv:

Poďakuj všemocnému Bohu, že ti daroval prežiť tento deň vo svojej priazni, pri živote a v zdraví.

Po druhé:

Pýtaj sa sám seba a spytuj si svedomie tým, že prechádzaš a dopodrobna spytuješ všetky hodiny dňa, počnúc od času, keď si vstal zo svojho lôžka a rozpamätaj sa na to, kam si chodil, čo si robil, s kým a o čom si sa rozprával. Prejdi všetky svoje skutky, slová a myšlienky, ktoré si konal od rána až do večera, všetko to si starostlivo spytuj a rozpomínaj sa na to.

Po tretie:

Ak si vykonal niečo dobré počas tohto dňa, vedz, že si to nevykonal sám od seba, ale od samého Boha, ktorý nám darúva všetko dobré, jemu pripíš toto dobro a ďakuj mu. Pros ho, aby ťa upevnil v tomto dobre a aby ti daroval a uschopnil ťa prijať ďalšie dobrá.

Po štvrté:

Ak si vykonal niečo zlé, sám od seba a zo svojej nemohúcnosti, alebo zo zlozvyku a vôle si to dovolil, kajaj sa a pros toho, čo miluje ľudí, aby ti daroval odpustenie. Pevne si zaumieň, že sa v budúcnosti vyvaruješ konania toho všetkého.

Po piate:

So slzami v očiach pros svojho Stvoriteľa o milosť, aby ti daroval nasledujúcu noc tichú, bez nepokoja, poškvrny a hriechu. A zajtrajší deň nech ti na oslavu jeho svätého mena vopred celý daruje.

Dodatok:

Ak máš mäkký vankúš, odlož ho preč a podlož si pod hlavu kameň kvôli Kristovi. Ak ti bude zima počas spánku, pretrp to hovoriac: „Druhí teraz vôbec nespia.“

Potom sa prežehnaj a s modlitbou zaspi, mysli na súdny deň, že máš predstúpiť pred Boha.

 Ranné modlitby

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Trojičné tropáre:

Keď som vstal zo spánku, padám, Dobrotivý, pred tebou a spievam ti anjelskú pieseň: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor svojich anjelov zmiluj sa nado mnou.
Sláva: Z lôžka a zo spánku si ma zdvihol, Pane. Osvieť mi rozum aj srdce a otvor moje ústa, aby som spevom oslávil ťa, Svätá Trojica: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor svojich svätých, zmiluj sa nado mnou.
I teraz: Neočakávane príde Sudca a skutky každého odkryje, preto s bázňou volám na úsvite: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor Bohorodičky, zmiluj sa nado mnou.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A túto modlitbu:

Hneď zrána ďakujem ti, Najsvätejšia Trojica, že som sa zo sna prebudil. Bože, ty vo svojej veľkej dobrote a zhovievavosti sa na mňa nehneváš, aj keď som zhrešil a nevyplnil čas spasiteľným úsilím. Nedal si mi navždy zosnúť s mojimi neprávosťami, ale pre svoju nevyčerpateľnú lásku ku mne dal si mi silu prebrať sa zo sna, vstať z lôžka, aby som mohol osláviť tvoju moc. Osvieť teraz oči mojej duše, otvor moje ústa, pomôž mi, aby som sa naučil slovám tvojej pravdy, porozumel tvojim prikázaniam, plnil tvoju vôľu, spieval ti na slávu, úprimne ťa vyznával a oslavoval tvoje presväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, kráľom a Bohom naším.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: I teraz:

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, * Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. * I v jedného Pána Ježiša Krista, * jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; * Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, * splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrz neho bolo všetko stvorené. * On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. * A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. * Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, * bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. * A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. * A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. * I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. * Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. * V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. * Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov * a očakávam vzkriesenie mŕtvych * a život budúceho veku. Amen.

PRVÁ MODLITBA
(pondelok)

Bože, očisť ma a odpusť mi moje hriechy, lebo z vlastnej sily som nikdy nič dobrého nevykonal pred tebou. Zbav ma všetkého zla a nech tvoja najsvätejšia vôľa ma vo všetkom sprevádza. Iba tak dokážem otvoriť svoje nehodné ústa a neuraziť ťa, ale osláviť tvoje sväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

DRUHÁ MODLITBA
(pondelok)

Keď som sa prebudil zo sna, rannú pieseň ti prinášam, Spasiteľu, prosím a volám: Nedaj mi usnúť v hriechu smrti, zľutuj sa nado mnou dobrovoľne ukrižovaný a mňa ležiaceho v nečinnosti skoro zdvihni. Spas ma, ktorý stojím pred tebou a vrúcne sa modlím. Po nočnom sne daj mi bezhriešny deň, Kriste Bože, a spas ma.

TRETIA MODLITBA
(utorok)

K tebe, dobrotivý Vládca sa utiekam, keď som sa zobudil a chcem z tvojho milosrdenstva konať tebe milé skutky. Prosím ťa, pomôž mi v každom čase a v každej veci. Zbav ma všetkého zla a úlisnosti zlého ducha a uveď ma do svojho večného Kráľovstva. Ty si môj Stvoriteľ, pôvodca a darca všetkého dobra. V teba som zložil všetku svoju nádej a tebe vzdávam slávu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠTVRTÁ MODLITBA
(utorok)

Pane, ktorý si zo svojej veľkej dobroty a láskavosti dožičil prežiť svojmu služobníkovi uplynulú noc bez nebezpečenstva od každého zla, sám Otče a Stvoriteľ všetkého, daj, aby som podľa svetla tvojej pravdy čistým srdcom plnil tvoju vôľu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

PIATA MODLITBA
(streda)

Všemohúci Pane Bože, ktorý prijímaš od svojich nebeských mocností trojsvätú pieseň, prijmi aj odo mňa, nehodného služobníka, túto rannú pieseň a daj, aby som po všetky dni svojho života a v každom čase vzdával ti slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠIESTA MODLITBA
(štvrtok)

Všemohúci Pane, Bože mocností a každého tela, ty žiješ na výsostiach a hľadíš na ponížených, skúmaš srdcia a vnútro, dobre poznáš ľudské tajnosti. Bezpočiatočné večné Svetlo, u ktorého nieto ani tieňa zmeny alebo premeny, nesmrteľný Kráľ, prijmi moju modlitbu, odpusť mi prehrešenia, ktorých som sa dopustil skutkom, slovom a myšlienkou, vedome i nevedome. Očisť ma od každej poškvrny tela i duše, učiň ma chrámom tvojho presvätého Ducha a daj mi prežiť v dobrote srdca a triezvosti mysle všetky dni môjho pozemského života. Lebo ty si pravé Svetlo, všetko osvecujúce a teba ospevuje každé stvorenie na veky vekov. Amen.

SIEDMA MODLITBA
(piatok, sobota)

Dobrorečím ti, Bože na výsostiach a Pane milosrdenstva, ktorý nespočetnekrát činíš so mnou veľké, nevyspytateľné, slávne a úžasné veci. Dal si mi spánok na uspokojenie mojej slabosti a na úľavu námahou unaveného tela. Otvor moje ústa a naplň ich svojou chválou, aby som mohol nerušene ospevovať a vyznávať sa tebe, vo všetkom a od všetkých oslavovanému Bohu, bezpočiatočnému Otcovi s tvojím jednorodeným Synom, dobrým a oživujúcim Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ÔSMA MODLITBA

Pane, nezbavuj ma svojich nebeských darov. Pane, vysloboď ma od všetkých múk. Pane, či som zhrešil umom alebo myšlienkou, slovom alebo skutkom, odpusť mi. Pane, zbav ma každej nevedomosti, zábudlivosti, malomyseľnosti a kamennej bezcitnosti. Pane, zbav ma každého pokušenia. Pane, osvieť moje srdce, zatemnené zlou žiadostivosťou. Pane, zhrešil som ako človek, ale ty, milostivý Boh, zmiluj sa nado mnou, keď vidíš nemoc mojej duše. Pane, zošli mi na pomoc svoju milosť, aby som oslávil tvoje sväté meno. Pane, Ježišu Kriste, vpíš ma, svojho služobníka, do knihy života a daruj mi dobrý koniec. Pane, Bože môj, keď som aj nič dobrého neučinil pred Tebou, daj mi podľa svojej milosti dobrý začiatok. Pane skrop moje srdce rosou svojej milosti. Pane neba i zeme, spomeň si vo svojom Kráľovstve na mňa hriešneho, nehanebného a nečistého svojho služobníka. Pane, v pokání ma prijmi. Pane, zachráň ma od nebezpečenstva. Pane, daj mi šľachetnú myseľ. Pane, daj mi slzy, pamäť na smrť a skrúšenosť srdca. Pane, daj mi myšlienku vyznať sa zo svojich hriechov. Pane, daj mi pokoru, čistotu a poslušnosť. Pane, daj mi dar trpezlivosti, veľkodušnosti a tichosti. Pane, zaštep do mňa koreň dobra a svoju bázeň do môjho srdca. Pane, daj, aby som ťa miloval z celej svojej duše a mysle a plnil vo všetkom tvoju vôľu. Pane, chráň ma pred nespravodlivými ľuďmi, pred zlým duchom a vášňami i pred každou inou neprístojnosťou. Pane, vieš, že činíš, čo ty chceš: nech bude tvoja vôľa vo mne hriešnom, lebo požehnaný si na veky. Amen.

DEVIATA MODLITBA

Tak veľmi milostivý si Bože môj, Pane Ježišu Kriste, zo svojej veľkej lásky si zostúpil z neba a vzal si na seba telo, aby si nás všetkých spasil. Opäť ťa prosím, Spasiteľu, spas ma podľa svojej milosti. Lebo ak ma spasíš pre skutky, to nie je milosť, ale skôr dlh. Veľký si v dobrodeniach a nevýslovný v milosrdenstve. „Kto verí vo mňa, – riekol si môj Kriste, – bude žiť a neuzrie smrť naveky.“ Ak teda viera v teba zachráni zúfajúcich, hľa, verím. Spas ma, lebo si mojím Bohom a Stvoriteľom. Nech sa mi započíta viera namiesto skutkov, Bože môj. Veď nenájdeš skutky, ktoré by sa mi započítali. Avšak, tá viera nech sa mi započíta namiesto nich, nech za mňa, zodpovedá, nech ma ospravedlní, nech ma učiní účastníkom tvojej večnej slávy. Nech ma neuchváti satan a nech sa nechváli Pane, že ma vytrhol z tvojich rúk a z tvojej ochrany. Či chcem, či nechcem, zachráň ma, môj Spasiteľu. Rýchlo sa poponáhľaj, lebo hyniem. Ty si mojím Bohom už od života mojej matky. Učiň, Pane, aby som ťa miloval tak, ako som kedysi miloval hriech, aby som pre teba pracoval horlivo, ako som predtým pracoval pre ľstivého satana. Odteraz chcem pracovať len pre teba, Pána a Boha svojho, Ježiša Krista, po všetky dni svojho života, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

DESIATA MODLITBA

Svätý anjel Kristov, pred tebou padám a prosím ťa, môj svätý ochranca, daný mi pri svätom krste na záchranu mojej duše a hriešneho tela. Svojou lenivosťou a zlými návykmi rozhneval som tvoju prečistú svetlosť a odohnal som ťa od seba svojimi hanebnými skutkami: lžou, klebetami, závisťou, posudzovaním, pohŕdaním, pýchou, ohováraním, lakomstvom, nečistotou, hnevom, skúposťou, zbytočnými rečami, zlými myšlienkami, hrdosťou a zúrivosťou a súhlasil som s každou telesnou žiadosťou. Ach, aké zlé je moje rozhodovanie! To, čo nerobí ani nerozumný dobytok, to robím ja, hriešnik! Ó svätý môj ochranca, ako len môžeš na mňa pozrieť alebo pristúpiť ku mne, takému hriešnikovi sťaby smradľavému psovi? Ako len môžem prosiť o odpustenie pre svoje mrzké, zlé a nešľachetné skutky, do ktorých upadám každý deň, každú noc a každú chvíľu? Ale prosím ťa a padám pred tebou, môj svätý ochranca, zmiluj sa nado mnou, svojím hriešnym služobníkom, buď mojím zástancom a pomocníkom proti zlému protivníkovi na príhovor svätých a pomôž mi stať sa účastníkom Božieho Kráľovstva so všetkými svätými na veky vekov. Amen.

JEDENÁSTA MODLITBA

Presvätá moja Vládkyňa, Bohorodička, svojimi svätými modlitbami odožeň odo mňa, svojho poníženého a nehodného služobníka, omrzenosť, zábudlivosť, nerozumnosť, bezstarostnosť a všetky poškvrnené, zlé a rúhavé myšlienky. Zbav ma zlých myšlienok a dojmov a vysloboď ma od všetkých neprístojných skutkov. Lebo požehnaná si od všetkých pokolení a tvoje presväté meno sa slávi na veky vekov. Amen.

Polnočná pieseň k presvätej Bohodičke:

Ospevujem tvoju priazeň, Vládkyňa, a prosím ťa, obdaruj môj rozum dobrom. Nauč ma kráčať v spravodlivosti, po cestách Kristových príkazov. Upevni ma v bdení a oslave, odožeň odo mňa spánok, ktorý na mňa zosiela slabé telo. Svojimi modlitbami roztrhaj povrazy pádov do hriechu, ktoré ma zväzujú, Božia Nevesta. Vo dne i v noci ma ochraňuj, zbav ma nepriateľov, ktorí ma nivočia. Rodička Boha, Darcu života, oživ mňa, zabitého hriechmi. Porodila si nezhasínajúce Svetlo, preto prosím, osvieť moju zaslepenú dušu. Predivný Palác Vládcu, učiň ma príbytkom Božského Ducha. Ty si zrodila Lekára, uzdrav dávne hriechy mojej duše. Nasmeruj mňa, zmietaného búrkou života, na cestu pokánia. Zbav ma večného ohňa a zlého červa i pekelnej priepasti, nedovoľ, aby som bol radosťou pre démonov, aj keď im, kvôli mnohým hriechom, patrím. Obnov ma, Nepoškvrnená, pretože som otrhaný bezcitnými hriechmi. Ochráň ma od všetkých múk a upros Vládcu všetkých. Urob ma hodným uzrieť nebeskú veselosť so všetkými svätými. Presvätá Panna, vyslyš hlas svojho nepotrebného služobníka. Daruj mi prúdy sĺz, Prečistá, na ošetrenie škvŕn mojej duše. Bez prestania ti prinášam stony srdca, pritúľ srdce, Vládkyňa. Prijmi moju modlitbu a prines ju milosrdnému Bohu. Ty si vznešenejšia ako anjeli, povznes ma nad starosti tohto sveta. Ty si nebeská sieň nosiaca Svetlo, vráť mi duchovnú priazeň. Zdvihnem ruky na chválu a ústa otvorím, i keď sú poškvrnené špinou, Nepoškvrnená. Zbav ma túžob, ktoré ničia dušu, prosiac Krista, veď jemu patrí česť a poklona, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

 Liturgické čítania


Evanjeliá na utierni svätých strastí: ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; .

Parémie na kráľovských hodinkách:
na 1. hodinke: .
na 3. hodinke: .
na 6. hodinke: .
na 9. hodinke: .

Apoštol na kráľovských hodinkách:
na 1. hodinke: .
na 3. hodinke: .
na 6. hodinke: .
na 9. hodinke: .

Evanjelium na kráľovských hodinkách:
na 1. hodinke: .
na 3. hodinke: .
na 6. hodinke: .
na 9. hodinke: .

Parémie na večierni: ; ; .
Apoštol na večierni: .
Evanjelium na večierni: .

Jn 46. začalo (13,31b – 18,1)

Pán povedal svojim učeníkom: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.” Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?” Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.” Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.” Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš. Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A kam idem, viete, aj cestu poznáte.” Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!” Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.” Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.” Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ,Ukáž nám Otca?!’ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Utešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.” Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?” Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Utešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto! Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o  čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: ,Nenávideli ma bez príčiny.’ Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami. No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ,Kam ideš?’ Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Utešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte,a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy; lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma, lebo idem k Otcovi.” Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: „Čo je to, že nám hovorí: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,’ a: ,Idem k Otcovi’?” Hovorili: „Čo je to, že hovorí: ,Ešte chvíľku’? Nevieme, čo hovorí.” Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma’? Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať. Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.” Jeho učeníci mu povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.” Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!” Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby tvoj Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene. Tých, ktorých si mi dal, som ochránil a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.” Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci.

Jn 58. začalo (18, 1 – 28)

V tom čase Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?” Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.” Povedal im: „Ja som.” Bol s nimi aj zradca Judáš. Ako im povedal: „Ja som,” cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?” Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.” Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!” Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.” Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchos. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť čašu, ktorú mi dal Otec?!” Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.” Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?” On vravel: „Nie som.” Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa. Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.” Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?” Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!” A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi. Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?” On zaprel: „Nie som.” Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!” Peter znova zaprel – a vtom zaspieval kohút. Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.

Mt 109. začalo (26, 57 – 75)

V tom čase vojaci, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiťna smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: „Tento povedal: ‚Môžem zboriť Boží chrám a za tri dni ho postaviť.’” Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Ničneodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?!” Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn.” Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.” Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?” Oni odpovedali: „Hoden je smrti!” Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: „Prorokuj nám, Kristus, kto ťa udrel!” Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!” Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.” Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským!” On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.” O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!” Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.” A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Jn 59. začalo (18,28 – 19,16)

V tom čase viedli Ježiša od Kajfáša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?” Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.” Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!” Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.” Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?” Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?” Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.” Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?!” Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” Pilát mu povedal: „Čo je pravda?” Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Paschu prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Všetci znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!” A Barabáš bol zločinec. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Raduj sa, židovský kráľ!” A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.” Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!” Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.” Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.” Keďto Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?” Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.” Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.” Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdny stolec na mieste zvanom Lithostrotos, po hebrejsky Gabbata. Bol Prípravný deň pred Paschou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!” Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!” Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali.

Mt 111. začalo (27, 3 – 32)

V tom čase, keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keďsa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: „Barabáša!” Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?” Všetci volali: „Nech je ukrižovaný!” On vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Nech je ukrižovaný!” Keď Pilát videl, že ničnedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto spravodlivého. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Raduj sa, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.

Mk 67. začalo (15, 16 – 32a)

V tom čase vojaci odviedli Ježiša dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju. A začali ho pozdravovať: „Raduj sa, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu piť víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne žreb, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.” A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.”

Mt 113. začalo (27, 33 – 54)

V tom čase, keď vojaci prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čiže Lebka, dali Ježišovi piť ocot zmiešaný so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.’” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabachthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnutých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.”

Lk 111. začalo (23, 32 – 49)

V tom čase viedli s Ježišom na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.” Potom hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Spolu s nimi sa mu posmievali aj poprední muži a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Kristus, ten vyvolenec.” Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!” Nad ním bolo napísané gréckymi, latinskými a hebrejskými písmenami: „Toto je židovský kráľ.” A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Kristus?! Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal Ježišovi: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.” Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.” A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

Jn 61. začalo (19, 25 – 37)

V tom čase stála pri Ježišovom kríži jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.” Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.” Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keďprišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneďvyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.”

Mk 69. začalo (15, 43 – 47)

V tom čase prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

Jn 62. začalo (19, 38 – 42)

V tom čase Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deňa hrob bol blízko.

Mt 114. začalo (27, 62 – 66)

Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ‚Vstal z mŕtvych,’ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.” Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a zabezpečte, ako viete!” Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Zach 11, 10 – 13

Takto hovorí Pán: Zoberiem svoje žezlo Dobrota a odvrhnem ho, aby som zrušil svoju zmluvu, ktorú som uzavrel pred všetkými národmi. V ten deň bude zrušená a Kanaánčania, moje strážené ovce, to pochopia, pretože je to Pánovo slovo. Poviem im: Ak to považujete za dobré, dajte mi moju mzdu, alebo sa jej zrieknite. I stanovili moju mzdu na tridsať strieborných. A Pán mi povedal: Hoď ich do pece a pozeraj, či sú skúšané tak, ako oni skúšali mňa. Zobral som tridsať strieborných a hodil som ich do Pánovho chrámu do pece.

Iz 50, 4 – 11

Pán mi dáva jazyk vyučovania, aby som vedel, kedy je potrebné povedať slovo. Zavčas rána ma prebúdza a dal mi ucho, aby som počúval. Pán mi otvoril ucho, a ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou. Pán, Pán, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? – Postavme sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? – Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Pán, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie. Kto z vás sa bojí Pána, kto čuje hlas jeho služobníka, kto chodí v tmách a nemá žiary, nech dúfa v meno Pánovo a spolieha sa na svojho Boha! Hľa, všetci, čo zažíhate oheň a opasujete si fakle, vstúpte do žiary svojho ohňa a do fakieľ, čo ste roznietili. Z mojej ruky sa vám to stane, budete ležať v bolestiach.

Iz 52,13 – 54,1

Takto hovorí Pán: Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši a zvelebí sa veľmi. Ako sa nad ním zhrozili mnohí – veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku – tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali! Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno? Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, tak neotvoril ústa. Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením. Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov. Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila, rozozvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila, lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej.

Jer 11,18 – 12,5a. 9c-11a. 14-15

Pán ma poučil a pochopil som; vtedy si mi ukázal ich výčiny. Ja som bol ako krotký baránok, vedený na zabitie; ani som nevedel, že stroja proti mne úklady: Zmárnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa viac ani nespomenie jeho meno! Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo, ty skúmaš myseľ a srdce, uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor. Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: Neprorokuj v mene Pánovom, tak nezomrieš našou rukou! Takto teda hovorí Pán zástupov: Hľa, navštívim ich: mladíci pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia. Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci? Zasadil si ich a zakorenili sa, rástli a priniesli ovocie; si blízky ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. Ty ma však, Pane poznáš, vidíš ma, skúmaš, aké mám voči tebe srdce. Veď ich ako ovce na jatku a zasväť ich pre deň zabíjania! Dokedy bude smútiť zem a vädnúť zeleň všetkých polí pre zlobu jej obyvateľov? Hynú zvieratá i vtáctvo, lebo vravia: Nevidí našu budúcnosť. Tvoje nohy bežia a oslabujú ťa. Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, poberte sa k pokrmu! Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad, pošliapali mi dedičstvo, obrátili moju nivu rozkošnú na znivočenú púšť. Obrátili ju na púšť. Lebo toto hovorí Pán: Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny.

215. začalo od polovice (Gal 6, 14 – 18)

Bratia, ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele znaky Pána Ježiša. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.

88. začalo od polovice (Rim 5, 6 – 11)

Bratia, Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. A nielen to: ešte sa aj chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie.

306. začalo (Hebr 2, 11 – 18)

Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

324. začalo (Hebr 10, 19 – 31)

Bratia, keď máme smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a potupuje Ducha milosti? Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Mt 110. začalo (27, 1 – 56)

V tom čase, keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pontskému Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keďsa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: „Barabáša!” Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?” Všetci volali: „Nech je ukrižovaný!” On vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Nech je ukrižovaný!” Keď Pilát videl, že ničnedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto spravodlivého. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Raduj sa, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť ocot zmiešaný so žlčou. Ale keďho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.’” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabachthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneďodbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnutých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.” Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozesova matka, a matka Zebedejových synov.

Mk 67. začalo (15, 16 – 41)

V tom čase vojaci odviedli Ježiša dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju. A začali ho pozdravovať: „Raduj sa, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu piť víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne žreb, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.” A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.” Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabachthani?”, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z okolostojacich, vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.” Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.” Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.” Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema.

Jn 59. začalo (18,28 – 19,37)

V tom čase viedli Ježiša od Kajfáša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?” Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.” Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!” Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.” Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?” Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?” Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.” Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?!” Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” Pilát mu povedal: „Čo je pravda?” Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Paschu prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Všetci znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!” A Barabáš bol zločinec. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Raduj sa, židovský kráľ!” A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.” Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!” Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.” Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.” Keďto Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?” Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.” Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.” Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdny stolec na mieste zvanom Lithostrotos, po hebrejsky Gabbata. Bol Prípravný deň pred Paschou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!” Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!” Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.” Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, grécky a latinsky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ,Som židovský kráľ.’” Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.” Keďvojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale žrebujme oň, čí bude!” Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili žreb.” A vojaci to tak urobili. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.” Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.” Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.”

Ex 33, 11 – 23

Pán sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku. A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi prikazuješ: ,Vyveď tento ľud!‘ A neoznámil si mi, koho pošleš so mnou, hoci si povedal: ,Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.‘ Ak som teraz našiel v tvojich očiach milosť, prezraď mi, prosím, svoje zámery, aby som poznal, že som našiel milosť v tvojich očiach. Veď tento ľud je tvojím národom!“ On odpovedal: „Ja mám ísť osobne s tebou, aby si ty mal pokoj?!“ Tu on odpovedal jemu: „Ak nepôjdeš s nami osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto! A podľa čoho poznám, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja a tvoj ľud, ak nie podľa toho, že pôjdeš s nami a my, ja a tvoj ľud, budeme tým vyznačení pred všetkými národmi, čo sú na zemskom povrchu?“ Tu Pán povedal Mojžišovi: „Aj toto, o čo si prosil, urobím, lebo ty si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena!“ On povedal: „Daj mi vidieť svoju slávu!“ On mu odvetil: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!“ A ešte mu povedal: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo nieto človeka, ktorý by mňa videl a ostal by nažive!“ A Pán hovoril ďalej: „Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu! Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!“

Jób 42, 12 – 17

Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc. Mal tiež sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla. A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi. Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia. A zomrel Jób starý a sýty svojich dní. Je napísané, že znova vstane s tými, ktorých vzkriesi Pán.

125. začalo (1 Kor 1,18 – 2,2)

Bratia, slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia. Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených; ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil to, čo je silné; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie svedectvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.

Mt 110. začalo (27, 1b – 38 + Lk 23, 39 – 43 + Mt 27, 39 – 54 + Jn 19, 31 – 37 + Mt 27, 55 – 61)

V tom čase sa veľkňazi a starší z ľudu uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pontskému Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: „Barabáša!” Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?” Všetci volali: „Nech je ukrižovaný!” On vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Nech je ukrižovaný!” Keď Pilát videl, že ničnedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto spravodlivého. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Raduj sa, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť ocot zmiešaný so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Kristus?! Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal Ježišovi: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.” A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.’” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabachthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnutých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľa-kali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.” Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.” Boli tam a zobďalečsa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozesova matka, a matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameňa odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Liturgický kalendár priebežne spracúva podľa Typikona o. ThLic. Marcel Gajdoš, predseda Liturgickej komisie Košickej eparchie. Texty čítaní pochádzajú z oficálnych bohoslužobných kníh: Apoštolár, Gréckokatolícka eparchia Košice, 2012 a Evanjeliár, Misionár, Michalovce, 2001.

 Posvätné čítanie

Atanáz Veľký
Život a poslanie nášho svätého otca Antona

O kniežaťovi Archelaovi a panne Polykrácii

61. Knieža Archelaus sa v istom čase ocitol v blízkosti Antonovej hory a poprosil ho iba o modlitbu za Polykráciu z Laodicey, excelentnú a kresťanskú pannu, ktorá trpela žalúdočnými problémami a bolesťou na boku kvôli veľkej askéze a mala preto veľmi oslabené telo. Anton sa preto modlil a knieža si na papier poznačil čas modlitby a odišiel do Laodicey, kde našiel pannu zdravú. Pýtajúc sa kedy a v ktorý deň sa nevoľnosť stratila, vytiahol papier, na ktorom mal poznačený deň a čas modlitby a prečítajúc si ho, ihneď ho ukázal ostatným. A všetci sa čudovali, keď sa dozvedeli, že Pán uľavil panne v chorobe v čase, keď sa bol Anton modlil, prosiac v jej mene o Spasiteľovú dobrotu.

62. Tí, ktorí prichádzali k Antonovi, dokázal Anton vidieť zopár dní a často aj mesiacov pred príchodom a často poznal aj príčinu ich cesty. Lebo niektorí prichádzali len kvôli tomu, aby ho uvideli, iní pre chorobu a iné pre trápenie zlými duchmi. A pre všetkých záťaž cesty neznamenala ani problém, ani stratu. Lebo každý sa navracal vedomý si toho, že získal omnoho viac. No napriek týmto veciam a týmto dôkazom, Anton často prosil druhých, aby sa nad tým nikto nečudoval, ale aby radšej zvelebovali Pána za to, že keď prišiel k nám, ľuďom, rozšírili sa naše sily.

Zvláštne príbehy o vyháňaní démonov

63. Pri inej príležitosti zišiel Anton k vonkajším kéliam a požiadal, či by mohol vstúpiť do plavidla a modliť sa s mníchmi. Anton sám pocítil nepríjemný zápach. No tí v loďke tvrdili, že zápach povstal z rýb a soleného mäsa v lodi. No on odpovedal, že takýto zápach je iný a keď rozprával, mladík so zlým duchom, ktorý prišiel a skrýval sa na lodi, silne zareval. No Anton demona vyhnal v mene nášho Pána Ježiša Krista a ten od neho odišiel a chlapec bol uzdravený. A  všetci spoznali, že zápach pochádzal od démona.

64. Inokedy prišiel hodnostár posadnutý démonom k Antonovi a démon bol tak strašný, že muž sám ani nevedel, že prichádza k Antonovi. Dokonca jedol výkaly svojho tela. Preto tí, ktorí ho doniesli, prosili Antona o modlitbu. Anton sa zľutoval nad mladým človekom, modlil sa a bdel pri ňom celú noc. Pri svitaní nečakane mladý muž zaútočil na Antona a udrel ho. Tí, ktorí prišli s mladíkom sa nahnevali. Anton im povedal: „Nehnevajte sa na mladíka, lebo to nie on urobil, ale démon, ktorý je s ním. Lebo bol vyhnaný a bolo mu rozkazané ísť na suché miesta, preto sa veľmi rozčúlil. Preto to urobil. Vzdávajte vďaky Pánovi, lebo tento útok bol znamením odchodu zlého ducha.“ Keď to Anton povedal, v tej chvíli bol mladík uzdravený a znova požívajúc silu nad svojou mysľou, vedel kde je a pozdravil starca a vzdával vďaku Bohu.

O Antonovom videní o odpustení jeho hriechov

65. A mnohí mnísi jednomyseľne a ako jedna duša vyznávali, že Anton tieto veci vykonal. A predsa tieto veci sa nezdajú byť tak veľkými ako iné, ktoré ešte vykonal. Stalo sa, že keď vstal okolo deviatej hodiny, aby jedol, bol unesený v duchu a, je úžas o tom hovoriť, stál a videl sám seba ako keby bol mimo tela a vo vzduchu bol niečím odnášaný preč. A potom nejaké trpké a otrasné bytia stáli vo vzduchu a bránili mu prejsť. Ale jeho sprievodníci s nimi bojovali, pretože Anton týmto bytiam nepatril. A keď chceli zhrnúť v obvineniach všetko, čo Anton urobil od narodenia, povedali im: „Pán zmazal všetky hriechy od jeho narodenia, ale od času, od kedy sa stál mníchom a oddal sa Bohu, je umožnené vykonať mu zúčtovanie.“ A tak ho začali obviňovať, ale nemohli ho odsúdiť, preto sa uvoľnila jeho cesta a bola bez prekážok. A hneď v tej chvíli videl seba, ako stojí, prichádza k sebe a znova bol Antonom ako predtým. Vtedy zabudol na jedlo a po zvyšok dňa a celú noc nariekal a modlil sa. Lebo užasol, keď uvidel, akí sú mocní nepriatelia, proti ktorým stojíme, a aké diela nás delia od toho, aby sme prešli vzduchom. A spomenul si, čo hovorí apoštol: „podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti.“ (Ef 2, 2) Lebo v nej má nepriateľ rozložené svoje sily na boj a snaží sa znemožniť prechod tým, ktorí cezeň putujú. A preto Pavol vážne nabáda: „Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť.“ (Ef 6,13) Aby sa diabol „zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.“ (Tit 2,8) A my, ktorí sme sa poučili, majme na pamäti apoštolové slová: „neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh.“ (2 Kor 12, 2) Ale Pavol bol uchvátený do tretieho neba a počul veci nevysloviteľné a zostúpil naspäť, kdežto Anton vystúpil iba do vzduchu a vzpieral sa, dokiaľ sa nevyslobodil.

O prechode duše a ako Satan niekoľkým dušiam bránil prejsť

66. A bola mu darovaná táto milosť: Keď sedel sám na vrchu, nevedno či bol v zádumčivosti rozjímania, no toto mu bolo odhalené v modlitbe. Pretože blažený je človek, ako je napísané, ktorého učí Boh. Potom, ako mal raz rozhovor s istým mužom, ktorého zaujímal stav duše a akej prirodzenosti bude v posmrtnom živote, nasledujúcu noc naň zvolal hlas z hora: „Anton, vstaň, vyjdi von a rozhliadni sa.“ Výjduc von, pretože už vedel, koho treba poslúchať, zhliadol hore, uvidel niekoho stáť a siahať až k oblakom, vysokého, zradného a plného odporu. Videl aj iných s krídlami, ako stúpajú nahor. A tá odporná postava naťahovala svoje ruky a niektorých z tých, ktorí vystupovali hore, zastavila, zatiaľ čo iní preleteli pomedzi a unikli do ochrany nebies. A preto ten obor škrípal zubami, no tešil sa aspoň z toho mála, čo odpadlo. A ihneď prehovoril hlas k Antonovi: „Rozumieš, čo si videl?“ A jeho poznanie sa otvorilo a on porozumel, že videl prechod duší a obrom bol nepriateľ, ktorý nenávidi veriacich. A tie duše, ktoré zachytil, sa mu oddali, kdežto tie, ktoré dokázali preletieť, sa mu nikdy nepokorili. Takže keď to uvidel, poddal sa ešte viac boju, aby dohnal to, čo zameškal v prvotných časoch. A o svojich videniach nerozprával, no ako trávil čas v modlitbe a pociťoval úžas, tí, čo boli s ním, sa ho pýtali a nútili ho, aby hovoril, tak ako otec, ktorý nemôže odporieť odpovede svojim deťom, aj on niečo vypovedal. Pretože vedel, že ak jeho svedomie bude čisté, sled rozprávania im osoží a pochopia, že askéza prináša dobré ovocie a že videnia sú častokrát iba útechou v ich námahe.

Ako preukazoval Anton úctu vysväteným osobám

67. K tomu všetkému bol tolerantnej povahy a pokorný v duchu. Napriek tomu, aký mal charakter, nasledoval cirkevné pravidlo veľmi prísne a túžil, aby všetko duchovenstvo malo preukazanú oveľa vyššiu úctu ako on sám. Nehanbil sa skloniť svoju hlavu pred biskupmi a presbytermi a ak prišiel diakon pre radu o veciach, ktoré boli prospešné, nechal ho viesť modlitbu, pretože sa ani on nehanbil poučiť sa. A často sa pýtal otázky a chcel na ne počuť odpovede od tých, ktorí boli prítomní. A pri všetkom, čo bolo náučne, nehanbil sa vyjadriť, že to preň bolo obohacujúce. A napriek tomu jeho prejav bol ohromný a plný nádhernej milosti. Tento dar mal od Pána. Lebo ak bol Anton v prítomnosti veľkej spoločnosti mníchov, ak ho niekto predtým nevidel a túžil ho uvidieť, ihneď prešiel zvyškom a zamieril k Antonovi. Tak veľmi bol jeho zjav aktraktívny. Pritom sa nijako nad ostatných nenadnášal ani do výšky, ani do šírky, ale bol vyrovnaný vo svojich spôsoboch a v čistote svojej mysle. Lebo ako jeho duša bola slobodná od nepokojov, jeho vonkajší vzhľad bol pokojný. Takže z radosti svojej duše mal veselú tvár a jeho telesné pohyby prezrádzali stav jeho duše, ako je napísané: „Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.“ (Prís 15, 13) Takto Jakub rozoznal úmysel Labana, ktorý mal iba v srdci, keď povedal svojím ženám: „Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou.“ (Gn 31, 5) Takto Samuel spoznal Dávida, lebo jeho oči boli hravé a zuby biele ako mlieko. Takto spoznávali aj Antona, lebo nikdy nebol vyrušený, jeho duša bola v mieri, nikdy nechodil zronený, ale jeho myseľ bol radostná.

Ako odmietol Meletiovú schizmu a herézy Manu a Ária

68. A vo všetkom bol dokonalý vo viere a nábožnosti, veď nikdy sa nepridal k Meletiovým schizmatikom, poznajúc ich zlobu a apostázu od začiatku. Nemal ani žiadne priateľské jednania s Manichejcami alebo inými heretikmi, alebo ak aj mal, tak to bola len rada, aby sa obrátili. Lebo považoval styk s nimi za škodlivý a deštruktívny pre dušu. Rovnakým spôsobom sa hnusil Áriovej herézy a nabádal všetkých, aby sa od nich držali preč a aby sa nepridržali ich chybnej viery. A keď raz nejakí ariánski blázni prišli k nemu, on sa ich pýtal a keď spoznal ich bezbožnosť, všetkých ich vyhnal zo svojho vrchu s krikom, že ich slová sú horšie ako hadí jed. Takto zamietol ariáncov.

69. A keď inokedy ariánci klamlivo naznačovali, že Antonov názor je rovnaký ako ich, veľmi sa znepokojil a nahneval na nich. Takto predvolaný biskupmi a všetkými bratmi zostúpil z vrchu a prišiel do Alexandrie, odsúdil ariáncov, tvrdiac, že ich heréza je posledná zo všetkých a sú predchodcami Antikrista. A potom učil ľudí, že Boží Syn nie je stvorené bytie, že ani nikdy nepovstala jeho existenia z ne-existencie, ale že je Večné Slovo a Múdrosť Otcovej podstaty. A preto je bezbožné tvrdiť, že "bol čas, keď nebol", pretože Slovo bolo stále spoluprítomné Otcovi. Takže nikdy nebol v spoločenstve s najbezbožnejšími ariánmi. Veď nie je možné, aby bolo spoločenstvo medzi svetlom a tmou. (2 Kor 6, 14) Lebo vy ste dobrí kresťania, ale oni, keď tvrdili, že Syn Otca, Božie Slovo, je stvorené bytie, sa nelíšili od pohanov, pretože vyznávali to, čo je stvorené, a nie Boha-Stvoriteľa. No verte, že samotné stvorenie sa na nich hnevá, veď započítali Stvoriteľa a Pána všetkého, skrze ktorého povstalo všetko, medzi stvorené bytia.

Ako navštívil Alexandriu, mnohých uzdravil a obrátil a ako Atanáz ušiel z mesta

70. Všetci sa preto zaradovali, keď počuli, že protikresťanská heréza bola anatemizovaná takýmto mužom. A všetci ľudia v meste utekali, aby zazreli Antona, preto Gréci a ich kňazi utekali do chrámu, požadujúc: "Chceme vidieť Božieho muža." Pretože tak ho volali. Lebo Pán očistil na tom mieste mnohých od démonov a uzdravil mnohých od šialenstva. A mnohí Gréci žiadali, aby sa mohli dotknúť toho starca, veriac, že im to osoží. V tých zopár dňoch sa viac ľudí stalo kresťanmi ako ich kedy obrátili za celé roky. A potom, keď sa niekomu zazdalo, že je obťažovaný zástupom a rozhodol sa, že všetky zástupy pošle od Antona preč, on bez rozrušenia skonštatoval, že týchto ľudí rozhodne nie je viac ako démonov, ktorí prebývajú na jeho vrchu a s ktorými súperi.

Pracovný preklad: o. Lukáš Mitro

 Synaxár

SYNAXÁR

Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „bojovný“. Rímsky pápež Martin sa narodil v meste Todi v centrálnom Taliansku. Ako diakona ho pápež Teodor I. ustanovil za svojho apokrizára, vyslanca, na cisárskom dvore v Konštantínopole. Tam sa zoznámil s náukou o prirodzenostiach a vôľach Ježiša Krista. Jeho vysviacka v júli 649 za rímskeho biskupa sa udiala bez toho, aby ju potvrdil cisár. Martin so zápalom nasledoval cirkevnú politiku svojho predchodcu Teodora I. a pokračoval v lateránskej synode. Za pomoci mníchov z východu, ktorí kritizovali cirkevnú politiku cisára, ktorý nariadením z roku 648 zvaným Typos zakázal teologickú diskusiu, Martin odsúdil Monoteletizmus. Nahnevaný cisár Konstans II. poslal do Talianska exarchu Olympia, aby Martina zatkol. Avšak Olymp sa od cisára odčlenil, vyhlásil sa za uzurpátora Talianska a Martina nechal na pokoji. Až po smrti Olympa sa ďalšiemu exarchovi, Teodorovi Kalliopasovi, podarilo Martina 15. júna 653 zatknúť. O dva dni nato cisárov dekrét v Ríme oznamoval, že Martin bol zvolený neplatne a v noci pod dohľadom stráže ho preplavili do Konštantínopolu. Tam ho väznili tri mesiace v samotke. V decembri ho odsúdili za vlastizradu na trest smrti. Pri verejnom bičovaní mu zomierajúci konštantínopolský patriarcha Pavol II. vymohol zníženie trestu na exil. Na jar 654 ho odviedli do Chersonu na Kryme. Ešte za jeho života si rímsky klérus zvolil jeho nástupcu Eugena I. Martin zomrel sužovaný hladom a sklamaním zo svojich bývalých priateľov 16. septembra 655. Náuku, ktorú uznal v Chalcedóne, potvrdil v roku 680, 6. ekumenický koncil v Konštantínopole. V západnej cirkvi si ho začali už skoro ctiť ako mučeníka a jeho pozostatky preniesli do rímskej baziliky San Martino ai Monti.

Svätí novozjavení mučeníci Anton, Ján a Eustatios

Meno Anton má latinský pôvod a znamená „popredný“, meno Ján má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“ a meno Eustatios má grécky pôvod a znamená „stabilný“. Anton a Ján boli bratia. Spolu s Eustatiom pochádzali zo vznešeného rodu z Litvy. Žili na dvore veľkokniežaťa Olgerda. Uverili v Krista a dali sa pokrstiť. Pretože v pôstny deň odmietli jesť mäso, mučili ich a napokon aj obesili. Anton zomrel 14. júna, Ján 24. apríla a Eustachius 13. decembra. Stalo sa tak v roku 1342. Ich telá pochovali v chráme Najsvätejšej Trojice vo Vilniuse. Na ikonách sa znázorňujú v dvorných šatách s krížom a mečom. Ján je uprostred a spolu s Antonom má na hlave čiapku.