UVEDENÉ TEXTY SÚ URČENÉ PRE VNÚTORNÚ POTREBU PROJEKTU ČASOSLOV.SK.
ZMENIŤ VEĽKOSŤ PÍSMA: A A A

 Streda 12. APRÍL 2017; meniny: Estera
Svätá a veľká streda.
Zdržanlivosť od mäsa 

Na ut. Jn 41b. začalo (12, 17-50);
Na 3. hod. Lk16,19-24,53; Na 6. hod. Ez2,3-3,3; Jn1,1-7,36; Na 9. hod. Jn7,37-13,32

Liturgia vopred posvätených darov.
Ex 2, 11-22; Jób 2, 1-10; Mt 108. začalo (26, 6-16)
Stichiry na 10 veršov: všetko zo Svätej a veľkej stredy (36).


 Večiereň

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše. Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi;* Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;– olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril;* Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;* otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;* odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky;* zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči;* a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby

PRVÁ MODLITBA

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

DRUHÁ MODLITBA

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

TRETIA MODLITBA

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ŠTVRTÁ MODLITBA

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

PIATA MODLITBA

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ŠIESTA MODLITBA

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

SIEDMA MODLITBA

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ÔSMA MODLITBA

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
S
láva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Z
a pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe:, 1. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž moje reči * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane;* Pane, vypočuj môj hlas.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(1. hlas) Ako sa opovážime, my hriešni, vstúpiť do žiary tvojich svätých? * Tým skôr sa bojme vstupu do svadobnej siene. * Náš nečistý šat nám v tom bude brániť. * Ináč by nás anjeli zviazali a vyhodili von. * Očisť, Pane, poškvrny našej duše * a spas nás vo svojej dobrote.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Ako sa opovážime, my hriešni, vstúpiť do žiary tvojich svätých? * Tým skôr sa bojme vstupu do svadobnej siene. * Náš nečistý šat nám v tom bude brániť. * Ináč by nás anjeli zviazali a vyhodili von. * Očisť, Pane, poškvrny našej duše * a spas nás vo svojej dobrote.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

(2. hlas) Pre svoju duchovnú lenivosť sme zaspali, Kriste, Ženích. * Vyhasli nám lampy čností. * Podobali sme sa nemúdrym pannám, * ktoré sa počas práce zabávali. * Nezatvor, Vládca, milosrdenstvo tvojich bohatstiev, * ale prebuď nás z tvrdého spánku, Milosrdný, * a uveď nás s múdrymi pannami do svadobnej siene, * kde je večná radosť, kde sa ustavične spieva: * „Pane, sláva tebe.“

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Pre svoju duchovnú lenivosť sme zaspali, Kriste, Ženích. * Vyhasli nám lampy čností. * Podobali sme sa nemúdrym pannám, * ktoré sa počas práce zabávali. * Nezatvor, Vládca, milosrdenstvo tvojich bohatstiev, * ale prebuď nás z tvrdého spánku, Milosrdný, * a uveď nás s múdrymi pannami do svadobnej siene, * kde je večná radosť, kde sa ustavične spieva: * „Pane, sláva tebe.“

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

(6. hlas) Príďte veriaci, horlivo pracujme pre Vládcu, * ktorý sluhom rozdal svoje bohatstvo. * Všetci raz vydáme počet z toho, čo sme obdržali. * Zväčšujme svoj talent milosti. * Kto dostal múdrosť, nech robí dobré skutky a učí nevedomých. * Druhý nech horlivo pestuje liturgický život. * Tretí nech sa delí o svoju vieru s tými, ktorí ju nepoznajú. * Kto oplýva bohatstvom, nech ho rozdáva chudobným. * Takým spôsobom rozmnožíme to, čo nám bolo dané. * Ako verní správcovia milosti, zaslúžime si pochvalu Vládcovu. * Láskyplný Kriste Bože, pomôž nám, aby sme ju dosiahli.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Príďte veriaci, horlivo pracujme pre Vládcu, * ktorý sluhom rozdal svoje bohatstvo. * Všetci raz vydáme počet z toho, čo sme obdržali. * Zväčšujme svoj talent milosti. * Kto dostal múdrosť, nech robí dobré skutky a učí nevedomých. * Druhý nech horlivo pestuje liturgický život. * Tretí nech sa delí o svoju vieru s tými, ktorí ju nepoznajú. * Kto oplýva bohatstvom, nech ho rozdáva chudobným. * Takým spôsobom rozmnožíme to, čo nám bolo dané. * Ako verní správcovia milosti, zaslúžime si pochvalu Vládcovu. * Láskyplný Kriste Bože, pomôž nám, aby sme ju dosiahli.

Sláva i teraz, 4. hlas

Počula si, moja duša, ako bol odsúdený ten, * ktorý zakopal svoj talent. * Nezakopávaj Slovo Božie, ale hlásaj jeho divy. * Rozmnož Božie dary, * aby si mohla vstúpiť * do radosti svojho Pána.

Premúdrosť, stojme úctivo!

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Prokimen, 6. hlas: Zaujmi, Pane miesto svojho odpočinku;* ty a archa tvojej všemoci.
Verš: Pamätaj, Pane, na Dávida * a na jeho veľkú ochotu.

Čítanie z knihy Exodus (2:5-10)

Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uvidela dieťa;bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: „To je z hebrejských detí!” Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?” A faraónova dcéra jej odvetila: „Choď!” Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.” Žena chlapca vzala a chovala ho. Keď chlapec dorástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď som ho z vody vytiahla.”

Prokimen, 4.hlas: Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu.
Verš: Je to sťa vzácny olej na hlave, čo steká na bradu, * na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.

Čítanie z knihy Jób (1:13-22)

V ktorýsi deň Jóbovi synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata. Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: „Kým záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“ On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“ Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“ Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata. A hľa, od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“ Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium! Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša. (24,36 – 26,2;102. zač.)
Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Pán povedal svojim učeníkom: O dni a hodine príchodu Syna človeka nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. Bdejte teda, lebo neviete, v ktorú hodinu príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blažený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde’ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami;tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!’ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.’ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!’ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, pane, otvor nám!’ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.’ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny. Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a ihneď odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.’ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha;bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.’ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.’ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha;bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.’ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, vedel som, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.’ Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy;tam bude plač a škrípanie zubami.’ Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci svätí anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť;bol som smädný a dali ste mi piť;bol som pocestný a pritúlili ste ma;bol som nahý a priodeli ste ma;bol som chorý a navštívili ste ma;bol som vo väzení a prišli ste ku mne.’ Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?’ Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.’ Potom povie aj tým, čo budú zľava: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť;bol som smädný, a nedali ste mi piť;bol som pocestný, a nepritúlili ste ma;bol som nahý, a nepriodeli ste ma;bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.’ Vtedy mu aj oni povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?’ Vtedy im on odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.’ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.” Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni bude Pascha a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.”

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
S
láva: I teraz:)

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. 
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

A kňaz zvoláva:

Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.

Veršové slohy, 6. hlas

Ježiš, až prídeš v sláve s anjelskými mocnosťami * a posadíš sa na súdnu stolicu, * nezažeň ma od seba, dobrý Pastier. * Po pravej strane budú stať tvoji drahí. * Na ľavicu zaženieš nevďačníkov. * Nezažeň ma s capmi, hoci som veľmi hriešny. * Ale pripočítaj ma k ovciam, čo sú po pravici, * a spas ma, láskyplný Vládca.

Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Ježiš, až prídeš v sláve s anjelskými mocnosťami * a posadíš sa na súdnu stolicu, * nezažeň ma od seba, dobrý Pastier. * Po pravej strane budú stať tvoji drahí. * Na ľavicu zaženieš nevďačníkov. * Nezažeň ma s capmi, hoci som veľmi hriešny. * Ale pripočítaj ma k ovciam, čo sú po pravici, * a spas ma, láskyplný Vládca.

Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania;* lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Ženích najkrajší zo všetkých ľudí, * pozval si nás na svoju svadobnú hostinu. * Pre účasť na tvojom utrpení * strhaj z nás roztrhaný šat hriechu * a priodej nás nádherným rúchom tvojej milosti. * A učiň nás, Milosrdný, * dôstojnými účastníkmi tvojho kráľovstva.

Sláva i teraz, 7. hlas

Duša moja, aj tebe Pán zveruje talent. * S bázňou prijmi ten dar a obchoduj s ním * pre toho, ktorý ti ho zveril. * Rozdávaj chudobným a Pán nech ti je svedkom, * aby ťa raz postavil po svojej pravici, * až príde v sláve, * aby si počula to radostné slovo: * „Vstup, sluha verný, do radosti svojho Pána.“ * Pre svoje nekonečné milosrdenstvo, Spasiteľ, * učiň aj nás hodnými toho šťastia.

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropáre, 1. hlas

Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milostiplná, Pán s tebou, * požehnaná si medzi ženami * a požehnaný je plod tvojho života, * lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší. (veľká poklona)

Sláva:

Krstiteľ Kristov, k tebe sa modlíme. * Spomeň si na nás všetkých, * aby sme boli zbavení svojich neprávostí, * lebo ty si dostal milosť orodovať za nás. (veľká poklona)

I teraz:

Svätí apoštoli, proroci a mučeníci * i všetci svätí, prihovárajte sa za nás, * aby sme boli zbavení bied a núdze, * lebo vo vás máme horlivých zástancov u Spasiteľa. (veľká poklona)

Pod tvoju milosť sa utiekame, panenská Bohorodička. Prosbami našimi nepohŕdaj v našich potrebách, ale vysloboď nás z každého nebezpečenstva, jediná čistá a požehnaná. (bez poklony)

Pane, zmiluj sa. (40x) Pane, požehnaj.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov. (ak sa nemodlí kňaz, hovorí: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.)
Ľud: Amen.
Kňaz: Nebeský Kráľu, posilni tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, utvrď vieru, skroť nepriateľov, upokoj svet, ochraňuj toto mesto (alebo túto obec, alebo tento svätý dom);našich zosnulých otcov, bratov a sestry uveď do príbytkov spravodlivých a nás, ktorí robíme pokánie a vyznávame svoje hriechy, prijmi, a zmiluj sa nad nami, lebo si dobrý a miluješ nás.
Ľud: Amen. Pane, zmiluj sa. (3x)
S
láva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.
Ľud: Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Kňaz: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh, na príhovor svojej prečistej Matky, svätých slávnych a všechválnych apoštolov, i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Prvá hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 5;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 89;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 100.

Žalm 5

Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie. – Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh. – Veď ku tebe, Pane, sa modlím, * za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám. – Ty nie si Boh, * ktorému by sa páčila neprávosť, – zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. – Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, * ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. – Od vraha a podvodníka * sa odvracia Pán s odporom. – No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu * a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom. – Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, * urovnaj svoju cestu predo mnou. – Lebo v ich ústach úprimnosti niet, * ich srdcia sú plné zrady;– ich hrtan je ako otvorený hrob, * na jazyku samé úlisnosti. – Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;* vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. – Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, * a naveky nech jasajú. – Chráň ich a nech sa radujú v tebe, * čo tvoje meno milujú. – Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, * ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Žalm 89

Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie. – Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky. – Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“ – Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž. – Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;* sú ako bylina v rozpuku: – ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá. – Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie. – Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby. – V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych. – Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat. – No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame. – Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie? – A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca. – Obráť sa k nám, Pane;dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. – Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. – Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie. – Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera. – Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;* upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

Žalm 100

Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, * zahrať ti, Pane, na harfe. – Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života;* kedyže prídeš ku mne? – Chcem kráčať v nevinnosti srdca * uprostred svojej čeľade. – Nesprávne predsavzatia si nerobím, * podvodníka mám v nenávisti;ten nemá ku mne prístup. – Skazené srdce sa mi prieči, * zlomyseľníka nechcem znať. – Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. * Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem. – Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. * Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť. – V mojom dome nebude bývať pyšný človek * a luhár neobstojí pred mojimi očami. – Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine * a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Tropár, 6. hlas

Za rána počúvaš môj hlas, * môj Kráľ a môj Boh.
Verš: Pane, počuj moje slová, všimni si moje vzdychanie.
Za rána počúvaš môj hlas, * môj Kráľ a môj Boh.
Verš: Veď, k tebe, Pane, sa modlím.
Za rána počúvaš môj hlas, * môj Kráľ a môj Boh.

Sláva i teraz, bohorodičník

Ako ťa nazveme, Milostiplná? * Nebom, lebo z teba zažiarilo Slnko spravodlivosti. * Rajom, lebo z teba vyrástol kvet neporušiteľnosti. * Pannou, lebo si zostala neporušená. * Čistou Matkou, lebo si mala vo svojom svätom náručí Syna, Boha všetkých. * Jeho pros za spásu našich duší.

Riaď moje kroky podľa tvojho výroku;* nech ma neovláda nijaká neprávosť. * Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy. (dvakrát)
V
yjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam. (dvakrát)
N
ech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. (trikrát)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 4. hlas

Láskyplný Bože, * zhrešil som viac ako cudzoložnica. * Ale neprelieval som pred tebou prúdy sĺz ako ona. * Teraz padám na kolená. * Bozkávam tvoje nohy a pokorne sa modlím. * Odpusť mi, Spasiteľ, moje dlhy * a obmy ma od škvŕn mojich hriechov.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)

A znova celú modlitbu svätého Efréma s jednou veľkou poklonou na jej konci.

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A modlitba:

Kriste, pravé svetlo, ktoré osvecuje a posväcuje každého človeka prichádzajúceho na svet, nech sa ukáže na nás svetlo tvojej tváre, aby sme v ňom uvideli neprístupné svetlo, a nasmeruj naše kroky k uskutočňovaniu tvojich prikázaní, na príhovor tvojej prečistej Matky a všetkých tvojich svätých. Amen.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Tretia hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 16;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 24;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 50.

Žalm 16

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú. – Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. – Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne;* tvoje oči vidia, čo je správne. – Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. – Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. – Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali. – K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. – Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. – Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú. – Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. – Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. – Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte. – Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, – svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. – Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. – Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Žalm 24

K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, * tebe dôverujem, Bože môj: – Nech nie som zahanbený * a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. – Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. * Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. – Ukáž mi, Pane, svoje cesty * a pouč ma o svojich chodníkoch. – Veď ma vo svojej pravde a uč ma, * lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň. – Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie * a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. – Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, * ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve veď si, Pane, dobrotivý. – Pán je dobrý a spravodlivý: * ukazuje cestu hriešnikom. – Pokorných vedie k správnemu konaniu * a tichých poúča o svojich cestách. – Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť * pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy. – Pre tvoje meno, Pane, * odpusť mi môj hriech, i keď je veľký. – Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? * Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť. – Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša * a jeho potomstvo bude dedičom zeme. – Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja, * a zjaví im svoju zmluvu. – Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána, * veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel. – Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, * lebo som sám a úbohý. – Uľav mi v úzkosti srdca * a vytrhni ma z mojich tiesní. – Pozri na moju pokoru a na moje trápenie * a odpusť mi všetky priestupky. – Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli * a nenávidia ma ukrutne. – Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma;* nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe. – Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť, * veď sa pridŕžam teba. – Bože, vysloboď Izraela * zo všetkých jeho súžení.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;* umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený;* Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;* potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Tropár, 6. hlas

Pane, ty si o tretej hodine * zoslal svojim apoštolom svojho presvätého Ducha. * Neodním ho od nás, Dobrý, * no obnov nás, ktorí sa k tebe modlíme.
Verš: Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Pane, ty si o tretej hodine * zoslal svojim apoštolom svojho presvätého Ducha. * Neodním ho od nás, Dobrý, * no obnov nás, ktorí sa k tebe modlíme.
Verš: Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Svätého Ducha.
Pane, ty si o tretej hodine * zoslal svojim apoštolom svojho presvätého Ducha. * Neodním ho od nás, Dobrý, * no obnov nás, ktorí sa k tebe modlíme.

Sláva i teraz, bohorodičník

Bohorodička, ty si pravý vinič, * z ktorého nám vyrástol plod života. * K tebe sa modlíme: * Modli sa k nemu, Vládkyňa, so svätými apoštolmi, * aby sa zmiloval nad našimi dušami.

Nech je velebený Pán deň – čo deň;* nesie nás Boh, naša spása. * Náš Boh je Boh spásy.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 4. hlas

Láskyplný Bože, * zhrešil som viac ako cudzoložnica. * Ale neprelieval som pred tebou prúdy sĺz ako ona. * Teraz padám na kolená. * Bozkávam tvoje nohy a pokorne sa modlím. * Odpusť mi, Spasiteľ, moje dlhy * a obmy ma od škvŕn mojich hriechov.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)

A znova celú modlitbu svätého Efréma s jednou veľkou poklonou na jej konci.

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)

Potom nasleduje táto modlitba:

Vládca, Bože Otče všemocný, Pane, jednorodený Synu, Ježišu Kriste a Svätý Duchu, jediné božstvo, jediná moc, zmiluj sa nado mnou hriešnym a spôsobom, ktorý ty poznáš, zachráň ma, svojho nehodného služobníka, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Šiesta hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 53;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 54;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 90.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno a svojou mocou obráň moje právo. * Bože, vyslyš moju modlitbu a vypočuj slová mojich úst. – Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach. – Ale mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán. * Na mojich protivníkov obráť nešťastie a rozpráš ich, veď si verný. – S radosťou ti prinesiem obetu;* meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;– lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma. – Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. – Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná. – Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des. – A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si? – Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“ – Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;* bo v meste vidím násilie a hádky. – Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;* v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady – a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam. – Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť;* a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. – Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. – S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;* v sprievode sme kráčali Božím domom. – Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred. – Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni. – Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas. – Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne. – Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. – Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu. – Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. – Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová;* a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. – Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy. – Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;* ale ja dúfam v teba, Pane.

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, – povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja;* v tebe mám dôveru, Bože môj.“ – Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru. – Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom, – nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne, – ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie. – I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne. – Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom. – Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. – Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, – lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. – Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň. – Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš. – Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. – Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. – Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Tropár, 6. hlas

Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.
Verš: Čuj, Bože, moju modlitbu, * pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj.
Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.
Verš: Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.
Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.

Sláva i teraz, bohorodičník

Keďže nemáme dostatok odvahy pre množstvo našich hriechov, * ty, Bohorodička Panna, pros toho, ktorý sa z teba narodil, * veď mnoho zmôže modlitba Matky k Vládcovej dobrosrdečnosti. * Neprehliadni modlitby hriešnych, Prečistá, * lebo ten, ktorý sa rozhodol aj trpieť za nás, * je milosrdný a má moc zachrániť.

Tropár proroctva, 8. hlas

Dnes sa schádza zákerné zhromaždenie а daromne sa proti tebe spolčuje. * Dnes sa Judáš svojim súhlasom zasnubuje so zdochlinami. * Kajfáš nevedomky vyznáva, * že ty si jediný, ktorý za všetkých dobrovoľne prijímaš smrť. ** Vykupiteľu náš, Kriste Bože, sláva tebe!

Sláva i teraz, 8. hlas

Dnes sa schádza zákerné zhromaždenie а daromne sa proti tebe spolčuje. * Dnes sa Judáš svojim súhlasom zasnubuje so zdochlinami. * Kajfáš nevedomky vyznáva, * že ty si jediný, ktorý za všetkých dobrovoľne prijímaš smrť. ** Vykupiteľu náš, Kriste Bože, sláva tebe!

Prokimen, 4. hlas: Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.
Verš: Hľa, teraz oslavujte Pána, všetci služobníci Pánovi.

Čítanie z Knihy proroka Ezechiela (2,3 – 3,3)

I riekol mi: „Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň. Synovia majú stŕpnutú tvár a zatvrdnuté srdce;posielam ťa k nim, povedz im: »Toto hovorí Pán, Jahve.« A oni, či počúvnu a či si nepovšimnú – veď sú odbojný dom -, dozvedia sa, že bol medzi nimi prorok. Ty sa ich však, syn človeka, neboj ani ich rečí sa neboj, hoci budú pri tebe ako tŕnie a bodľač a budeš bývať medzi škorpiónmi. Ich rečí sa neboj a ich samých sa nestrachuj, veď sú odbojný dom! A budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú, veď sú odbojní! Ty teda počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám.“ Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy. Nato ju roztvoril predo mnou a bola popísaná na prednej i zadnej strane. Boli v nej napísané žalospevy a vzdychanie a beda. I riekol mi: „Syn človeka, zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok, potom choď a hovor k domu Izraela!“ A keď som otvoril ústa, dal mi zjesť ten zvitok. I riekol mi: „Syn človeka, nakŕm si vnútro a naplň si útroby týmto zvitkom, ktorý ti ja dávam.“ Zjedol som ho teda a bol mi v ústach sladký ako med.

Prokimen, 6. hlas: Oslavujte Pána, * všetci, ktorí máte pred ním bázeň
Verš: Chváľte meno Pánovo, chváľte ho služobníci Pánovi.

Pane, príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, * lebo sme veľmi úbohí. * Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, * a vysloboď nás;* a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 4. hlas

Láskyplný Bože, * zhrešil som viac ako cudzoložnica. * Ale neprelieval som pred tebou prúdy sĺz ako ona. * Teraz padám na kolená. * Bozkávam tvoje nohy a pokorne sa modlím. * Odpusť mi, Spasiteľ, moje dlhy * a obmy ma od škvŕn mojich hriechov.

Pane, zmiluj sa. (40x)
V
 každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
P
ane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)

A znova celú modlitbu svätého Efréma s jednou veľkou poklonou na jej konci.

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)

Potom nasleduje táto modlitba:

Bože a Pane mocností, Tvorca celého sveta, pre milosrdenstvo tvojej nenapodobiteľnej veľkodušnosti si zoslal svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, aby zachránil náš rod. Úctyhodným Krížom si roztrhal dlžobný úpis našich hriechov, a tak si zvíťazil nad kniežatstvami a mocnosťami temnoty. Ty sám, Vládca, milujúci človeka, prijmi aj tieto ďakovné a prosebné modlitby nás hriešnych, osloboď nás od každého zhubného a temného prehrešenia a od všetkých viditeľných i neviditeľných nepriateľov, ktorí sa nám usilujú ublížiť. Prikovaj naše telá k bázni pred tebou a neodkloň naše srdcia k zlým slovám alebo myšlienkam, ale tvojou láskou zraň naše duše. Nech k tebe ustavične vzhliadame a nech nás vedie tvoje svetlo, aby sme pozerali na teba, neprístupné a večné svetlo a vzdávali tak neprestajnú chválu a vďaku tebe, Otcovi, ktorý nemá počiatku, spolu s tvojím jednorodeným Synom i s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Deviata hodinka

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK – ŽALM 83;v UTOROK A PIATOK – ŽALM 84;v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU – ŽALM 85.

Žalm 83

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;* túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. – Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. – Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: – tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. – Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia. – Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť. – Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. – Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho. – Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov. – Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného. – Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce. – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov. – Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán;* neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. – Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Žalm 84

Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby. – Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy. – Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie. – Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev. – Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? – Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať? – Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu. – Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;* on ohlási pokoj svojmu ľudu – a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. – Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. – Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. – Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba. – Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem. – Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný. – Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;* zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň. – Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. – Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. – Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. – V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš. – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. – Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde. – Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom. – Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky;– Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. – Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život;* nechceli ťa mať pred očami. – No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný. – Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;* daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice. – Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

A znova:

Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Sláva: teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Tropár, 6. hlas

Ty si o deviatej hodine * kvôli nám na tele smrť zakúsil;* umŕtvi zmýšľanie nášho tela * a zachráň nás, Kriste Bože.
Verš: K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba;* podľa tvojho slova daj mi chápavosť.
Ty si o deviatej hodine * kvôli nám na tele smrť zakúsil;* umŕtvi zmýšľanie nášho tela * a zachráň nás, Kriste Bože.
Verš: Nech dôjde k tebe moja žiadosť;* vysloboď ma, ako si prisľúbil.
Ty si o deviatej hodine * kvôli nám na tele smrť zakúsil;* umŕtvi zmýšľanie nášho tela * a zachráň nás, Kriste Bože.

Sláva i teraz, bohorodičník

Kvôli nám, Dobrý, si sa narodil z Panny a pretrpel si ukrižovanie, * smrťou si rozvrátil smrť a zjavil si vzkriesenie ako Boh. * Neprehliadni tých, ktorých si stvoril svojou rukou. * Prejav svoju lásku k človeku, Milosrdný, * prijmi Bohorodičku, ktorá ťa porodila a modlí sa za nás, * zachráň, Záchranca náš, skormútený ľud.

Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť, * a nezrušuj svoju zmluvu! * A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo * pre Abraháma, svojho miláčika, * pre Izáka, svojho sluhu, * a pre Izraela, svojho svätca.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 4. hlas

Láskyplný Bože, * zhrešil som viac ako cudzoložnica. * Ale neprelieval som pred tebou prúdy sĺz ako ona. * Teraz padám na kolená. * Bozkávam tvoje nohy a pokorne sa modlím. * Odpusť mi, Spasiteľ, moje dlhy * a obmy ma od škvŕn mojich hriechov.

Pane, zmiluj sa. (40x)
každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva i teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Potom nasleduje táto modlitba svätého Bazila Veľkého:

Vládca, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, bol si trpezlivý k našim hriechom a priviedol si nás až k tejto hodine, v ktorej si visel na životodarnom dreve, rozumnému zločincovi si pripravil vstup do raja a smrťou zničil smrť. Očisť nás, svojich hriešnych a nehodných služobníkov, lebo sme zhrešili, konali neprávosti a nie sme hodní pozdvihnúť svoje oči a vzhliadnuť do nebeských výšin;lebo sme opustili cestu tvojej spravodlivosti a chodili sme podľa vôle svojich sŕdc. Prosíme však tvoju nesmiernu dobrotu: Ušetri nás, Pane, pre svoje veľké milosrdenstvo a zachráň nás pre svoje sväté meno, lebo v márnosti sa pominuli naše dni. Vytrhni nás z rúk protivníka, odpusť nám naše hriechy a umŕtvi naše telesné zmýšľanie, aby sme odložili starého človeka, obliekli si nového a žili pre teba, nášho Vládcu a Dobrodinca, a takto, nasledujúc tvoje prikázania, dosiahli večný pokoj, v ktorom je príbytok tých, čo sa veselia. Lebo ty si naozaj pravá veselosť a radosť tých, ktorí ťa milujú, Kriste, Bože náš, a my ti vzdávame slávu spolu s tvojím presvätým Otcom, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

(Ak nepokračujeme modlitbou Obednice, prednášame prepustenie tu)

 Obednica

Vo svojom kráľovstve spomeň si na nás, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Prokimen: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. 
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. 
Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Sláva: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. Poklona.
I teraz: Vládca, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. Poklona.
Obe chóry spolu: Svätý, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva. (3x) Poklona.
Nebeský zbor ťa ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
Verš: Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.
Nebeský zbor ťa ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
Sláva: Zbor svätých anjelov a archanjelov ťa so všetkými nebeskými mocnosťami ospevuje a volá: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy“.
I teraz: Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, * Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. * I v jedného Pána Ježiša Krista, * jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;* Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, * splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrz neho bolo všetko stvorené. * On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. * A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. * Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, * bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. * A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. * A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. * I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. * Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. * V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. * Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov * a očakávam vzkriesenie mŕtvych * a život budúceho veku. Amen.

Oslab, zabudni a odpusť, Bože, naše hriechy, dobrovoľné i nedobrovoľné, vykonané slovom, skutkom, vedome či nevedome, rozumom či myšlienkou, vo dne alebo v noci, všetky nám odpusť, veď si dobrý a miluješ človeka.

Otče náš:

Kondák, 4. hlas

Láskyplný Bože, * zhrešil som viac ako cudzoložnica. * Ale neprelieval som pred tebou prúdy sĺz ako ona. * Teraz padám na kolená. * Bozkávam tvoje nohy a pokorne sa modlím. * Odpusť mi, Spasiteľ, moje dlhy * a obmy ma od škvŕn mojich hriechov.

Pane, zmiluj sa. (40x)
Sláva: i teraz: Čestnejšia si:

V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás, a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.). Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)

A znova celú modlitbu svätého Efréma s jednou veľkou poklonou na jej konci.

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
D
aruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Á
no, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A modlitba:

Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe. 
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

 Večerné modlitby

Na príhovor našich svätých otcov, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

A tieto tropáre:

Zmiluj sa, Pane, nad nami, * zmiluj sa nad nami, * lebo nijakú inú obranu nemáme, * len túto modlitbu ti, ako svojmu Vládcovi, my hriešni prednášame: * „Zmiluj sa nad nami.“
Sláva: Pane, zmiluj sa nad nami, * veď v teba dúfame. * Nehnevaj sa veľmi na nás, * ani nepamätaj na naše neprávosti, * ale aj teraz na nás láskavo zhliadni * a zbav nás našich nepriateľov. * Veď ty si náš Boh a my sme tvoj ľud, * všetci sme dielom tvojich rúk * a vzývame tvoje meno.
I teraz: Bohorodičník: Požehnaná Bohorodička, * otvor nám bránu milosrdenstva. * V teba dúfame, nedaj nám zahynúť, * ale daj, aby sme sa skrze teba zbavili svojich bied, * veď ty si záchrana kresťanského rodu.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A poporiadku nasledujú tieto modlitby, sústrediac sa s otvorenou mysľou a úctivosťou.

Prvá modlitba, svätého Makaria Veľkého, k Bohu Otcovi.
(nedeľa, utorok, piatok a sobota)

Večný Bože a Kráľu všetkého stvorenia, doprial si mi dožiť sa dnešného dňa, odpusť mi hriechy, ktoré som dnes spáchal slovom, skutkom alebo myšlienkami. Očisť moju pokornú dušu od každej škvrny tela i ducha a dožič mi túto noc prežiť v pokoji, aby som vstal z lôžka odpočinku, zaľúbil sa tvojmu svätému menu po všetky dni svojho života a zvíťazil nad telesnými i duchovnými nepriateľmi. Zbav ma, Pane, márnivých myšlienok a zlých telesných žiadostí, ktoré ma poškvrňujú. Lebo tvoje je kráľovstvo, moc i sláva s jednorodeným tvojím Synom, presvätým, dobrým a životodarným tvojím Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba, k nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, svätého Antiocha.
(streda)

Všemohúci Bože, Otcovo Slovo, Ježišu Kriste, ktorý si najdokonalejší, pre svoje milosrdenstvo neodlučuj sa odo mňa, svojho služobníka, ale prebývaj stále vo mne. Ježišu, dobrý Pastier svojich oviec, nevydávaj ma záhube satanovej a nenechávaj ma napospas jeho túžbam, lebo semeno zla je vo mne. Poklonyhodný Bože, Kráľu svätý, Ježišu Kriste, ochraňuj ma v spánku neuhasínajúcim svetlom svojho Svätého Ducha, ktorým si osvietil svojich učeníkov. Daruj, Pane, aj mne nehodnému služobníkovi svoju spásu na mojom lôžku. Osvieť môj rozum svetlom poznania tvojho svätého evanjelia, dušu naplň láskou svojho kríža, srdce čistotou svojho slova, telo moje svojim utrpením, ochraňuj moju myseľ svojou pokorou, daj, aby som vstal včas k tvojej oslave. Lebo si zvelebovaný s bezpočiatočným svojím Otcom i presvätým Duchom naveky. Amen.

Tretia modlitba, k presvätému Duchu.
(pondelok a štvrtok)

Pane, Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, buď mi milosrdný a zmiluj sa nado mnou, svojím hriešnym služobníkom, odpusť mi nehodnému, odpusť všetko, čím som zhrešil dnes pred tebou ako človek, ba nie ako človek, ale nerozumný tvor. Odpusť mi všetky hriechy, vedomé i nevedomé, dobrovoľné i nedobrovoľné, ktoré som spáchal od mojej mladosti z pohoršenia, z prenáhlenia a zo zlého úmyslu. Či už som zhrešil tvojím svätým menom, alebo sa rúhal proti nemu vo svojej mysli, či som niekoho urazil, posúdil, osočoval v svojom hneve alebo zarmútil. Či som sa na niekoho nahneval, alebo niekoho oklamal. Či som hriešne odpočíval, alebo chudobný prišiel ku mne a som ho naprázdno prepustil, alebo brata svojho som zarmútil, alebo sa s ním pohádal, alebo som niekoho preklínal, alebo som bol panovačný, alebo namyslený alebo keď som sa modlil, moje myšlienky boli unášané márnosťami a svetskými vecami, alebo zvádzal som sa hriech, alebo som sa prejedal, alebo opíjal, alebo myslel na zlé, alebo keď som videl dobro či šťastie blížneho, cítil som v srdci závisť, alebo som rozprával o nevhodných veciach, alebo som sa vysmial hriechu svojho brata (moje hriechy sú nespočetné), alebo som sa nestaral o modlitbu, alebo ak som niečo zlého vykonal a na to už nepamätám. Toto všetko som vykonal, ba ešte viac som zhrešil. Zmiluj sa, Stvoriteľ môj, nado mnou lenivým a nehodným svojím služobníkom. Odpusť mi, nehnevaj sa na mňa a prepáč mi ako dobrotivý a človeka milujúci, daj, aby som si pokojne ľahol, usnul a odpočíval ja, márnotratný, hriešny a nehodný a keď vstanem zo spánku, pokloním sa ti a budem ospevovať a oslavovať tvoje presväté meno spolu s Otcom i jeho jednorodeným Synom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba, svätého Makaria Veľkého.
(piatok)

Čo ti prinesiem, alebo ako sa ti odvďačím, veľký Dobrodinec, nesmrteľný Kráľu, štedrý a milujúci Pán, že som sa nedbalo, lenivo zachoval za tvoju veľkú láskavosť a nič dobrého som nevykonal a ty si ma podržal dokonca dnešného dňa v starostlivosti o moje obrátenie a spásu duše. Buď milostivý mne hriešnemu, úbohému na akékoľvek dobré skutky. Očisť moju hriešnu dušu, poškvrnenú premnohými hriechmi a vzdiaľ odo mňa všetky zlé myšlienky tohto viditeľného života, odpusť mi hriechy, ktoré som spáchal pred tebou tohto dňa viditeľne, či neviditeľne, slovom, skutkom alebo myšlienkami a všetkými svojimi zmyslami, lebo len ty jediný si bez hriechu. Ty sám ich zakry, zachráň ma pred každým nepriateľským útokom svojou božskou mocou a svojou nevýslovnou láskou. Očisť, Bože, očisť ma od množstva mojich hriechov, ráč ma, Pane, zachrániť pred nástrahami zlého ducha, spas moju trpiacu dušu, osvieť ma svetlom svojej tváre, keď prídeš v sláve a teraz mi dovoľ, aby som usnul spánkom bez odsúdenia a ťažkých snov; zachovaj myseľ svojho služobníka v pokoji a radosti, zažeň odo mňa všetky úklady zlého ducha, osvieť oči môjho rozumu i srdca, aby som neusnul vo večnej smrti, pošli mi anjela pokoja, strážcu a sprievodcu telu i duši, aby ma chránil pred nepriateľmi a keď vstanem z lôžka odpočinku, prinesiem ti modlitby vďaky. Áno, Pane, vyslyš ma, hriešneho svojho služobníka. Daj, aby som svojou vôľou i svedomím vstal a nechal sa poučiť tvojimi slovami a svojimi anjelmi zažeň ďaleko odo mňa nedbalosť zlého ducha, aby som tvoje sväté meno dôstojne oslavoval, vzdával česť a slávu presvätej Bohorodičke, ktorú si nám dal ako orodovnicu a vyslyš ju, keď sa za nás prihovára. Viem totiž, že ona nasleduje tvoju lásku k ľuďom a neprestáva sa za nás modliť. Na jej príhovor a pre znamenie svätého kríža i pre všetkých tvojich svätých, zachráň moju biednu dušu Ježišu Kriste, Bože náš, lebo svätý si a oslavovaný na veky. Amen.

Piata modlitba.
(utorok a sobota)

Pane Bože náš, zhrešil som dnes skutkom, slovom a myšlienkou, ale ako dobrý a človeka milujúci Otec odpusť mi. Daruj mi tichý a pokojný sen. Pošli mi tvojho anjela, ochrancu, aby ma chránil a zachoval od každého zla. Lebo ty si ochranca našich duší i tiel a my ti slávu vzdávame, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba.
(streda a nedeľa)

Pane Bože náš, v teba veríme a tvoje meno uctievame nad všetky iné mená, daj nám, poberajúcim sa na odpočinok, ochranu pre dušu i telo, zachovaj nás od všetkých zlých predstáv a hriešnej rozkoše. Odstráň ťarchu bolestí, uhasni plameň vášní, daj, aby sme žili čisto svojimi skutkami i slovami, aby sme si osvojili čnostný život a nestratili prisľúbené tvoje dobrá, lebo si požehnaný na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba.
(utorok a sobota)

K tebe, prečistej Matke Božej, kajúcne sa utiekam s prosbou: Vieš, Kráľovná, že sa ustavične dopúšťam hriechov a tým nahnevám tvojho Syna a môjho Boha, a mnohokrát, keď sa kajám, trasiem sa od strachu, či ma Boh nezahubí a po čase robím to isté. Keď to všetko vidíš, Vládkyňa moja, Bohorodička, prosím ťa, zmiluj sa, posilni ma a pomôž mi činiť dobro. Ty vieš, Matka moja, Bohorodička, že mám v nenávisti všetky svoje zlé skutky a celou mysľou milujem zákon svojho Boha, avšak neviem, Prečistá Panna, odkiaľ je to, že čo nenávidím, to aj milujem a tým prestupujem zákon Boží. Nedovoľ, Prečistá Panna, aby sa uskutočňovala vôľa moja, lebo je toho nehodná: ale nech sa stane vôľa tvojho Syna a môjho Boha, aby ma spasil a naučil správne zmýšľať, aby mi udelil milosť Svätého Ducha, aby som odstránil zo svojej duše hriechy a poškvrny a ďalej žil a zachovával príkazy tvojho Syna, ktorému patrí všetka sláva, česť a moc s bezpočiatočným jeho Otcom i presvätým a životodarným Svätým Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba.
(streda a nedeľa)

Dobrá Matka, dobrého Kráľa, prečistá a požehnaná Bohorodička Mária, milosť Syna svojho a Boha nášho vylej na hriešnu moju dušu a svojimi prosbami ma veď k tomu, aby som konal dobré skutky, aby som zostávajúci čas svojho života prežil bez poškvrny a tvojou pomocou získal raj, Bohorodička Panna, jediná čistá a požehnaná.

Deviata modlitba.
(pondelok a štvrtok)

Anjel Kristov, môj svätý ochranca a strážca duše i tela môjho, odpusť mi všetko, čím som zhrešil dnešného dňa a zbav ma každého zla ako nepriateľa, aby som nijakým hriechom nenahneval môjho Boha. Modli sa za mňa hriešneho a nehodného služobníka, aby som sa stal hodným dobra a milosti Najsvätejšej Trojice i Matky Pána nášho Ježiša Krista i všetkých svätých. Amen.

Nasleduje:

Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, spievame ti víťaznú pieseň. Vyslobodila si nás od zlého. Preto ti vrúcne ďakujeme, hoci sme len nehodní služobníci. Ty si nepremožiteľná. Zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: Raduj sa, panenská Nevesta!
Preslávna, vždycky Panna, Bohorodička Mária, Matka Krista, nášho Boha, prijmi naše modlitby a predlož ich svojmu Synovi a nášmu Bohu, nech spasí a osvieti tvojím prostredníctvom naše duše.
Všetku svoju nádej skladám v teba, Matka Božia. Prijmi ma pod svoj ochranný plášť.
Bohorodička Panna, neprehliadni ma hriešneho, ktorý potrebuje tvoju pomoc a tvoj príhovor. V tvoju pomoc dúfa moja duša, prosím, neopúšťaj ma.

Potom, modlitba svätého Joannikija:

Naša nádej je Otec, naše útočište Syn a náš ochranca je Svätý Duch. Svätá Trojica, Bože náš, sláva tebe.
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Sláva: I teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Prepustenie: Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, spas mňa hriešneho.

Modlitba svätého Jána z Damasku.
Prednášaj ju ukazujúc na svoje lôžko:

Vládca milujúci človeka, nebude mi už toto lôžko hrobom? Alebo ešte moju hriešnu dušu osvietiš dňom? Hľa, hrob je predo mnou, hľa, smrť sa na mňa díva. Tvojho súdu, Pane, bojím sa, aj nekonečných múk, no zlo konať neprestávam. Teba, svojho Pána Boha, vždy hnevám, aj tvoju prečistú Matku a všetky nebeské mocnosti i môjho svätého anjela ochrancu. Viem, Pane, že nie som hoden tvojej lásky, ale zaslúžim si všetko odsúdenie a muky, ale aj tak, Pane, či chcem, či nechcem, spas ma. Veď ak spasíš spravodlivého, nie je to nič veľké a ak sa zmiluješ nad čistým, nie je to nič divné, pretože sú hodní tvojho milosrdenstva. No na mne hriešnom zjav svoje milosrdenstvo, tu zjav svoju lásku k človeku, aby moja zloba nebola prekážkou pre tvoju nevýslovnú dobrotu a milosrdenstvo; ako ty chceš nakladaj so mnou.

A keď si už chceš ľahnúť do postele prednášaj toto:

Daj svetlo mojim očiam, Kriste Bože, aby som v smrti nezaspal, aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho“.
Sláva: Buď zástancom mojej duše, Bože, lebo kráčam medzi veľkými sieťami, zbav ma ich a spas ma, Dobrotivý, veď miluješ človeka.
I teraz: Preslávnu Božiu Matku, svätejšiu než svätí anjeli, bez prestania ospevujme srdcom i ústami, vyznávajme, že je Bohorodička, veď skutočne nám porodila vteleného Boha a neprestáva sa nikdy modliť za naše duše.

Potom pobozkaj svoj kríž a prežehnaj krížom svoje miesto od hlavy až po nohy a tiež z každej strany hovoriac modlitbu úcthodnému krížu: Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa, ako sa vosk roztápa ohňom, tak miznú démoni spred tváre tých, čo milujú Boha, a žehnajú sa svätým krížom a v radosti volajú: „Raduj sa najúctyhodnejší a životodarný Pánov kríž, veď ty odháňaš démonov mocou nášho Pána Ježiša Krista, ktorý bol na tebe ukrižovaný. On zostúpil do podsvetia a zničil moc diabla, daroval nám teba, svoj úctyhodný kríž, na odohnanie každého protivníka. Ó, najúctyhodnejší a životodarný Pánov kríž, pomáhaj mi so svätou Vládkyňou, Pannou a Bohorodičkou a so všetkými svätými na veky“. Amen.

Predtým, než si ľahneš, prejdi všetko nasledujúce vo svojej mysli a pamäti. Najprv:

Poďakuj všemocnému Bohu, že ti daroval prežiť tento deň vo svojej priazni, pri živote a v zdraví.

Po druhé:

Pýtaj sa sám seba a spytuj si svedomie tým, že prechádzaš a dopodrobna spytuješ všetky hodiny dňa, počnúc od času, keď si vstal zo svojho lôžka a rozpamätaj sa na to, kam si chodil, čo si robil, s kým a o čom si sa rozprával. Prejdi všetky svoje skutky, slová a myšlienky, ktoré si konal od rána až do večera, všetko to si starostlivo spytuj a rozpomínaj sa na to.

Po tretie:

Ak si vykonal niečo dobré počas tohto dňa, vedz, že si to nevykonal sám od seba, ale od samého Boha, ktorý nám darúva všetko dobré, jemu pripíš toto dobro a ďakuj mu. Pros ho, aby ťa upevnil v tomto dobre a aby ti daroval a uschopnil ťa prijať ďalšie dobrá.

Po štvrté:

Ak si vykonal niečo zlé, sám od seba a zo svojej nemohúcnosti, alebo zo zlozvyku a vôle si to dovolil, kajaj sa a pros toho, čo miluje ľudí, aby ti daroval odpustenie. Pevne si zaumieň, že sa v budúcnosti vyvaruješ konania toho všetkého.

Po piate:

So slzami v očiach pros svojho Stvoriteľa o milosť, aby ti daroval nasledujúcu noc tichú, bez nepokoja, poškvrny a hriechu. A zajtrajší deň nech ti na oslavu jeho svätého mena vopred celý daruje.

Dodatok:

Ak máš mäkký vankúš, odlož ho preč a podlož si pod hlavu kameň kvôli Kristovi. Ak ti bude zima počas spánku, pretrp to hovoriac: „Druhí teraz vôbec nespia.“

Potom sa prežehnaj a s modlitbou zaspi, mysli na súdny deň, že máš predstúpiť pred Boha.

 Ranné modlitby

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Trojičné tropáre:

Keď som vstal zo spánku, padám, Dobrotivý, pred tebou a spievam ti anjelskú pieseň: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor svojich anjelov zmiluj sa nado mnou.
Sláva: Z lôžka a zo spánku si ma zdvihol, Pane. Osvieť mi rozum aj srdce a otvor moje ústa, aby som spevom oslávil ťa, Svätá Trojica: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor svojich svätých, zmiluj sa nado mnou.
I teraz: Neočakávane príde Sudca a skutky každého odkryje, preto s bázňou volám na úsvite: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor Bohorodičky, zmiluj sa nado mnou.
Pane, zmiluj sa. (12x)

A túto modlitbu:

Hneď zrána ďakujem ti, Najsvätejšia Trojica, že som sa zo sna prebudil. Bože, ty vo svojej veľkej dobrote a zhovievavosti sa na mňa nehneváš, aj keď som zhrešil a nevyplnil čas spasiteľným úsilím. Nedal si mi navždy zosnúť s mojimi neprávosťami, ale pre svoju nevyčerpateľnú lásku ku mne dal si mi silu prebrať sa zo sna, vstať z lôžka, aby som mohol osláviť tvoju moc. Osvieť teraz oči mojej duše, otvor moje ústa, pomôž mi, aby som sa naučil slovám tvojej pravdy, porozumel tvojim prikázaniam, plnil tvoju vôľu, spieval ti na slávu, úprimne ťa vyznával a oslavoval tvoje presväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, kráľom a Bohom naším.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: I teraz:

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, * Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. * I v jedného Pána Ježiša Krista, * jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; * Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, * splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrz neho bolo všetko stvorené. * On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. * A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. * Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, * bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. * A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. * A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. * I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. * Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. * V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. * Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov * a očakávam vzkriesenie mŕtvych * a život budúceho veku. Amen.

PRVÁ MODLITBA
(pondelok)

Bože, očisť ma a odpusť mi moje hriechy, lebo z vlastnej sily som nikdy nič dobrého nevykonal pred tebou. Zbav ma všetkého zla a nech tvoja najsvätejšia vôľa ma vo všetkom sprevádza. Iba tak dokážem otvoriť svoje nehodné ústa a neuraziť ťa, ale osláviť tvoje sväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

DRUHÁ MODLITBA
(pondelok)

Keď som sa prebudil zo sna, rannú pieseň ti prinášam, Spasiteľu, prosím a volám: Nedaj mi usnúť v hriechu smrti, zľutuj sa nado mnou dobrovoľne ukrižovaný a mňa ležiaceho v nečinnosti skoro zdvihni. Spas ma, ktorý stojím pred tebou a vrúcne sa modlím. Po nočnom sne daj mi bezhriešny deň, Kriste Bože, a spas ma.

TRETIA MODLITBA
(utorok)

K tebe, dobrotivý Vládca sa utiekam, keď som sa zobudil a chcem z tvojho milosrdenstva konať tebe milé skutky. Prosím ťa, pomôž mi v každom čase a v každej veci. Zbav ma všetkého zla a úlisnosti zlého ducha a uveď ma do svojho večného Kráľovstva. Ty si môj Stvoriteľ, pôvodca a darca všetkého dobra. V teba som zložil všetku svoju nádej a tebe vzdávam slávu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠTVRTÁ MODLITBA
(utorok)

Pane, ktorý si zo svojej veľkej dobroty a láskavosti dožičil prežiť svojmu služobníkovi uplynulú noc bez nebezpečenstva od každého zla, sám Otče a Stvoriteľ všetkého, daj, aby som podľa svetla tvojej pravdy čistým srdcom plnil tvoju vôľu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

PIATA MODLITBA
(streda)

Všemohúci Pane Bože, ktorý prijímaš od svojich nebeských mocností trojsvätú pieseň, prijmi aj odo mňa, nehodného služobníka, túto rannú pieseň a daj, aby som po všetky dni svojho života a v každom čase vzdával ti slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠIESTA MODLITBA
(štvrtok)

Všemohúci Pane, Bože mocností a každého tela, ty žiješ na výsostiach a hľadíš na ponížených, skúmaš srdcia a vnútro, dobre poznáš ľudské tajnosti. Bezpočiatočné večné Svetlo, u ktorého nieto ani tieňa zmeny alebo premeny, nesmrteľný Kráľ, prijmi moju modlitbu, odpusť mi prehrešenia, ktorých som sa dopustil skutkom, slovom a myšlienkou, vedome i nevedome. Očisť ma od každej poškvrny tela i duše, učiň ma chrámom tvojho presvätého Ducha a daj mi prežiť v dobrote srdca a triezvosti mysle všetky dni môjho pozemského života. Lebo ty si pravé Svetlo, všetko osvecujúce a teba ospevuje každé stvorenie na veky vekov. Amen.

SIEDMA MODLITBA
(piatok, sobota)

Dobrorečím ti, Bože na výsostiach a Pane milosrdenstva, ktorý nespočetnekrát činíš so mnou veľké, nevyspytateľné, slávne a úžasné veci. Dal si mi spánok na uspokojenie mojej slabosti a na úľavu námahou unaveného tela. Otvor moje ústa a naplň ich svojou chválou, aby som mohol nerušene ospevovať a vyznávať sa tebe, vo všetkom a od všetkých oslavovanému Bohu, bezpočiatočnému Otcovi s tvojím jednorodeným Synom, dobrým a oživujúcim Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ÔSMA MODLITBA

Pane, nezbavuj ma svojich nebeských darov. Pane, vysloboď ma od všetkých múk. Pane, či som zhrešil umom alebo myšlienkou, slovom alebo skutkom, odpusť mi. Pane, zbav ma každej nevedomosti, zábudlivosti, malomyseľnosti a kamennej bezcitnosti. Pane, zbav ma každého pokušenia. Pane, osvieť moje srdce, zatemnené zlou žiadostivosťou. Pane, zhrešil som ako človek, ale ty, milostivý Boh, zmiluj sa nado mnou, keď vidíš nemoc mojej duše. Pane, zošli mi na pomoc svoju milosť, aby som oslávil tvoje sväté meno. Pane, Ježišu Kriste, vpíš ma, svojho služobníka, do knihy života a daruj mi dobrý koniec. Pane, Bože môj, keď som aj nič dobrého neučinil pred Tebou, daj mi podľa svojej milosti dobrý začiatok. Pane skrop moje srdce rosou svojej milosti. Pane neba i zeme, spomeň si vo svojom Kráľovstve na mňa hriešneho, nehanebného a nečistého svojho služobníka. Pane, v pokání ma prijmi. Pane, zachráň ma od nebezpečenstva. Pane, daj mi šľachetnú myseľ. Pane, daj mi slzy, pamäť na smrť a skrúšenosť srdca. Pane, daj mi myšlienku vyznať sa zo svojich hriechov. Pane, daj mi pokoru, čistotu a poslušnosť. Pane, daj mi dar trpezlivosti, veľkodušnosti a tichosti. Pane, zaštep do mňa koreň dobra a svoju bázeň do môjho srdca. Pane, daj, aby som ťa miloval z celej svojej duše a mysle a plnil vo všetkom tvoju vôľu. Pane, chráň ma pred nespravodlivými ľuďmi, pred zlým duchom a vášňami i pred každou inou neprístojnosťou. Pane, vieš, že činíš, čo ty chceš: nech bude tvoja vôľa vo mne hriešnom, lebo požehnaný si na veky. Amen.

DEVIATA MODLITBA

Tak veľmi milostivý si Bože môj, Pane Ježišu Kriste, zo svojej veľkej lásky si zostúpil z neba a vzal si na seba telo, aby si nás všetkých spasil. Opäť ťa prosím, Spasiteľu, spas ma podľa svojej milosti. Lebo ak ma spasíš pre skutky, to nie je milosť, ale skôr dlh. Veľký si v dobrodeniach a nevýslovný v milosrdenstve. „Kto verí vo mňa, – riekol si môj Kriste, – bude žiť a neuzrie smrť naveky.“ Ak teda viera v teba zachráni zúfajúcich, hľa, verím. Spas ma, lebo si mojím Bohom a Stvoriteľom. Nech sa mi započíta viera namiesto skutkov, Bože môj. Veď nenájdeš skutky, ktoré by sa mi započítali. Avšak, tá viera nech sa mi započíta namiesto nich, nech za mňa, zodpovedá, nech ma ospravedlní, nech ma učiní účastníkom tvojej večnej slávy. Nech ma neuchváti satan a nech sa nechváli Pane, že ma vytrhol z tvojich rúk a z tvojej ochrany. Či chcem, či nechcem, zachráň ma, môj Spasiteľu. Rýchlo sa poponáhľaj, lebo hyniem. Ty si mojím Bohom už od života mojej matky. Učiň, Pane, aby som ťa miloval tak, ako som kedysi miloval hriech, aby som pre teba pracoval horlivo, ako som predtým pracoval pre ľstivého satana. Odteraz chcem pracovať len pre teba, Pána a Boha svojho, Ježiša Krista, po všetky dni svojho života, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

DESIATA MODLITBA

Svätý anjel Kristov, pred tebou padám a prosím ťa, môj svätý ochranca, daný mi pri svätom krste na záchranu mojej duše a hriešneho tela. Svojou lenivosťou a zlými návykmi rozhneval som tvoju prečistú svetlosť a odohnal som ťa od seba svojimi hanebnými skutkami: lžou, klebetami, závisťou, posudzovaním, pohŕdaním, pýchou, ohováraním, lakomstvom, nečistotou, hnevom, skúposťou, zbytočnými rečami, zlými myšlienkami, hrdosťou a zúrivosťou a súhlasil som s každou telesnou žiadosťou. Ach, aké zlé je moje rozhodovanie! To, čo nerobí ani nerozumný dobytok, to robím ja, hriešnik! Ó svätý môj ochranca, ako len môžeš na mňa pozrieť alebo pristúpiť ku mne, takému hriešnikovi sťaby smradľavému psovi? Ako len môžem prosiť o odpustenie pre svoje mrzké, zlé a nešľachetné skutky, do ktorých upadám každý deň, každú noc a každú chvíľu? Ale prosím ťa a padám pred tebou, môj svätý ochranca, zmiluj sa nado mnou, svojím hriešnym služobníkom, buď mojím zástancom a pomocníkom proti zlému protivníkovi na príhovor svätých a pomôž mi stať sa účastníkom Božieho Kráľovstva so všetkými svätými na veky vekov. Amen.

JEDENÁSTA MODLITBA

Presvätá moja Vládkyňa, Bohorodička, svojimi svätými modlitbami odožeň odo mňa, svojho poníženého a nehodného služobníka, omrzenosť, zábudlivosť, nerozumnosť, bezstarostnosť a všetky poškvrnené, zlé a rúhavé myšlienky. Zbav ma zlých myšlienok a dojmov a vysloboď ma od všetkých neprístojných skutkov. Lebo požehnaná si od všetkých pokolení a tvoje presväté meno sa slávi na veky vekov. Amen.

Polnočná pieseň k presvätej Bohodičke:

Ospevujem tvoju priazeň, Vládkyňa, a prosím ťa, obdaruj môj rozum dobrom. Nauč ma kráčať v spravodlivosti, po cestách Kristových príkazov. Upevni ma v bdení a oslave, odožeň odo mňa spánok, ktorý na mňa zosiela slabé telo. Svojimi modlitbami roztrhaj povrazy pádov do hriechu, ktoré ma zväzujú, Božia Nevesta. Vo dne i v noci ma ochraňuj, zbav ma nepriateľov, ktorí ma nivočia. Rodička Boha, Darcu života, oživ mňa, zabitého hriechmi. Porodila si nezhasínajúce Svetlo, preto prosím, osvieť moju zaslepenú dušu. Predivný Palác Vládcu, učiň ma príbytkom Božského Ducha. Ty si zrodila Lekára, uzdrav dávne hriechy mojej duše. Nasmeruj mňa, zmietaného búrkou života, na cestu pokánia. Zbav ma večného ohňa a zlého červa i pekelnej priepasti, nedovoľ, aby som bol radosťou pre démonov, aj keď im, kvôli mnohým hriechom, patrím. Obnov ma, Nepoškvrnená, pretože som otrhaný bezcitnými hriechmi. Ochráň ma od všetkých múk a upros Vládcu všetkých. Urob ma hodným uzrieť nebeskú veselosť so všetkými svätými. Presvätá Panna, vyslyš hlas svojho nepotrebného služobníka. Daruj mi prúdy sĺz, Prečistá, na ošetrenie škvŕn mojej duše. Bez prestania ti prinášam stony srdca, pritúľ srdce, Vládkyňa. Prijmi moju modlitbu a prines ju milosrdnému Bohu. Ty si vznešenejšia ako anjeli, povznes ma nad starosti tohto sveta. Ty si nebeská sieň nosiaca Svetlo, vráť mi duchovnú priazeň. Zdvihnem ruky na chválu a ústa otvorím, i keď sú poškvrnené špinou, Nepoškvrnená. Zbav ma túžob, ktoré ničia dušu, prosiac Krista, veď jemu patrí česť a poklona, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

 Liturgické čítania


Evanjelium na utierni: = z daného dňa.

Evanjelium na 3. hodinke: = z daného dňa.
Evanjelium na 6. hodinke: = z daného dňa.
Evanjelium na 9. hodinke: = z daného dňa.

Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.

Parémie na LVPD: ; = obidve z daného dňa.
Evanjelium na LVPD: = z daného dňa.

Jn 41. začalo od polovice (12, 17 – 50)

V tom čase zástup, ktorý bol s Ježišom, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. A zástup mu vyšiel v ústrety, lebo počul, že urobil toto znamenie. Vtedy si farizeji hovorili: „Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!” Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.” Filip šiel a povedal to Andrejovi. Andrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí môj Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!” A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.” Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.” Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Kristus ostane naveky. Ako to teda hovoríš: ,Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!’ Kto je to ten Syn človeka?” Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.” Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi. Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?” Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal: „Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.” Toto povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, lebo ľudskú slávu mali radšej ako slávu Božiu. Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.”

Lk 16,19 – 24,53

Lk 83. – 114. začalo

Pán povedal toto podobenstvo: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v podsvetí v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!’ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.’ Tu povedal: ‚Prosím ťa teda, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.’ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.’ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.’ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.’”

Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu. A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie ‚Ľutujem,’ odpusť mu!” Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!” Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,’ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď zaujmi miesto pri stole’? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom’? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.’” Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!” Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!” A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?” A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.” Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!’ alebo: ‚Tamto je!’, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.” A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!’, ‚Hľa, tamto je!’ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomeňte si na Lotovu ženu. Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. Dvaja budú na poli: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.” Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?” On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.”

Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.’ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.’” A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?” Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.’ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.’ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.” Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.” Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?” On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.” Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.” Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva!” Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?” On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.” Peter vravel: „Pozri, my sme opustili všetko, čo sme mali, a išli sme za tebou.” On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo rodičov alebo bratov alebo sestry alebo ženu alebo deti, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.” Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.” Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril. Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedal mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.” Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?” On odpovedal: „Pane, aby som videl.” A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.” A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!” On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!” Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.” Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.” Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!’ Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.’ Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.’ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.’ Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.’ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.’ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš čo si nezasial.’ On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?’ A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.’ Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!’ Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!’” Ako to povedal, išiel popredku a vystupoval do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch svojich učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?’, poviete mu: ‚Pán ho potrebuje.’” Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?” Oni povedali: „Pán ho potrebuje.” Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivového vrchu, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!” Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!” On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene!” Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nepoznalo čas svojho navštívenia.” Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, čo v ňom kupovali a predávali a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.’ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.” A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.

Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?” On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: Jánov krst bol z neba, či od ľudí?” Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ‚Prečo ste mu neuverili?’ Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.” Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.” Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. Poslal druhého sluhu. Aj tohto zbili, potupili a prepustili naprázdno. Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. Vtedy pán vinice povedal: ‚Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.’ Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: ‚To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!’ Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: „Len to nie!” On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným’? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.” Veľkňazi a zákonníci chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Smieme platiť cisárovi daň, či nie?” On však prehliadol ich lesť a povedal im: „Čo ma pokúšate? Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?” Oni odpovedali: „Cisárov.” Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!” A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli. Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.” Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú rovní anjelom a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba’. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.” Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.” A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Kristus je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.’ Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?” Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolce v synagógach a popredné miesta na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.”

Keď sa rozhliadol, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako tá vhodila dve drobné mince, a povedal: „Pravdu vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary Bohu zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.” Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.” Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?” On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja’ a: ‚Ten čas je už blízko.’ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.” Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú veľké zemetrasenia, hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda vo svojich srdciach, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život. Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do vrchov. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.” A povedal im podobenstvo: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.” Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal a zdržiaval sa na vrchu, ktorý sa volá Olivový. A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.

Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pascha. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup. Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!” Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?” Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?’ On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.” Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.” Vzal čašu, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ju a rozdeľte si ju medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.” Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.” Podobne po večeri vzal čašu a hovoril: „Táto čaša je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!” A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami väčší, nech je ako menší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo je za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.” A Pán povedal: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.” On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.” Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.” Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?” Oni odpovedali: „Nie.” On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: ‚Započítali ho medzi zločincov.’ Lebo sa spĺňa o mne všetko.” Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.” On im povedal: „Stačí.” Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivový vrch a učeníci šli za ním. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!” Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa túto čašu! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Vstal od modlitby. A keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!” Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?” Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?” A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!” I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.” Potom ho zajali, odviedli, a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: „Aj tento bol s ním.” Ale on ho zaprel: „Žena, nepoznám ho.” O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.” Peter odpovedal: „Človeče, nie som.” A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.” Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.” A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal. Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, kto ťa udrel!” A ešte všelijako ináč sa mu rúhali. Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu a hovorili mu: „Ak si Kristus, povedz nám to!” On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, a keď sa opýtam, neodpoviete mi. Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.” Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?” On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.” Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!”

Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Kristus, kráľ.” Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” On odpovedal: „Sám to hovoríš.” Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.” Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.” Len čo Pilát počul slovo Galilea, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaké znamenie. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve. Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo som ho poslal k nemu. Hľa, neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.” Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného. Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!” Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!” On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.” Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik a krik veľkňazov sa stupňoval a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli. Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k ním obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: ‚Blažené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!’ Vtedy začnú hovoriť vrchom: ‚Padnite na nás!’ a kopcom: ‚Prikryte nás!’ Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?” Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.” Potom hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Spolu s nimi sa mu posmievali aj poprední muži a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Kristus, ten vyvolenec.” Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!” Nad ním bolo napísané gréckymi, latinskými a hebrejskými písmenami: „Toto je židovský kráľ.” A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Kristus?! Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal Ježišovi: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.” Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.” A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a myro. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.’” Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?” Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?” On im povedal: „A čo?” Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.” On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?” A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!” Vošiel teda a zostal s nimi. A keď s nimi stoloval, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.” Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.” Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?” Oni mu podali kúsok pečenej ryby a plást medu. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.” Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie a odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha. Amen.

Jn 1,1 – 7,36

Jn 1. – 26. začalo

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, čo prichádza na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má Jednorodený od Otca, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.” Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?”, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Kristus.” „Čo teda,” pýtali sa ho, „si Eliáš?” Povedal: „Nie som.” „Si prorok?” Odpovedal: „Nie.” Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?” Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ,Vyrovnajte cestu Pánovi,’ ako povedal prorok Izaiáš.” Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Kristus ani Eliáš ani prorok?” Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On bol predo mnou, ale prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.” To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. Keď Ján na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.” Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ,Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Svätým Duchom.’ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.” V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.” Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?” Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ–, kde bývaš?” Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!” Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Andrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,” čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jonášov, ale budeš sa volať Kéfas,” čo v preklade znamená Peter. Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!” Filip bol z Betsaidy, z Andrejovho a Petrovho mesta. Filip vyhľadal Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.” Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!” Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!” Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.” Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?” Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.” Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!” Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.” Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.”

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.” Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.” Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!” Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!” A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!” A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.” Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní. Blízko bola židovská Pascha a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov biča všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!” Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.” Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?” Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.” Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?” Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.

Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.” Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.” Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?” Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť zhora. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.” Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?” Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.” Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. Ján vtedy ešte nebol vo väzení. Medzi Jánovými učeníkmi a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.” Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred ním. Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať.” Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery. Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočíva na ňom Boží hnev.

Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján – hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci –, opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. Pritom musel prejsť cez Samáriu. Atak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!” Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?” Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,’ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.” Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?” Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.” Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!” Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!” Žena mu odpovedala: „Nemám muža.” Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ,Nemám muža,’ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.” Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.” Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.” Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.” Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.” Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?” Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?” Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Kristus?” Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!” On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.” Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?” Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ,Ešte štyri mesiace a bude žatva?’ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.” Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.” Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.” O dva dni odišiel stade do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky. Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.” Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!” Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!” On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.” Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.” A uveril on i celý jeho dom. Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je nádrž, hebrejsky zvaná Betsaida, a pri nej päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do nádrže a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?” Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do nádrže, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.” Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!” A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!” Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ,Vezmi si lôžko a choď!’” Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ,Vezmi si lôžko a choď?’” Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.” Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle. Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!”

Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského mora. Šiel za ním veľký zástup, lebo videl znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko bola Pascha, židovský sviatok. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?” Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.” Jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?” Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!” Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!” Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.” Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!” Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?” Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.” Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?” Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.” Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ,Dal im jesť chlieb z neba.’” Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.” Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.” Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa Otca, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.” Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,” a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ,Zostúpil som z neba?!’” Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ,Všetkých bude učiť sám Boh.’ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.” Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli vaši otcovia, mannu, a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.” Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!” Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.” Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá môj Otec.” Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?” Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Kristus, Syn živého Boha.” Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.” To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.

Potom Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť. Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. Jeho bratia mu povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!” Lebo ani jeho bratia v neho neverili. Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.” Toto povedal a ostal v Galilei. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. A Židia ho cez sviatky hľadali a hovorili: „Kdeže je?“ Aj v zástupoch sa o ňom veľa pošepkávalo. Jedni hovorili: „Je dobrý;” iní zasa: „Nie je, iba čo zvádza ľud.” Ale nik o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi. Až uprostred sviatkov vystúpil Ježiš do chrámu a učil. Židia sa divili a hovorili: „Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!” Ježiš im povedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba. Kto hovorí sám zo seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet. Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!” Zástup odpovedal: „Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!” Ježiš im vravel: „Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete. Pretože vám Mojžiš dal obriezku – hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov –, obrezujete človeka aj v sobotu. Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?! Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.” Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Kristus? Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Kristus, nik nebude vedieť, odkiaľ je.” A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.” Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina. Mnohí zo zástupu uverili v neho a vraveli: „Keď príde Kristus, vari urobí viac znamení, ako spravil tento?” Farizeji sa dopočuli, že si zástup o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili. Tu Ježiš povedal: „Ešte chvíľku som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal. Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy prísť nemôžete.” Židia si hovorili medzi sebou: „Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme? Chce vari odísť do gréckej diaspory a učiť Grékov? Čo je to za reč, čo hovorí: ,Budete ma hľadať, a nenájdete ma,’ a ,kde som ja, tam vy prísť nemôžete’?”

Jn 7,37 – 13,32

Jn 27. – 46. začalo

V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.” To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený. Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.” Druhí tvrdili: „Kristus je to.” Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Kristus?! A nehovorí Písmo: ,Kristus príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid’?!” A tak nastala preňho v zástupe roztržka. Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?” Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.” Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.” Jeden z nich, Nikodém, ten, čo v noci prišiel k Ježišovi, im povedal: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?” Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.”

Ježiš odišiel na Olivový vrch. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?” Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.” A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?” Ona odpovedala: „Nik, Pane.” A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!” A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.” Farizeji mu povedali: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.” Ježiš im odpovedal: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal.” Opýtali sa ho: „Kdeže je tvoj Otec?!” Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.” Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina. Ježiš im znova povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.” Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: ,Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete’?” On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.” Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?” Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.” Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.” Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.” Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ,Budete slobodní’?!” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; ale chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. Ja hovorím o tom, čo som videl u môjho Otca. Aj vy robíte to, čo ste videli u vášho otca.” Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.” Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma teraz chcete zabiť– človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.” Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.” Ježiš im odvetil: *„Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.” Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?” Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si môjho Otca; a vy mňa znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.” Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ,Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.’ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?” Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ,On je náš Boh,’ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.” Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.” Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?” Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musím konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.” Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v nádrži Siloe,” čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?” Jedni tvrdili: „Je to on.” Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.” On vravel: „Ja som to.” Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?” On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ,Choď k nádrži Siloe a umy sa!’ Šiel som teda, umyl som sa – a vidím.” Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?” Odpovedal: „Neviem.” Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.” Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.” Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?” A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?” On odpovedal: „Je prorok.” Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?” Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.” Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Krista, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.” Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.” On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.” Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?” Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?” Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.” Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.” Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!” A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Božieho Syna?” On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?” Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.” On povedal: „Verím, Pane,” a klaňal sa mu. Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.” Začuli to niektorí farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!” Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ,Vidíme.’ A tak váš hriech ostáva.

Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, aby som si ho opäť vzal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.” Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie: Čo ho počúvate?!” Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?” V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.” Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.” Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od môjho Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!” Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.” Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ,Ja som povedal: Ste bohmi’? Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ,Rúhaš sa’ za to, že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a verili, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!” Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.” A mnohí tam uverili v neho.

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána myrom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.” Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.” Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.” Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!” Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.” Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.” Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.” Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!” Tomáš, nazývaný Dvojča, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.” Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za jej bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.” Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.” Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.” Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?” Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.” Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.” Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.” Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.” Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?” Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!” A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!” No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!” Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!” Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.” Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?” Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.” Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!” A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!” Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.” Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.” Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú. Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. Blízko bola židovská Pascha a mnohí z toho kraja vystupovali pred Paschou do Jeruzalema, aby sa očistili. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?” Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

Šesť dní pred Paschou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového myra, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou myra. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali toto myro za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?” Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.” Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša. Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!” Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané: „Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.” Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili. Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. A zástup mu vyšiel v ústrety, lebo počul, že urobil toto znamenie. Vtedy si farizeji hovorili: „Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!” Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.” Filip šiel a povedal to Andrejovi. Andrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí môj Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!” A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.” Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.” Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Kristus ostane naveky. Ako to teda hovoríš: ,Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!’ Kto je to ten Syn človeka?” Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.” Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi. Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?” Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal: „Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.” Toto povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, lebo ľudskú slávu mali radšej ako slávu Božiu. Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.”

Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?” Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.” Peter mu povedal: Nikdy mi nebudeš umývať nohy!” Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.” Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!” Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.” Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.” Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova zaujal miesto pri stole a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ,Učiteľ’ a: ,Pane’ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší, ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blažení, ak podľa toho aj konáte. Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: ,Ten, ktorý je so mnou chlieb, zdvihol proti mne svoju pätu.’ Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som. Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.” Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.” Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?” On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?” Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku.” Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.” Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,” alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc. Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi.“

Ez 2,3 – 3,3

Pán mi povedal: „Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň. Synovia majú stŕpnutú tvár a zatvrdnuté srdce; posielam ťa k nim, povedz im: «Toto hovorí Adonaj, Pán.» A oni, či počúvnu a či si nepovšimnú – veď sú odbojný dom –, dozvedia sa, že bol medzi nimi prorok. Ty sa ich však, syn človeka, neboj, ani ich rečí sa neboj, hoci budú pri tebe ako tŕnie a bodľač a budeš bývať medzi škorpiónmi. Ich rečí sa neboj a ich samých sa nestrachuj, veď sú odbojný dom! A budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú, veď sú odbojní! Ty teda počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám.“ Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy. Nato ju roztvoril predo mnou a bola popísaná na prednej i zadnej strane. Boli v nej napísané žalospevy a vzdychanie a beda. I riekol mi: „Syn človeka, zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok, potom choď a hovor k domu Izraela!“ A keď som otvoril ústa, dal mi zjesť ten zvitok. I riekol mi: „Syn človeka, nakŕm si vnútro a naplň si útroby týmto zvitkom, ktorý ti ja dávam.“ Zjedol som ho teda a bol mi v ústach sladký ako med.

Ex 2, 11 – 22

Po mnohých dňoch, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni. Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste nechali toho človeka tak? Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“

Jób 2, 1 – 10

V ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

Mt 108. začalo (26, 6 – 16)

V tom čase, keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho myra a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli jeho učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veďsa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala toto myro na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich -volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

Liturgický kalendár priebežne spracúva podľa Typikona o. ThLic. Marcel Gajdoš, predseda Liturgickej komisie Košickej eparchie. Texty čítaní pochádzajú z oficálnych bohoslužobných kníh: Apoštolár, Gréckokatolícka eparchia Košice, 2012 a Evanjeliár, Misionár, Michalovce, 2001.

 Posvätné čítanie

Atanáz Veľký
Život a poslanie nášho svätého otca Antona

O kniežaťovi Archelaovi a panne Polykrácii

61. Knieža Archelaus sa v istom čase ocitol v blízkosti Antonovej hory a poprosil ho iba o modlitbu za Polykráciu z Laodicey, excelentnú a kresťanskú pannu, ktorá trpela žalúdočnými problémami a bolesťou na boku kvôli veľkej askéze a mala preto veľmi oslabené telo. Anton sa preto modlil a knieža si na papier poznačil čas modlitby a odišiel do Laodicey, kde našiel pannu zdravú. Pýtajúc sa kedy a v ktorý deň sa nevoľnosť stratila, vytiahol papier, na ktorom mal poznačený deň a čas modlitby a prečítajúc si ho, ihneď ho ukázal ostatným. A všetci sa čudovali, keď sa dozvedeli, že Pán uľavil panne v chorobe v čase, keď sa bol Anton modlil, prosiac v jej mene o Spasiteľovú dobrotu.

62. Tí, ktorí prichádzali k Antonovi, dokázal Anton vidieť zopár dní a často aj mesiacov pred príchodom a často poznal aj príčinu ich cesty. Lebo niektorí prichádzali len kvôli tomu, aby ho uvideli, iní pre chorobu a iné pre trápenie zlými duchmi. A pre všetkých záťaž cesty neznamenala ani problém, ani stratu. Lebo každý sa navracal vedomý si toho, že získal omnoho viac. No napriek týmto veciam a týmto dôkazom, Anton často prosil druhých, aby sa nad tým nikto nečudoval, ale aby radšej zvelebovali Pána za to, že keď prišiel k nám, ľuďom, rozšírili sa naše sily.

Zvláštne príbehy o vyháňaní démonov

63. Pri inej príležitosti zišiel Anton k vonkajším kéliam a požiadal, či by mohol vstúpiť do plavidla a modliť sa s mníchmi. Anton sám pocítil nepríjemný zápach. No tí v loďke tvrdili, že zápach povstal z rýb a soleného mäsa v lodi. No on odpovedal, že takýto zápach je iný a keď rozprával, mladík so zlým duchom, ktorý prišiel a skrýval sa na lodi, silne zareval. No Anton demona vyhnal v mene nášho Pána Ježiša Krista a ten od neho odišiel a chlapec bol uzdravený. A  všetci spoznali, že zápach pochádzal od démona.

64. Inokedy prišiel hodnostár posadnutý démonom k Antonovi a démon bol tak strašný, že muž sám ani nevedel, že prichádza k Antonovi. Dokonca jedol výkaly svojho tela. Preto tí, ktorí ho doniesli, prosili Antona o modlitbu. Anton sa zľutoval nad mladým človekom, modlil sa a bdel pri ňom celú noc. Pri svitaní nečakane mladý muž zaútočil na Antona a udrel ho. Tí, ktorí prišli s mladíkom sa nahnevali. Anton im povedal: „Nehnevajte sa na mladíka, lebo to nie on urobil, ale démon, ktorý je s ním. Lebo bol vyhnaný a bolo mu rozkazané ísť na suché miesta, preto sa veľmi rozčúlil. Preto to urobil. Vzdávajte vďaky Pánovi, lebo tento útok bol znamením odchodu zlého ducha.“ Keď to Anton povedal, v tej chvíli bol mladík uzdravený a znova požívajúc silu nad svojou mysľou, vedel kde je a pozdravil starca a vzdával vďaku Bohu.

O Antonovom videní o odpustení jeho hriechov

65. A mnohí mnísi jednomyseľne a ako jedna duša vyznávali, že Anton tieto veci vykonal. A predsa tieto veci sa nezdajú byť tak veľkými ako iné, ktoré ešte vykonal. Stalo sa, že keď vstal okolo deviatej hodiny, aby jedol, bol unesený v duchu a, je úžas o tom hovoriť, stál a videl sám seba ako keby bol mimo tela a vo vzduchu bol niečím odnášaný preč. A potom nejaké trpké a otrasné bytia stáli vo vzduchu a bránili mu prejsť. Ale jeho sprievodníci s nimi bojovali, pretože Anton týmto bytiam nepatril. A keď chceli zhrnúť v obvineniach všetko, čo Anton urobil od narodenia, povedali im: „Pán zmazal všetky hriechy od jeho narodenia, ale od času, od kedy sa stál mníchom a oddal sa Bohu, je umožnené vykonať mu zúčtovanie.“ A tak ho začali obviňovať, ale nemohli ho odsúdiť, preto sa uvoľnila jeho cesta a bola bez prekážok. A hneď v tej chvíli videl seba, ako stojí, prichádza k sebe a znova bol Antonom ako predtým. Vtedy zabudol na jedlo a po zvyšok dňa a celú noc nariekal a modlil sa. Lebo užasol, keď uvidel, akí sú mocní nepriatelia, proti ktorým stojíme, a aké diela nás delia od toho, aby sme prešli vzduchom. A spomenul si, čo hovorí apoštol: „podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti.“ (Ef 2, 2) Lebo v nej má nepriateľ rozložené svoje sily na boj a snaží sa znemožniť prechod tým, ktorí cezeň putujú. A preto Pavol vážne nabáda: „Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť.“ (Ef 6,13) Aby sa diabol „zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.“ (Tit 2,8) A my, ktorí sme sa poučili, majme na pamäti apoštolové slová: „neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh.“ (2 Kor 12, 2) Ale Pavol bol uchvátený do tretieho neba a počul veci nevysloviteľné a zostúpil naspäť, kdežto Anton vystúpil iba do vzduchu a vzpieral sa, dokiaľ sa nevyslobodil.

O prechode duše a ako Satan niekoľkým dušiam bránil prejsť

66. A bola mu darovaná táto milosť: Keď sedel sám na vrchu, nevedno či bol v zádumčivosti rozjímania, no toto mu bolo odhalené v modlitbe. Pretože blažený je človek, ako je napísané, ktorého učí Boh. Potom, ako mal raz rozhovor s istým mužom, ktorého zaujímal stav duše a akej prirodzenosti bude v posmrtnom živote, nasledujúcu noc naň zvolal hlas z hora: „Anton, vstaň, vyjdi von a rozhliadni sa.“ Výjduc von, pretože už vedel, koho treba poslúchať, zhliadol hore, uvidel niekoho stáť a siahať až k oblakom, vysokého, zradného a plného odporu. Videl aj iných s krídlami, ako stúpajú nahor. A tá odporná postava naťahovala svoje ruky a niektorých z tých, ktorí vystupovali hore, zastavila, zatiaľ čo iní preleteli pomedzi a unikli do ochrany nebies. A preto ten obor škrípal zubami, no tešil sa aspoň z toho mála, čo odpadlo. A ihneď prehovoril hlas k Antonovi: „Rozumieš, čo si videl?“ A jeho poznanie sa otvorilo a on porozumel, že videl prechod duší a obrom bol nepriateľ, ktorý nenávidi veriacich. A tie duše, ktoré zachytil, sa mu oddali, kdežto tie, ktoré dokázali preletieť, sa mu nikdy nepokorili. Takže keď to uvidel, poddal sa ešte viac boju, aby dohnal to, čo zameškal v prvotných časoch. A o svojich videniach nerozprával, no ako trávil čas v modlitbe a pociťoval úžas, tí, čo boli s ním, sa ho pýtali a nútili ho, aby hovoril, tak ako otec, ktorý nemôže odporieť odpovede svojim deťom, aj on niečo vypovedal. Pretože vedel, že ak jeho svedomie bude čisté, sled rozprávania im osoží a pochopia, že askéza prináša dobré ovocie a že videnia sú častokrát iba útechou v ich námahe.

Ako preukazoval Anton úctu vysväteným osobám

67. K tomu všetkému bol tolerantnej povahy a pokorný v duchu. Napriek tomu, aký mal charakter, nasledoval cirkevné pravidlo veľmi prísne a túžil, aby všetko duchovenstvo malo preukazanú oveľa vyššiu úctu ako on sám. Nehanbil sa skloniť svoju hlavu pred biskupmi a presbytermi a ak prišiel diakon pre radu o veciach, ktoré boli prospešné, nechal ho viesť modlitbu, pretože sa ani on nehanbil poučiť sa. A často sa pýtal otázky a chcel na ne počuť odpovede od tých, ktorí boli prítomní. A pri všetkom, čo bolo náučne, nehanbil sa vyjadriť, že to preň bolo obohacujúce. A napriek tomu jeho prejav bol ohromný a plný nádhernej milosti. Tento dar mal od Pána. Lebo ak bol Anton v prítomnosti veľkej spoločnosti mníchov, ak ho niekto predtým nevidel a túžil ho uvidieť, ihneď prešiel zvyškom a zamieril k Antonovi. Tak veľmi bol jeho zjav aktraktívny. Pritom sa nijako nad ostatných nenadnášal ani do výšky, ani do šírky, ale bol vyrovnaný vo svojich spôsoboch a v čistote svojej mysle. Lebo ako jeho duša bola slobodná od nepokojov, jeho vonkajší vzhľad bol pokojný. Takže z radosti svojej duše mal veselú tvár a jeho telesné pohyby prezrádzali stav jeho duše, ako je napísané: „Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.“ (Prís 15, 13) Takto Jakub rozoznal úmysel Labana, ktorý mal iba v srdci, keď povedal svojím ženám: „Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou.“ (Gn 31, 5) Takto Samuel spoznal Dávida, lebo jeho oči boli hravé a zuby biele ako mlieko. Takto spoznávali aj Antona, lebo nikdy nebol vyrušený, jeho duša bola v mieri, nikdy nechodil zronený, ale jeho myseľ bol radostná.

Ako odmietol Meletiovú schizmu a herézy Manu a Ária

68. A vo všetkom bol dokonalý vo viere a nábožnosti, veď nikdy sa nepridal k Meletiovým schizmatikom, poznajúc ich zlobu a apostázu od začiatku. Nemal ani žiadne priateľské jednania s Manichejcami alebo inými heretikmi, alebo ak aj mal, tak to bola len rada, aby sa obrátili. Lebo považoval styk s nimi za škodlivý a deštruktívny pre dušu. Rovnakým spôsobom sa hnusil Áriovej herézy a nabádal všetkých, aby sa od nich držali preč a aby sa nepridržali ich chybnej viery. A keď raz nejakí ariánski blázni prišli k nemu, on sa ich pýtal a keď spoznal ich bezbožnosť, všetkých ich vyhnal zo svojho vrchu s krikom, že ich slová sú horšie ako hadí jed. Takto zamietol ariáncov.

69. A keď inokedy ariánci klamlivo naznačovali, že Antonov názor je rovnaký ako ich, veľmi sa znepokojil a nahneval na nich. Takto predvolaný biskupmi a všetkými bratmi zostúpil z vrchu a prišiel do Alexandrie, odsúdil ariáncov, tvrdiac, že ich heréza je posledná zo všetkých a sú predchodcami Antikrista. A potom učil ľudí, že Boží Syn nie je stvorené bytie, že ani nikdy nepovstala jeho existenia z ne-existencie, ale že je Večné Slovo a Múdrosť Otcovej podstaty. A preto je bezbožné tvrdiť, že "bol čas, keď nebol", pretože Slovo bolo stále spoluprítomné Otcovi. Takže nikdy nebol v spoločenstve s najbezbožnejšími ariánmi. Veď nie je možné, aby bolo spoločenstvo medzi svetlom a tmou. (2 Kor 6, 14) Lebo vy ste dobrí kresťania, ale oni, keď tvrdili, že Syn Otca, Božie Slovo, je stvorené bytie, sa nelíšili od pohanov, pretože vyznávali to, čo je stvorené, a nie Boha-Stvoriteľa. No verte, že samotné stvorenie sa na nich hnevá, veď započítali Stvoriteľa a Pána všetkého, skrze ktorého povstalo všetko, medzi stvorené bytia.

Ako navštívil Alexandriu, mnohých uzdravil a obrátil a ako Atanáz ušiel z mesta

70. Všetci sa preto zaradovali, keď počuli, že protikresťanská heréza bola anatemizovaná takýmto mužom. A všetci ľudia v meste utekali, aby zazreli Antona, preto Gréci a ich kňazi utekali do chrámu, požadujúc: "Chceme vidieť Božieho muža." Pretože tak ho volali. Lebo Pán očistil na tom mieste mnohých od démonov a uzdravil mnohých od šialenstva. A mnohí Gréci žiadali, aby sa mohli dotknúť toho starca, veriac, že im to osoží. V tých zopár dňoch sa viac ľudí stalo kresťanmi ako ich kedy obrátili za celé roky. A potom, keď sa niekomu zazdalo, že je obťažovaný zástupom a rozhodol sa, že všetky zástupy pošle od Antona preč, on bez rozrušenia skonštatoval, že týchto ľudí rozhodne nie je viac ako démonov, ktorí prebývajú na jeho vrchu a s ktorými súperi.

Pracovný preklad: o. Lukáš Mitro

 Synaxár

SYNAXÁR

Nás prepodobný otec a vyznávač Bazila, parijský biskup

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „kráľovský“. Dnešný svätec žil za čias cisára Leva III. Izaurského (717-740). Bol biskupom v meste Parion na južnom pobreží Dardanel v blízkosti súčasného tureckého mesta Kemer. Pretože počas obrazoboreckého sporu bránil ikony, stal sa z neho utečenec. Celý svoj život bojoval proti tejto chybnej náuke. Zomrel začiatkom deviateho storočia.